Ja si dám pod stromek padle board.
Lebo jako naseriózno ja ako surfujem jeden deň hore a druhý dolu v náladách a šťastí - nešťastí, tak keby bola nejaká psychická olympiáda ako zvládať výkyvy, tak ja idem na bedňu na betón. A to mám prosím menopauzu šťastlivo roky za sebou a teším sa ustálenej hormonálnej hladine. 🤣
Ono to na mňa dolieha určite jedna vec - to, že 6 z 7 dní už robíme od septembra. A potom blízkosť výplatného termínu a takmer prázdno v peňaženke. 😄 A moju potrebu miesto spratávania, upratovania, tešenia sa z toho, že máme čo máme a neni nám nič treba, že si to kompenzujem nákupmi v štýle "toto by sa nám zišlo".
A to nielen materiálne ale napr aj emociálne, zážitkovo.
Zajtra som chcela do Viedne.
Tešila a plánovala som to 2 týždne - na mňa akože brutálne dlhý čas, ja robím impulzívne, priam skratovo sa rozhodujem.
A včera moje telo povedalo DOSŤ.
Prvak som bola podráždená, potrebovala sa hádať. Vlastne nie ani hádať - potrebovala som mať PRAVDU.
Keď som sa dnes ráno na moju škriepku pozrela s chladnou hlavou, tak som len krútim hlavou. To že som ZAS nemala pravdu ma škrie, neviem zatiaľ predýchať logiku dnešných argumentov, ale už aspoň viem povedať egu DOSŤ!
No a druhák - nevedela som zaspať. To si predstav tak, že ešte nespím a už mám pod paplónom krásne teplúčko.
Zvyčajne pre únavu totiž neviem, ako sa do postele ani dostanem. Zaspala som asi o 3 minúty neskôr.
Hneď na to, ako moje vnútorné ja sa ukľudnilo, poslalo ego do hajan a povedalo si, že nebudem sa šaliť.
Nemusím mať mikulášsku diskotéku v obývačke, nemusím letieť do Viedne a ani nemusím mať všetky zážitky a veci sveta.
A možno je to o tom, že sa na ne môžem dlhšie tešiť.
A tak dneska sa idem učiť tú známe vetu Kamilinho dedka - že Pán Boh neprikázal šaliť sa.
Potláčam potrebu stihnúť všetko, čo som si naplánovala a idem robiť to, čo ma teší a budem mať z toho radosť.
Začala som tým, že som ráno nevarila 🤣.
No čo - raz si môžu natrieť aj chleba s masťou na obed.
Len škoda, že ten chleba MUSÍM ísť do obeda dnes kúpiť zasa JA. 😊
Náročné obdobie máš - hovorím tomu - ťažký život námorníka na suchej zemi. Veruže spánok občas pomôže spraviť reset. A ešte aby si si naordinovala viac času so Zet, vraj výrazne znižijú kortizol, zvyšujú oxytocín ... Drž sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
👍👍👍
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím Ti, že si sa tešila na Viedeň.
Vieš, že na Teba myslím? Aj si ma v sobotu napadla, že ako si to vychutnáš. Vážne. Ver mi.
Je mi ľúto, že to nevyšlo. Možno dáš niečo spontánne, čo ti to vynahradí. 💖
"Nemusím mať mikulášsku diskotéku v obývačke, nemusím letieť do Viedne a ani nemusím mať všetky zážitky a veci sveta."
Ale ozvala si sa nám tu a my sme rady, že si v poriadku. Síce unavená, vyčerpaná...ale to len dočasu. 🌲🐕
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prekvapuješ ma. Áno, také pracovné nasadenie dá riadne zabrať. Nečudujem sa, že ťa ťahá do rôznych malicherností.
Ja tento rok upratujem len veci, ktoré sa mi chce. A tak napríklad okná skončili tak, že v obyvačke je umytá iba polovica. V podstate to viem iba ja :D
A čo sa týka vianočnej nálady doma - pokúsila som sa dať na stôl pod adventný svietnik vianočný obrus. Aj mi to bolo smiešne, vydržal na stole (ten obrus) presne 10 minút. A bol dole. Vraj aby sa neumazal. Ako keby to pral a žehlil niekto iný ako ja :)