reklama

Nikdy sa nepýtajte detí

Pridal/a kp dňa 16. 02. 2019 - 19:44

reklama

... koľko si myslia, že máte rokov, ak od nich očakávate lichotivú odpoveď.

Deti to nemyslia zle. Deti sú až tak úprimné, že vám väčšinou pri neodškriepiteľných šedinách pridajú aspoň desať rokov navyše. Asi si hovoria, radšej poviem viac, nech sa neurazí, že jej/mu čosi uberám (na cene a vedomostiach)...

Myslím, že po včerajšku sa poučil i náš nový kolega. Kolegyňa musela ísť niečo vybavovať, a tak za ňu opäť zaskakoval. Ja sama som pred deťmi taktne zatajila jeho narodeniny, lebo som netušila, či mu bude príjemné odpovedať na ich zvedavé otázky ohľadne počtu rokov. A predpokladala som i reakcie typu: ty si tak starý???

Keď sa pred obedom vrátila z dvora prvá skupinka spolu s ním hore, vytiahol z kabáta tri čokoládky tvaru gule, zviazané červenou stužkou. Takouto milou pozornosťou nás vždy poteší jedna zlatá duša z tímu. Akonáhle dve dievčatá zbadali, čo drží v ruke, rozbehli sa ku nemu, či im ich dá. On, dobrák od kostí, rozviazal stuhu a podal bez premýšľania prvý kus Rumuckl. Vtedy zbystril pozornosť i zvyšok prítomných a všetci sa slintajúc rozbehli ku nemu. Priznávam, podobné jednanie (oboch zúčastnených strán) mi nie je po vôli. Aj preto som ihneď zasiahla, hoci som naďalej tajila, že je to darček k narodeninám.

- Moment! Ticho! Každý spraví dva kroky vzad a pozorne ma počúva. (Kolega) dostal drobnú pozornosť ako darček. Sú to dokopy iba tri kusy a darcom neboli plánované pre vás. Navyše vás je oficiálne sedemnásť. Ak by sa (kolega) rozhodol niečo podeliť i s vami, pri vašom počte sa to nedá urobiť spravodlivo. Preto okamžite prestanete okolo neho skákať. Každý z vás má beztak denne 1500 sladkostí, a tak ponecháte tento darček jemu!!!

Ako na povel od neho sklamane odstúpili a spoza neho zahanbene vyšla Rumuckl. Vo vystretej ruke držala svoj úlovok a podávala ho tichým hláskom mne:

- Prepáč, ja už som rozbalila papierik...

- Keď si rozbalila, tak ti obsah výnimočne ostane. Ale zvyšok už necháme jemu.

No a potom prišla s darčekom v ruke šéfka a na celú triedu sa spýtala:

- Už ste mu zaspievali Happy Birthday? ... a bolo po tajnostkárčení.

Ja som práve stála pri stole s našim trojlístkom.

- Teraz viete, prečo som nechcela, aby ste mu zjedli jeho darček. Bol narodeninový.

- A to si nám nemohla povedať hneď? - vyčítavo sa ma spýtal Južan.

Len čo deti dospievali a šéfka odišla, spustila sa vlna otázok.

- Ty máš dnes naozaj narodeniny?

- Nie, včera.

- A koľko máš vlastne rokov? - chceli vedieť hneď viacerí.

- Presne kvôli tomuto som vám nič nepovedala - rada by som dodatočne odvetila Južanovi.

A tu opäť dochádza ku známemu momentu, ktorý som zažila aspoň tisíckrát, keď si starkí chcú dokázať, ako dobre vyzerajú (aj táto otázka je vám istotne známa: Že vyzerám lepšie než sused/-a?). V jeho prípade musím uznať, že vyzerá fakt výborne a nik z kolegov vrátane mňa sme mu nehádali jeho vek. Skôr padali úžasom na zadok, keď sme sa dozvedeli pravdu. Lenže to neplatí u detí.

Prvý tip doslovne z brucha znel 87. Vyslovil ho Francúz a ja som zbadala, že vystretá hruď kolegu zalapala prekvapením po dychu. Snažila som sa zachrániť situáciu, ale predbehol ma Šálka. Asi si pomyslel, keď nesedí 87, tak prihodíme...

- Vari 100???

- Ale to snáď nemyslíte vážne! - zapojila som sa.

Než by skončil pri veku korytnačky, zastavil radšej priebeh nesprávneho licitovania samotný pôvodca otázky.

- 80.

- Čože? - zachránila nevedomky situáciu Podšívka - môj dedko má menej než ty, ale nevyzerá tak dobre.

Opäť ako jediná z detí šla na to rozumným uvažovaním. Porovnávaním osôb približne rovnakých ročníkov.

Neviem, či mu v tomto prípade jej lichotenie stačilo na predýchanie minišoku, len dúfam, že neodštartuje druhý pokus v inej skupine. Výsledok by bol pravdepodobne podobný.


reklama

reklama

dasa_, So, 16. 02. 2019 - 20:05

ÁnoÁno

Si pamätám z jedného filmu: Babka, ty nie si stará, ty ešte aj dva roky vydržíš....Niet nad detskú úprimnosť.

kp, So, 16. 02. 2019 - 20:14

v tomto pripade sa ani neda hovorit o ne-/uprimnosti... oni naozaj nevedia odhadnut a strielaju z brucha ... a vacsinou viac, nez treba Hambím sa

Kamila, So, 16. 02. 2019 - 21:06

zlaté, inak klobúk dole v tomto veku s deckami pracovať ... a si už predtýms pomínala, že mlado na svoj vek vyzerá ... 

ale ono to asi nebude len u detí. Spomínam si na jedno komorné stretnutie žien. Došla jedna zláta žienka od Zvolena, doteraz sme sa  ňou osobne nestretli. Bavili sme sa kde a ako pracuje, a nejak si spomínam, že dievčatá ostali prekvapené, že ešte nie je na dôchodku. Mala krásne snehobiele vlasy ...., a možno len pár rokov po päťdesiatke ... O pár mesiacov, sa chystám zostrihať, všetko čo nie je mojej farby, tak som zvedavá o koľko zostárnem.

Inak všetko je relatívne, však pre nejakých 18. ročných sú aj ľudia po štyridsiatke starcovia ÚsmevChichocem saVeľký úsmev

kp, So, 16. 02. 2019 - 22:25

Nemecko je v tomto ine, tu je uz dlhodoby trend nefarbit si vlasy, nechavat prirodzene plynut cas (vynimkou su snad pravnicky, herecky a par dalsich vynimiek)... my so sefkou sme priblizne rovnako stare a ani jedna z nas este nemala farbene vlasy... mnohe z nasich mam su mladsie a niektore maju uz uplne sediny Mrkám takze tym tie deti nie su ovplyvnene ... ale presne viem, o com pises, lebo ked pridem na Sk, tak na mna ludia hladia ako na mimozemstana, ze preco si nefarbim - dokonca uplne cudzi Pohoda a ked sa o tom potom rozpravame s kamoskami tam zijucimi, tak si s povzdychom uvedomuju, aky spolocensky tlak je na ne vyvijany, ak im za farbou zacinaju presvitat sediny a oni s nimi nic nerobia Vyplazený jazyk (skoda, ze tu nie je smejlo chytajuci sa za hlavu)

Kamila, So, 16. 02. 2019 - 22:22

Tak to je ozaj ine ako u nas, tu vidiet prirodzené šediny je rarita, dokonca aj u žien trúfam si povedať po nejakých 65 rokoch ....

kp, So, 16. 02. 2019 - 22:42

vzhladom na to, ze farba na vlasy nie je neskodna, skor naopak, tak som rada, ze som uchranena od podobneho natlaku Vyplazený jazyk ... ze sa mozem slobodne rozhodnut a povedat nie

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama