Úrazy a iné zlo(vylo-)meniny

nás neobišli ani tento rok. Lebo kde sú deti a ekšn, tam sa väčšinou vždy niečo zomelie.

Náš táborový maskot - čo sa zranení, lepšie povedané zlomenín týka - si tento rok uchránil svoje vlastné kosti, ale ...

Tábor otvorila hlavná vedúca oznamom:

- Neuveríte, ale oni do všetkých izieb nakúpili nové postele!

- Do všetkých?- nechceli sme veriť.

- Úplne do všetkých. Aj do toho "skladišťa" na prízemí. A celý objekt vymaľovali!

Správu pretlmočila vzápätí i deťom a žiadala ich, aby na novú výbavu dávali veľký pozor.

A potom som jedného dňa v polovici prvého týždňa vyšla na prvé poschodie. Bolo krátko pred obedom, a tak služba zvolávala (dvojnohé) ovečky do jedálne. V izbe oproti schodom sa ale jej osadenstvo akosi nemalo k činu.

- Katarína, vyskytol sa menší problém - odchýlil dokorán mierne pootvorené dvere náš zjavne vyplašený maskot.

Vďaka tomu som zbadala, že vrch jednej z postelí je nadvihnutý. Vbehla som dnu a ako z pištole zo mňa spontánne vyletelo:

- Vy ste zlomili posteľ!!!!!!!!!!!

- Nuž... ako sa to vezme ... asi áno ... zlomili - vykoktal zo seba.

- Chalani, to snáď nie je ani pravda! Čo ste zasa vystrájali? Veď sme vás upozornili, že tie postele sú zbrusu nové?!?... naozaj je zlomená?

- No nejde zavrieť. Keď ju zatlačím dole, vždy vyskočí nazad a potom sa nedajú zavrieť dvere.

Pravdepodobne sa najprv snažili v strachu zamaskovať svoj čin, čo sa im nakoniec nepodarilo, lebo poškodená posteľ stála v ceste dverám. Alebo naopak dvere posteli. Ako sa to vezme. A tak museli - či chceli a či nie - s pravdou von.

- Prezraďte mi, čo ste tu, preboha, robili?!?

- No ja som chcel otvoriť posteľ - zapojil sa do rozhovoru nečakane ten o hlavu menší (Gr.) a on sedel na posteli. Povedal som mu, nech z nej odíde a potom som ju otvoril.

- A bol z nej už dole?

- Nie.

- Tak prečo si ju otváral?!?

Pokrčil neisto ramenami. Odpoveď sám nepoznal.

- A prečo si nezišiel ty dole, keď ťa on o to žiadal? - spýtala som sa spoluvinníka.

Tiež iba nešťastne pokrčil ramenami a v danom momente by asi najradšej vrátil čas o hodinu nazad, ale s tými skúsenosťami, ktoré mal teraz.

- Nuž chalani, nič sa nedá robiť, idete to nahlásiť hlavnej vedúcej. Takto to tu nemôžeme nechať. Veď by mohlo dôjsť ku dalšej katastrofe.

- Hlavnej vedúcej? Naozaj? Musím? Nemôžem radšej ... - zhrozil sa starší z dvojice. Maskot.

- Vyvádzať ste vedeli, tak si pekne neste i konzekvencie. Veď vidíš, že s ňou sami nepohneme a tak, ako tu stojí teraz, ju nechať nemôžeme. Ale máš pravdu, nepokazíme jej chuť do jedla. Zavolám radšej jej syna.

Jednotlivé hubové polievky, ktoré si vyslúžili od zvyšku dospelých, som nezachytila, ale čo čert nechcel, zápis do kroniky z aktuálneho dňa pripadol zhodou okolností práve na maskota. A ja som bola tá, ktorá sa rozhodla dobrovoľne dozerať na chod kroniky na samom začiatku tábora. (Prvých asi desať dní som zvládala v pohode, potom ma dobehli kruhy pod očami.)

Keď sme nad ňou na nasledujúci deň sedeli cez odpočinok spolu s ním, nedalo mi nepovedať:

- A to s tou posteľou tam chcem mať tiež. Poznáš predsa detaily.

Na čo ma zasa on prekvapil svojou úprimnou odpoveďou:

- Nie, to nemôžem. Lebo ak si ju raz budú čítať moje deti (vychádzal zo skutočnosti, že pred tými snáď 20 rokmi bola v oddieli aj jeho mama), tak ma vysmejú...

- Prečo si na svoje deti nemyslel už včera? - neodpustila som si svoju ironickú poznámku z oddelenia čierna pedagogika. Veď sme tam sedeli len sami dvaja bezo svedkov. Pre istotu som ju ale zjemnila úškrnom.

Iba sa previnilo usmial.

Nakoniec sme sa dohodli, že namaľuje aspoň obrázok, čo aj urobil. Zobrazil posteľ, seba a druhého maskota v akcii.

A čo mi zahlásil sám od seba na konci tábora? Už ani neviem, z akého dôvodu, teda čo ho ku tomu viedlo Váľam sa od smiechu po podlahe

- Katarína, na budúci rok idem radšej spať do stanu!

Komentáre

Katka prosím ťa, to čo za tábor je? Lebo čím ďalej, tým ma to viac a viac zaujíma. Sama som kedysi dávno tábory absolvovala, ale moje spomienky nie sú také farebné, ako tvoje.

nuz, dovolim si tvrdit, ze nieco podobne by si darmo hladala niekde inde ... oddiel vznikol pred cca 32 rokmi a doteraz ho vedie jeho zakladatelka (so svojou rodinou) - robi to z cisteho presvedcenia a zadarmo, pricom my dospeli si platime tabor presne ako deti a venujeme tomu nase dovolenky, kedze kazdy ma svoje vlastne zamestnanie - deti, ktore boli kedysi prvymi clenmi oddielu, su uz dospele a teraz su clenmi oddielu ich potomkovia - vramci oddielu sa vytvorili casom i rodinne zvazky, kedze niektori sa zosobasili, takze medzi detmi mame i bratrancov/sesternice Úsmev - zaujimave je, ze posledne roky sa "zlietaju" i clenovia inych, spriatelenych oddielov, ktore ale medzicasom zanikli ... mimochodom oddiel funguje pocas celeho roku a okrem letneho organizuju i jesenny a zimny (lyziarsky) tabor Áno takze Michael s nimi vyrastol a takisto pred mojimi ocami vyrastli i ostatni ucastnici Slnko tu si mozes pozriet i minule roky - vela hier na stranke je priamo z tabora

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok