Nechcem to zľahčovať. Nechcem sa z toho vysmievať.Nie všetci sú introverti, zavretí vo svojej izbe. Mnohí to nesú naozaj veľmi ťažko. Človek naozaj ku životu potrebuje aj tých okolo seba. Tú svoju sociálnu bublinu. Stretávanie je ťažké a mnohí veľmi trpia.
Dnes som bola vonku a na schodoch pred barákom sedeli 4 mladí. Taká malá sociálna bublinka. Len teda, nejak som nepochopila, či sú vlastne vonku spolu. Z tejto skupiny 2 ľudia odušu ťukali do mobilov. dvaja sústredene fajčili. Teda jeden stíhal mobil aj fajčenie. A ten posledný len tak postával. Mi to tak ako v zabehnutom manželstve prišlo - stačí, že sme vedľa seba....
Vlastne si spomínam na jeden kreslený obrázok - Silvester, pol noc. Nikto sa neobjímal, nepripíjal, nebozkával. Všetci čučali do mobilov a snažili sa poslať čo najviac správ, fotiek, čohokoľvek... Bolo to také dosť smutné....
Ja som len chcela povedať, že im chýbajú ale hneď jak sú spolu, tak znova čumia do telefónov. Ale spolu 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Asi to závisí od toho ako boli -táto partia spolu predtým, asi sa u nich nič nezmenilo :-) Ja mám troch mládežníkov, tak to môžem sledovať v priamom prenose, z toho jedna klasická introvertka, ale práve ona asi najviac potrebuje práve ten sociiálny kontakt. Včera mi to vysvetlila, keď prišla z práce-brigády a nechcela sa nijako o 22:30 so mnou baviť, že či som nepochopila, že je sociiálne už vyžmýkaná lebo introverti tak fungujú, že sú radi v spoločnosti, ale stojí ich to veľa energie a pak potrebujú byť sami, aby sa dobili, som sa dozvedela. Tým som len toľko chcela povedať, že jej chýba škola aj tí ako píše balalajka nie podľa jej gusta, práve tá pestrosť, to fungovanie a otrepávanie sa v rôznych situáciách, má a oprávnene pocit že veľa zmeškala, nebudem menovať ale staž v zahraničí, stužková, matura, sú len špičkou ľadovca a je fakt, že toto už nenahradí nič. Každopádne obidve vieme, že kým nejde o život nejde o nič, ale treba ich chápať, my sme si týmto neprešli. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V nedeľu som sa zhovárala so synátorom. Máme takú činnosť, kedy spolu sme hodinu, dve - podľa potreby. Vtedy hlava šrotuje a veľa sa rozprávame. O tom, čím žije, o tom, čo má rád. A padlo aj také, či mu nechýbajú spolužiaci.
Že nie. Začal každého menovať a niečo k nemu povedal, že prečo je "debil" - hej, máme to krásne obdobie, kedy sú všetci do jedného debili, iba on je lietadlo. A rozprával rôzne zážitky zo školy. Z terajšieho vyučovania. Spomínal na 16ročnú spolužiačku z minulého roku (boli 7maci), ktorá sa s najprísnejšou učiteľkou hádala, že ona chce linajkový zošit, lebo jej sa taký páči viac. Že to bola krava, ale aj tak bola super.
A spomínal všetky trápne spolužiačky, ktoré sú tiež vlastne "v pohode" a chalani, ktorí sú tiež mimo, ale dá sa s nimi
... a ja som zrazu cítila, že jemu nie je smutno za nimi, oni mu proste chýbajú.
Chýba im ten kontakt. Chýba. Teším sa, keď sa teploty prevalia nad 10 stupňov a budú mať chuť konečne vypadnúť na chvíľu z domu.