Zrkadlová sieň

Pôvodne som si chcela dať čas....napísať neskôr. Ale čo môžeš odložiť na inokedy, môžeš urobiť aj hneď a máš vystaráno
Často som konala rýchlejšie ako rozmýšlala....nuž čo. Veď môj život, nie? Moje kopance! Aj moje občas ťapy-ťapy-ťapušky alebo
To pohladí na dušičke, keď sa čosi zadarí a skásnem abo ...ale aj na egu...poriadne! To ego krotím už niekoľko rokov, aby nebolo také samoľúbe a múdre. Ale nevzdám sa ho. Patrí ku mne a len s ním som celok.

No o inom som chcela.

O zrkadlách tu bola niekde vedľa reč....užila som si ich dnes poriadne! Fúha...že dnes....vlastne už včera....sme sa prehupli akosi rýchlo do ďalšieho dňa
Mala som po tieto posledné dni trošku hektické obdobie....dve milé udalosti, ktoré potešia každú matku.
Jedno dietko ukončilo svoje vysnívané štúdium....zaslzila som si....vidím ho po prvýkrát celého zošúvereno-mrňavo-ružovučkého so zaťatými pästičkami v bielej perinke v náručí pôrodnej asistentky ako mi ho podáva v jedno zimné predvianočné ráno....za oknom tichúčko sneží....všetko ešte spí....len my sme sa o polnoci trápili, kým sme sa vylúpli do tohto sveta. A odrazu kráča vystretý po svoj diplom a sľubuje.....poklona akademickému senátu....diplom...podanie rúk...mierny úklon rodičom, priateľom
Nič mimoriadne....ale od tej perinky po diplom kusisko obyčajného naplneného života! Už má chlieb na dosah ruky....ak zoženie miesto, bude aj v ruke! Verím!
Druhé dietko - (mám len dve) sa borí ešte na svojej taktiež vysnívanej škole. Je v polovici. Budú bakalárky ak boh dá.
Zase zaslzím? Asi. Si síce poviem, že nie, ako aj v synovom prípade....ale to sa nedáááááá. Všetko sa dá, keď sa chce! No tak dobre...dá, ale mne sa nechce
- Mamííííí, som sa prihlásila do súťaže....Poslala som svoje práce....ročníková ma nahovorila. "
- ???
- No viem, nespomínala som....zabudla som, prepáč.
Zabudla....V tú ranu mi prebehlo hlavou jedno ráno. Cupitáme si do školy ...zaujíma nás (teda ju) všetko okolo....mňa len hodinky a nezmeškať do práce.
Pripomínam jej
- Nezabudni zlatko, dnes je streda, dnes po teba neprídem. Ale príde brat, poslúchni ho a spolu pôjdete domov, nie že budeš štrajkovať, trucovať a ignorovať ho...rozumieš mi?
To poskakujúce kozliatko pozorujúc nejakú mačku za plotom vypleští na mňa svoje okále a s hrôôôôzou v očiach špitne:
- Čožeeee, dnes je streda? Ja mám v taške utorok!

No jasné....zase som v návale kadečoho uprednostnila všetko, len nie kontrolu školskej tašky! Malá si spokojne kráčala do školy s rozvrhom predošlého dňa.
Z toho vidím riadny prúúúúser. Ako som mohla!....ako som len mohla zabudnúť na kontrolu?!
Jasné...si zaspala na vavrínoch, vravím si v duchu...u syna si nemusela....kontrolovala si, kontrolovala a vždy bolo všetko ok...a zvykla si si, že netreba, že nemusíš a prišlo druhé....úplne z iného súdka dietko...a nespamätala si sa ešte!
Čo už ?....prvý nával výčitiek, zlosti na seba, aj dieťa, aj celý svet prešiel do pomalšieho dychu...klud, chladnú hlavu....pravdepodobnosť, že utorok so stredou sa líšia v rozvrhu minimálne je pomerne reálna. Bola. Nemali sme tuším vlastivedu...ale boli sme výrečná mladá dáma a prešlo to aj u p.učiteľky. Vďaka vám chápavé učiteľky
Vrátiť sa domov a doplniť učebnicu so zošitom + vyložiť prebytočné, rovnalo sa na 100-pro zmeškať. Obe. Školu aj prácu....mohli sme vyjsť akokoľvek zavčasu....vždy sme dobiehali. Prečo to vyťahujem?
No pre jasnejšiu predstavu....po/zabudla, že poslala práce do SLOVAK PRESS PHOTO....ona nevyrástla z toho streda/štvrtok, piatok sobota nedela....všetko jedno. Súťaž-nesúťaž.
Skrátim....cenu bolo treba ísť prevziať. Do zrkadlovej sály Primacionálneho paláca v našej krásavici na Dunaji. Mladá momentálne zbiera skúsenosti za hranicami....ona by aj šla, nebyť toho, že je na severe EÚ.....Možno by mi to aj nezabudla povedať

Kategória študentov do 25 rokov a pri vyhlásení mena sa zdvihne stará baba (akože ja) a ide po cenu.
No medzi tými zrkadlami to riadne zašumelo....ale podám ruku, poďakujem....a obratom na mikrofón uvediem na správnu mieru dôvod takého vekového rozdielu. Som si myslela, že si nevšimnú....ale tie zrkadlá...potvory! a svetlá! z kryštálových lustrov.....Kmotríková sa smeje možno ešte teraz....Moderovala, preto ona, ved Puškárová o ničom ani netuší
A toť teda druhá udalosť na zaslzenie. Ale neboli slzičky. Ak ide o syna vidím uzlíček v zavinovačke...ak ide o dcéru, vidím malé copaté obrovsky prekvapené, že dnes je streda a nie utorok????.... a mám úsmev od ucha k uchu....nie slzy dojatia. Dnes teda úsmev...ale vtedy tam boli veru aj dáke slzičky hnevu, bezmocnosti a čojaviemečoho všetkého pomiešaného do vlastných výčitiek nad svojou nedôslednosťou a naničmamkovstvom.
Ale to na moju naj kamošku Milku (tá čo mi zhora s láskou občas odkazuje nebud krava!) nemám. Milka zabudla svojho prvorodeného ....no "nepoviem". Dodržujem pravidlo "O nebožtíkoch len v dobrom"...a sorry neporuším ani teraz
- Nebola som trápna? - pýtam sa svojho mužského doprovodu...a syn vycerený od ucha k uchu... - Čo si....bola si super.
Že super ....takmer nepoužíva to slovo. Ničomu nerozumiem...ale nevadí. Cerí sa a číta prevzatý diplom.
Prvorodený povedal na svoju sestru: Kokos, ja som na ňu pyšný!

- Mami, myslím, že môžeš byť na nás oboch aj trošku pyšná.
- Trošku? Neskromne priznávam, že fakt riadne trošku
Keby som aj zajtra zomrela....zomriem spokojná....možno kúštik zdravo pyšná.
Idem v piatok pod nože....stať sa môže všeličo....ale verím, že ešte zaslzím aj zuby trošken vycerím nad svojimi deťmi.
Už sa nekmášu, nesáču, nehádajú cestou zo školy ani nevychovávajú jeden druhého.

Nemôžem spať....preto čo som mohla odložiť urobila som hned ...a mám vystaráno.
Ďakujem, že ste vydržali až sem dočítať zmätočné výlevy jednej pyšnej NM
ENTER