Mať oči i na zadku

Jedným očkom som nebadane pozorovala dve z mojich prváčok a tušila, že majú niečo (nekalé) zaľubom. Zrazu sa vytratili z triedy a mysleli si (dúfali), že som si nič nevšimla.
- A vy dve kam idete?!? - zakričala som za nimi.
Previnilo sa došuchotali nazad a vykrúcali okále spôsobom ... ja nič, ja muzikant.
- Zabudli ste, čo sa robí, keď niekto chce odísť z triedy?
- ???
- Predsa sa musíte odhlásiť a povedať, kam sa zberáte!
Na sekundu zavládlo ticho, než odvážnejšia, lepšie povedané tá pravdovravnejšia z nich neisto, ukazujúc na kamarátku spustila:
- Ona mi iba chcela ukázať, ako sa dajú otvoriť zatvorené dvere.
Asi som na ne hľadela dosť nechápavo, lebo hneď pokračovala vo vysvetľovaní ďalej.
- Vieš, keď sú zamknuté, stačí vraj do zámku strčiť sponku a ňou tie dvere otvoríš.
Panenka skákavá, oni mi idú v družine robiť kurz bankových lupičov light!!! - pomyslela som si, keď tá druhá otvorila dlaň, kde schovávala corpus delicti. Malú sponku do vlasov.
- A to ktoré dvere ste si vybrali?- zhíkla som hnaná zlou predtuchou.
- Tieto - zaviedla ma dievčinka pred tie najnevhodnejšie (vlastne i najbližšie ku nášmu núdzovému východu).
- No super! Vybrali ste si (na skazu) tie najdrahšie! Nech vás ani len nenapadne, niečo strkať do ich zámku. To sú protipožiarne dvere a na škole majú špeciálnu funkciu. V prípade požiaru sa samé zavrú a chránia nás a triedy pred šírením ohňa.
Ešte som im kus prehovorila do duše a dúfala, že galiba je zahnaná.
Chvíľu sa zdalo, že si dievčatá našli lepšiu zábavu. Ale iba chvíľu.
Tá, čo šla páčiť dvere, pristúpila ku mne s novým návrhom.
- Katarína, môžeš mi dať fixku, chcem napísať niečo sem na papierik... ale neboj, nebudú to žiadne nadávky.
Spôsob, akým to povedala a čo povedala, opäť naštartoval moje seizmogramové anténky. Čisto teoreticky som im mohla strčiť fixku do ruky a ďalej sa nezaoberať maliarskym umením mojich zverenkýň. Ale ja poznám svoje výmyselníčky.
- Prečo by som sa mala báť? A nadávky? - stiahla som tvár do nechápavej grimasy.
- No lebo my tie papieriky chceme vyhodiť von oknom.
Preboha, čo oni v ten deň raňajkovali??? - zalomila som zúfalo rukami.
Okná musíme mať otvorené kvôli korone. Ja na ne dám asi namontovať mreže a sieťky!!!
- Dievčatá, my sme na treťom poschodí!!! Tu sa z okna nebude nič vyhadzovať! Ako by vyzerala ulica pod nami, keby si v každom piatom okne niekto zmyslel niečo podobné? Odhliadnúc od skutočnosti, že ťažšie predmety môžu niekomu tam dole vážne ublížiť!?!
Učivo fyziky im neznelo príliš presvedčivo, ale od svojho zámeru nakoniec upustili.
Po obede na dvore som im zasa musela vysvetliť, že ten labilný plot, na ktorý sa vyštverali, nie je preliezka, ale ohraničenie stavby (prerábajú nám časť dvora) a neudrží váhu niekoľkých tiel. Preliezka na to určená je iba o päť metrov ďalej.
Som zvedavá, aké hry si vymyslia, keď na tom mieste (podľa plánu musia spevniť podložie) vykopú hlbokú jamu...
Niekedy naozaj ľutujem, že mi nenarástli oči i na zadku...

Komentáre

S deťmi nuda ozaj nehrozí Chichocem saVeľký úsmevHambím sa

dnes som to hovorila ich triednej, ta sa tak smiala Váľam sa od smiechu po podlahe

Úsmev

A ja by som chcela nájsť na zemi papierik - "Dnes si krásna", "pekný deň tomu, kto to zdvihol" alebo " Usmej sa, budeš mať lepší deň" alebo niečo také chutné, motivačné. Úsmev

kto hľadá, ten nájde Úsmev ... na konci roka alebo ku Vianociam dostávame podobne pekné odkazy od rodičov

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok