Ahoj nanicmami.Chcem plakat a kricat od zufalstva.
Ja uz vobec neviem co robim zle.Zijem v Irsku,mam 2 nadherne,zdrave deticky 
a priatela,ktory je vyborny otec a partner.
Kedze som v Irsku,som na deti sama a to este partner pracuje v noci,takze cez den spi a v noci pracuje.No,ale na to som si uz zvykla.
No a teraz z coho som zufala?
Z mojho 2 a pol rocneho synacika.Posledne dni je to hroza.Je zlostny,odvrava,nepocuva,krici.Ja uz vobec neviem ako na neho.Ale on vobec taky nebol.Ked som mu nieco povedala posluchol.Samozrejme,ze aj on mal svoje dni ako kazde dieta,ale nebol zly. Vzdy sa snazim vsetko riesit,ze sa s nim porozpravam,bez kriku.Ale dnes som zlyhala na celej ciare.Jednoducho som vybuchala a neovladla svoj hlas. 
Ako ste vy riesili takyto vzdor?
Co fungovalo na vase deturence?
Mozno je to to obdobie vzdoru. U nas nastupilo ako blesk z jasneho neba (pamatam si ten okamih dodnes). Jedneho dna na prechadzke zrazu chytil v kociku nervy a zacal smarat vsetky hracky von a kricat, ked som mu ako obvykle povedala, ze nepojdeme uz dalej do mesta, ale musime sa vratit domov. dovtedy to vzdy vzal na vedomie a pohoda.
tiez som bola v soku, co to moje poslusne dietko stvara. odvtedy chytal zachvaty hnevu stale (vydrzalo mu to dodnes - uz coskro pojde do skoly).
pomahalo mi len jedno - trvat na svojom, aj keby sa o zem hadzal (a nevsimat si pohlady okoloiducich a ich komentare). ignorovat jeho vybuchy (nemal vo zvyku nieco naschval urobit - ist pozhadzovat veci z police a podobne skody - takze som ho aj nechala v izbe sameho, nech sa vyzuri a sla do kuchyne). a vzdy, ked sa dalo, objimat a hladkat - vtedy bol ako med a posluchol cokolvek (pokial ho to zase nechytilo).
obdobie vzdoru musi byt. dieta si uvedomuje same seba a ze moze nieco dosiahnut, ak chce. len este nema vsetky zrucnosti a schopnosti adekvatne k tomu vyvinute. navyse podlieha rodicovskej autorite a to vsetko ho frustruje.
u niektoreho dietata to prebehne v miernej forme, u ineho su to hotove divadelne predstavenia. zalezi od povahy.
nestresuj sa. vraj to trva len do troch, styroch, piatich, siestich, ... desiatich, dvanastich rokov. a niekde to plynule prejde do puberty. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
janulabn
nič nerobíš zle, si len človek a mamina a určite sa snažíš vychovávať svoje dieťa najlepšie ako vieš, nikto nám nedal k deťom návod, hoci ho máš ku všetkému ale k manželstvu, vzťahu, deťom to nie.
ja som vychovávala sama dcéru a hoci bola naozaj veľmi dobré dieťa občas mala svoje dni a hlavne ked prišla na to v škole čo je klamanie, a pod. to sme si užili svoje, ja som musela byť aj tá dobrá aj zlá lebo som bola sama.
ale dá sa to, svoje deti milujeme ale občas nás dokážu riadne vytočiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
prva faza vzdoru...neboj sa, ide podla tabuliek
presne v takom soku som bola i ja, ked sa to stalo u nas prvykrat - nikdy by som totizto neverila, ze to tak pochyti i mojho syna, kedze on je take spokojne, usmievave kooperativne slniecko - a zrazu som si myslela, ze mi ho niekto vymenil
skus si precitat tu, su to zapisky z kurzu, co som robila
http://drobizg.webnode.sk/news/z-kurzu-tagesmutter/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cítim s tebou.Ja mám doma takého syna.Občas a teraz čoraz častejšie mi z neho idú prasknúť nervy.Ja s ním nemôžem pohnúť ani podobrom,ani krikom.Skúsila som už všetko.Na neho neplatí nič.Takže si len ničím nervy a dúfam,že z toho vyrastie.On nie je zlý,len je strašne živý,tvrdohlavý,a robí opak všetkého,čo požadujem ja.Už som z neho zúfalá.Lenže na druhej strane ho milujem a nedala by som ho.Známa dala syna vo veku môjho chlapca na prevýchovu do diagnostického zariadenia.Ja by som to svojmu synovi nezrobila.On je ťažko ovládatelné dieťa,ale nie je zločinec.
Takže prajem pevné nervy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenka,
v diagnostickych centrach nie su zlocinci, ale deti s poruchami spravania.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja netvrdím,že sú tam zločinci.Lenže mám viac skúseností z týmito centrami.Dokonca jednu z rodiny.Ex manželka môjho manžela tiež dala pre poruchy správania svojho syna do diagnostického centra.My sme ho vtedy chceli k nám.Zvíťazili vtedy známosti a nie zdravý rozum.Jeho syn šiel na prevýchovu.Stretol sa tam s ťažko zvládatelnými deťmi.Tam sa naučil fajčiť,mamu cez prázdniny už ignoroval úplne.Ked bol u nás,jednoducho mi povedal,že bude sa správať podla toho,ako chce jeho mama.Ked ho vraj odtrhla od kamarátov a dala do basy,bude taký,ako chcela.Vtedy to tak cítil a tak to aj splnil.Z diagnostického centra bol preradený do dalšieho a do dalšieho.Posledne skončil v Hlohovci.Odtial sústavné úteky.Policajti chodili aj k nám,či náhodou neprišiel.Ani strednú školu neskončil.Ked mal 19,pustili ho domov.A čo je teraz?Bohužial narkoman,alkoholik.Manželova ex mnohokrát volala,dokonca sa aj unúvala k nám,aby sme ho zobrali bývať do nás.Bohužial.Ked bol malý,robila všetko preto,aby ho od našej rodiny odtrhla.Teraz,ked je dospelý,by sme ju mali nejako odlahčiť.Lenže to nejde.Ja mám maloleté deti a chlapca príliž živého.Nepotrebujem kopírovať zlý vzor.
Ja som tým len chcela povedať,že treba najskôr spolupracovať so psychologmi,navštevovať s dieťaťom poradne.Rodič,ktorý rieši problém hned diagnostickým centrom,odtrhne dieťa z domáceho prostredia a môže to mať opačný efekt prevýchovy.
Aj moja známa tieto prázdniny narieka.Syn ju doma neposlúcha.Odvráva jej so slovami.No a načo ťa mám poslúchať,ved koncom augusta idem stejne do tej pakárne.
Takže tým som chcela len tolko.Vela detí berie toto centrum ako trest.Niečo sa v nich vzbúri a účinok prevýchovy to minie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenka,
z tvojho textu vyplyva, ze si deti v diagnostickaych centrach prirovnala k zlocincom.
ja pracujem v diagnostickom centre pre dievcata a moj pohlad na to, o com pises, je znacne odlisny od tvojho. To, ze chlapec zlyhal a zlyhava nadalej, nie je preto, ze bol v diagnostickom centre. To bol len dosledok. Ale je jednoduchsie to zvalit na polepsovnu, ako pozriet sa na to inym pohladom.
U nas sa dievcata urcite fajcit nenaucia,ani nic ine - negativne. Spolupracujeme s rodicmi dievcat, sanujeme rodinne vztahy.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, ja som to skor pochopila tak, ze chce povedat, ze zlyhala matka, ze sa prilis skoro vzdala a nepokusila najprv sama o riesenie situacie a napravenie vzajomneho vztahu 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som to pochopila inac.
ako laicky, predsudkami zatazeny pohlad na diagnosticke centra.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
podla mna je to iba normalna reakcia- lebo pracujes na podobnom mieste a prispevok trafil asi na citlivu strunu...ale mne ako nestrannej to pripadalo skor ako nesuhlas s urychlenym jednanim matky...no ale mozno sa tiez mylim...pisane slovo sa tazsie lusti, ked k tomu nemas intonaciu, vyraz tvare, atd.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kp,
je to urcite na dlhsiu debatu a tento blog je o niecom inom.
Ale precitaj si, ak chces, este raz akalenkine riadky a moje reakcie.
Ono nejde len o moju citlivu strunu, ale o cely kontext.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som nechcela uraziť pracovníkov diagnostických centier.Ja viem,že odvádzate svoju prácu tak,aby to deťom pomáhalo.Len realita je taká,že každé dieťa je iné.U niektorých detí takéto riešenie minie výchovný efekt.Napríklad manželov syn z prvého manželstva...Matka spolupracovala.Lenže obišla otca.Správal sa,no doteraz to nedokážem pochopiť.Bol v Hlohovci.Bol sústavne na úteku z centra.A ako sledujem,nebol jediný.Velakrát dávajú aj v telke,že utiekol zo zariadenia v Hlohovci.
Kamarátka má teraz na prázdninách syna.Ja sama ho nespoznávam.Za ten rok pobytu v zariadení sa naozaj zmenil.Papulnatý,drzý.Každý rozhovor odbije slovami.Ved to so mnou už vydržíš.Koncom mesiaca stejne idem do tej pakárne.Tiež nemôže matke odpustiť,že pristúpila na takéto riešenie.
Len preto hovorím,že aj keby som mala syna vodiť za ruku,budem ho prevychovávať doma.Deti sú citlivé.A nie každé chce pochopiť,že je to pre jeho dobro.Ja som nechcela uraziť prácu nikoho.Len som napísala osudy dvoch detí,ako nezvládli vytrhnutie z rodiny.Pritom chlapec mojej kamarátky je milé,tiché dieťa.U môjho syna musíme krotiť hyperaktivitu.Tiež spolupracujem s učitelkami,psychologom.Ja viem,že zariadením by som ho tiež ranila.
A to fajčenie,durman,krádeže,lebo na úteku bolo treba aj jesť,za tým si stojím.Kým ho ex nedala do zariadenia,bol len neposlušný.Cigarety a krádeže pribudli tam.Ved domov chodil len na prázdniny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenka
u nas v zariadeni sa NEFAJCI, je to prisne zakazane a dodrziava sa to, tak neviem, ako by sa to u nas mohli naucit.
Neriesim fungovanie chlapcenskych zariadeni, ale ty si to zovseobecnila na vsetky a to nevidim ako fer.
Pises, ze kamaratkin syn je mile, tiche dieta. Tak preco je v zariadeni? Tam deti tiez neberu len tak, ale na zaklade nejakych dovodov.
Mimochodom, Hlohovec nie je diagnosticke centrum, ale reedukacne centrum a to je rozdiel.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verim, ze posledne dve vety v akalenkinom komentari casto platia v reali 
...A tiez som celkovo pochopila jej prispevky podobne ako kp.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Verim, ze posledne dve vety v akalenkinom komentari casto platia v reali"
- mas nejaku konkretnu vedomost o tom, ze by sa to dieta naucilo v diagnostickom centre?
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Začal fajčiť až tam.Ved celá rodina mu posielala peniaze.Vykupovali si svedomie?Neviem.Sledovala som jeho život od detstva.Tak viem,kedy s čím začal.Bojovali sme o neho.Lenže naše zákony sú také,ako sú.Nepozerajú vždy,čo je pre dieťa dobré.
A kamarátkin chlapec je v diagnostickom centre preto,že mu chcú stanoviť diagnózu.V triede bol bitý,šikanovaný.Má tam byť ešte do decembra.Potom bude integrovaný v bežnej škole.Teraz prišiel na prázdniny a mamu neposlúcha.Z tichého akýsi suverén.On nefajčí.To som písala o manželovom synovi.Ten dokonca,ked ušiel zo zariadenia,mal vtedy asi 13 rokov,vykrádal na historickom cintoríne hrobky.Minimálne trikrát do roka ho hladali pre úteky.Asi tam mal dobrú partiu,ked mal s kým utekať,na úteku vykrádať stánky,starších ludí.Od ôsmich rokov chodil po zariadeniach.Teraz má 22 a bude chodiť asi po väzeniach.Asi nepolepšitelný.
Ako je to v dievčenských zariadeniach o tom nepíšem.Nepoznám žiadne dievča,ktoré tam bolo.Ja som písala len o nevlastnom synovi.Nikoho som sa nesnažila uraziť.Ak to tak vyznelo,tak sa ospravedlnujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akalenka,
moja otazka patrila jahodke.
Viem a chapem, ze mas nejaku osobnu skusenost. Ale citim, ze je silne subjektivna, comu tiez rozumiem. Ale podla tejto skusenosti hodnotit vseobecne - co z tvojich slov vyplyva, a mi zda nespravodlive. Som presvedcena, ze aj s chlapcom z vasej rodiny je to trosku inac, ako pises. Pises, ze chlapcovi rodina posielala peniaze - na vykupenie si svedomia. Nie je teda problem v rodine a spravanie chlapca je toho dosledkom? U nas dievcata nemaju peniaze u seba, dostavaju len ciastku, ktoru si zasluzia a kontroluje sa, co si pocas nakupov kupia.
Ja sa nechcem dostat s tebou do konfliktu, o tom mi vobec nejde, ale ak sa niekto vyjadruje k diagnostickym centram a vyjadruje sa s predsudkami, neznaly veci, tu ja musim reagovat.
Akalenka, ak by si mala zaujem, rada ti o nasom zariadeni cokolvek poviem, aj ta k nam pozvem, aby si videla, ako to naozaj chodi. Toto je sposob, akym my burame predsudky. Pozveme ludi k nam.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
naucili co? Posledne dve vety hovoria o tom, ze deti mozu brat pobyt v takom zariadeni ako trest. Verim tomu, ze je to skutocne tak. Vedecky dokaz o tom nemam ziadny.
Rovnako verim tomu, ze pobyt v takom zariadeni nemusi splnit ziadny vychovny ucel. Ja osobne neinklinujem k takemu druhu rieseni a takymto zariadeniam. Nie je to znevazovanie prace ludi v nom, je to proste osobny postoj k urcitym veciam, nemusis si to brat hned ako utok na tvoju pracu alebo na zariadenia ako take. Nemusime vsetci povazovat toto za riesenie. Z akychkolvek dovodov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inak ale suhlasim v tom, ze ak sa nieco pokazilo, pokazilo sa to v rodine. Nemyslim si, ze by bol ustav zodpovedny za to, ake dieta je, ked tam stravi par mesiacov po tom, co ho tam umiestnili rodicia, ktori ho vychovavaju od malicka. Ale moj ciste subjektivny nazor a pocit je, ze taketo zariadenia su pre mnohe deti trestom a pobyt v nich mozno aj aktivuje este horsie spravanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"Ale moj ciste subjektivny nazor a pocit je, ze taketo zariadenia su pre mnohe deti trestom a pobyt v nich mozno aj aktivuje este horsie spravanie."
- neberiem ti tvoj nazor, ale to je casty laicky nazor ludi, ktori v tomto smere nemaju skusenost.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moj omyl, myslela som, ze reagujes na iny akalenkin komentar.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj nas starsi zacal mat obdobie vzdoru asi v 2 a pol roku... a v plieskani sa o zem a naslednom vrestani bol veru vytrvaly. Hlavne nesmies ustupit. Skus, co nanho viac zaberie, ci objatie alebo odputanie pozornosti na nieco ine (mne sa v zime darilo odlakat ho ku krmidlu pre sykorky) alebo ignorovat (lenze nas maly dokazal vrestat v chodbe na zemi raz 40 minut, to som uz mala chut sa k nemu pridat). Niekedy pomohlo, ked som mu oplachla tvar studenou vodou, alebo len frkla par kvapiek do tvare (potom som sa vyhrazala studenou sprchou, ked pokracoval ). Musis skusat a hlavne NEUSTUP, nedovol, co si zakazala. To obdobie prejde, ked si dieta uvedomi, ze krikom nic nedosiahne. On skusa, co vsetko sa mu "prepecie", kam az moze ist. Zelam pevne nervy! A vobec si nevycitaj, ked nahodou vybuchnes, ved aj Ty si len clovek. V tom obdobi moji aj parkrat na zadok dostali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Vam za vase rady .Vyskusala som vsetko,co ste poradili a vazne sa mi ho dari zkludnit
,vdaka vam Velmi moc vam dakujem.
Co by som si pocala bez tejto stranky NANICMAMA.
Sice neprispievam castu,ale som tu aj dva 5 krat denne. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
janulabn,
, naopak, venuj sa sebe.
deticky prechadzaju tzv. obdobiami vzdoru, je mozne, ze ste prave v tejto faze.
Verim, ze to mohlo na teba proste vsetko dolahnut a zareagovala si inac, ako by si chcela. Teraz sa vsak kvoli tomu neobvinuj, nezufaj, nikto nie je dokonaly, stale odolny a dobre naladeny.
Chce to vela trpezlivosti, viem. Ale aj doslednosti, nepovol, ak si nieco vymaha nasilu, prejav mu nesuhlas, ked odvrava. Ak krici, nereaguj, aby videl, ze krikom nic nedosiahne. Ak sa to da, pokus sa tym negativnym prejavom venovat menej pozornosti a naopak, ked bude zlaty, mily, dobry, tak ho chval a ocen.
Ak by sa dostal do nejakeho afektu v hneve, existuje aj tzv. terapia objatim - len ho proste objim, chvilku sa bude mozno branit, budu s nim lomcovat emocie, ale postupne sa v tvojom naruci upokoji.
Janulabn, urcite by ti dobre padlo, keby si trosku "resetla" - co tak urobit si malicky program raz do tyzdna len sama pre seba? - posilka, kino, nakup...hocico, len ty sama, alebo s niekym, s kym ti je fajn a vobec sa v tom case nemusis bavit o rodine, o synovi
Drzim ti palce,
Eva