Škoda, že nie sme štvrtáci!

Dievčatá z tretej sa bavili na tému, škoda že nie sme ... prváci. Lebo si už i samé uvedomujú, koľko toho zameškali z učiva. A že učiť sa doma s rodičmi ani pre jednu zúčastnenú stranu nie je žiadna veľká výhra.
Zrazu Rumockl zvolala:
- Čoby prváci! Škoda, že nie sme už štvrtáci!
Udivene som na ňu pozrela, či si naozaj praje byť zo školy (Grundschule) čo najskôr von, no mlčala som. Pichlo ma pri srdci, keď som si uvedomila, ako pokračuje jej myšlienka ďalej.
- Štvrtáci mohli byť posledné týždne celý čas v škole, my nie! To nie je fér!
Slová práve tej, ktorá v prvej triede chodila síce do družiny rada - lebo je tam zábava, ale najviac zo všetkých frflala na školu, na vyučovanie, na úlohy...
 
Zakaždým nás poteší, keď sa naši bývalí malí zverenci po rokoch vrátia, aby nám povedali, ako im u nás predsa len bolo dobre a že by sa znovu radi vrátili do bezstarostných čias družiny. Dievčatá sa viacmenej zastavia pravidelne na drobný pokec, ak zostanú na školách v blízkom okolí. Chlapcov podobné poznanie (kde im bolo dobre) osvieti o čosi neskôr.
Stála som na dvore spolu s kolegyňami, nad hlavami nám v ten deň riadne pripekalo slnko a ja som zrazu začula chlapčenský hlas zvolať "Katarína".
Bokočkom som zaregistrovala mládenca na bicykli. Pár dní predtým som mala potýčku s niekoľkými šarvancami z gymnázia odvedľa. V prvom okamihu mi napadlo, že niektorý z nich iba provokuje. Otočila som sa ku nemu chrbtom a pokračovala v rozhovore s kolegyňami.
Katarína zaznelo ešte zo dva-trikrát. Prestala som tomu venovať pozornosť, veď možno predsa len kričí na nejakú spolužiačku.
Teda do momentu, kým z budovy školy nevyšla jedna z kolegyninych štvrtáčok. Svižným krokom sa pobrala ku mne.
- Katarína, pri bráne stojí tvoj miláčik Južan - zanôtila ironicky - asi ťa prišiel navštíviť...
V tom momente mi spadla sánka. Južan???????????? Veď on je iba piatak!!! Jemu do prvej návštevy chýbajú minimálne dva roky. Nespoznala som ho iba preto, že si nechal narásť vlasy do pol chrbta a na hlave mal nasadenú čiapku.
On ma naozaj prišiel navštíviť!!! Koľko toho ten chlapec povyvádzal, to je na knihu. A jeho príchod je iba jasným dôkazom toho, ako tie deti trpia na nedostatok kontaktov. Zrazu vyhľadávajú všetky dostupné.
Nuž tak sme sa porozprávali a ja som mu na rozlúčku povedala, že sa môže kedykoľvek zastaviť a spolu pospomíname.

Komentáre

Zlaté deti, niekedy vedia prekvapivo potešiť, keď to najmenej čakáš a pre školákov to platí zvlášť. Áno

este tyzden a zacinaju nam dalsie dvojtyzdnove prazdniny... veru, teraz si vazia kazdy jeden den v skole

Milé. A verím, že také poteší

veru potesi a este ako Úsmev

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok