Dve muchy jednou ranou

Tá prvá sa týka správneho nadelenia konzekvencií pri priestupkoch. Tieto závisia od závažnosti tej-ktorej situácie. Druhá: nikdy sa netreba vzdávať vopred!

Minulý štvrtok viselo čosi vo vzduchu, lebo nielen ja, ale i kolegyňa zo štvrtého poschodia (tá, s ktorou som hľadala ubytovanie v Bavorskom lese) sme sa sťažovali na zbesilé deti. Týkalo sa to tretiakov a štvrtákov. Keď si ale Podšívka s Francúzom a Afričanom opäť začali hlúpo nadávať, čo už dávno u mňa nerobili (medzitým sa i tĺkli a porušili terajšie nariadenia), zrúkla som na nich, že hranicu únosnosti prekročili, a tak si ma zasa raz musia udobriť kresbou. Zažiadalo sa mi 20 krásne farebných kvetov. Nerobili to po prvýkrát, ale posledný podobný trest bol kedysi dávno pred koronou.

Aby sme predošli prípadným nedorozumeniam, stanovujem radšej pravidlá hneď na začiatku. Lebo poznám svojich výmyselníkov, ktorí presne vedia, ako si prácu zľahčiť na absolútne minimum.

- Neprijmem žiadnu vypĺznutú, jednofarebnú vecheť! Okvetie musí mať inú farbu ako stred. A celková veľkosť nesmie byť menšia ako 6 centimetrov. Kto si nie je istý, radšej nech sa ma spýta ešte raz. Kreativite v pozitívnom slova zmysle sa hranice nekladú. Kto bude podvádzať, dostane za každý odfláknutý kvet ďalších päť náhradných!!! Keď budete hotoví, môžete ísť na dvor za ostatnými.

Možno sa vám moje požiadavky či pravidlá zdajú nepotrebné, ale všetko sú to zozbierané skúsenosti z "udobrovacích" obrázkov časov minulých.

- Katarína, dáš mi pravítko? - spýtali sa naraz Francúz s Podšívkou.

- Načo pravítko? - zalomila som zhrozene rukami a prstami naznačila žiadanú dĺžku - toto je približne 6 cm. Milimeter hore-dole vám odpustím, keď uvidím, že si dávate záležať.

- Ale ja chcem i tak radšej pravítko - požiadal ma Francúz, nuž som mu na kraj papiera nakreslila mierku.

Podšívka a Afričan sa pustili ihneď do tvorby, on ale ešte ďalších x minút konzultoval so mnou správnu techniku, voľbu farieb, tvar stonky a okvetia. Asi preto, že patrí do tej skupiny jedincov, ktorí sú protipólom kreativity a akéjkoľvek tvorby. Nech to nikoho nemýli, do tejto kategórie zaraďujem, bohužiaľ, i svojho syna. Kým ale Michael v jeho veku na mnoho iných aktivít reagoval nadšene a mal o mnoho iných vecí záujem, u Francúza darmo hľadám hocaký záchytný bod, kde by sa mi ho podarilo správne inšpirovať. Prebudiť v ňom aspoň štipku záujmu. A tak i jeho prvé pokusy pripomínali tú zakázanú jednofarebnú vecheť. Po chvíli si ale začal všímať, ktorým smerom sa vybrali jeho dvaja spolužiaci.

- Katarína, pozri, ani oni nerobia tak, ako si povedala!

Zahľadela som sa pozorne na ich tvorbu.

- Nuž... máš pravdu. Ale ak budeš úprimný, oni si vymysleli niečo vlastné, čo vyžaduje nie menej, ale viac roboty. Ak ale budeš ty pokračovať podľa svojho pokusu č.3, tak mi to úplne stačí a úlohu budem považovať za splnenú. (Na toto sa podarene zasmiala a milý koment pridala Podšívka.)

Potom som ich na chvíľu nechala kresliť ďalej, ja som zatiaľ upratovala triedu. Na moje prekvapenie sa i téma ich rozhovoru počas kreslenia ubrala správnym smerom. Namiesto podpichovania sa začali normálne, ba až príjemne baviť.

Keď som sa nanovo priblížila ku stolu, zbadala som, že Francúz trochu poupravil, teda vylepšil techniku a Afričan s Podšívkou dokonca predčili moje očakávania.

Všetkých som ich pochválila a dodala, že len čo to dokončia, môžu ísť von.

Nato ma Francúz prekvapil svojou odpoveďou:

- Katarína, ja už nechcem ísť von. Mne sa to kreslenie zapáčilo. Chcem kresliť ďalej. Nejako ma to ukľudňuje.

Doteraz nikdy pri niečom podobnom nevydržal, aj keď zvyšok chlapcov dobrovoľne maľoval nejakých svojich supermanov alebo autíčka. On vždy hneď na začiatku kapituloval. Asi mu budem musieť častejšie dávať maliarske "tresty". Hoci ktohovie, možno sa v ňom konečne niečo naštartovalo.

A Podšívka ma prekvapila, keď na vrch dopísala čarovné slovíčko "Prepáč".

  Na prvom obrázku vidieť, ako sa tvorba vyvíjala u Francúza. Začal hnedou kreáciou v ľavom dolnom rohu (zelená čiara vedľa je mojich orientačných 6 cm pravítkom), aby sa nakoniec vypracoval do - pre neho skvelého - tretieho radu.

Komentáre

jááj, tie deti sú úžasné ÚsmevÚsmev A samozrejme aj ty. Super sa im venuješ.

a teraz v piatok za mnou prisiel Francuz, ze mu mam dat obrazok na vymalovanie a pravidelne za mnou chodil, aby mi ukazal, ako pokracuje ... a opat zopakoval, ze je to ukludnujuce Váľam sa od smiechu po podlahe

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok