Ja mám každé ráno tú milú povinnosť zobudiť svoje dieťa a odvliecť ho do škôlky. Barborka má 5 rokov a patrí k nočným sovám. To znamená, že večer je najčulejšia, najviac sa potrebuje hrať s Barbiarmi a kresliť si, prípadne spraviť ešte niečo strašne dôležité, čo by nedočkalo do rána. Zaháňanie do postele sa u nás praktizuje po 21 hodine a s protestami, prípadne s plačom. Prečítame rozprávku, ide sa spať. Ja zaspávam ešte predtým, ako položím hlavu na vankúš. Muž už dávno chrní. Dcéra sa prehadzuje na posteli tak do pol jedenástej. Rozpráva si, spieva, tri - štyrikrát sa ide napiť, dvakrát vycikať. Občas ju jedným okom skontrolujem, spím ďalej. Ráno nás čaká to pravé orechové. Budím ju, spiacu odnesiem na rukách na záchod. So zatvorenými očami sa vyciká, utrie a cupitá na gauč do obývačky. Nechápem, ako tam trafí, nemá ani otvorené oči. Potom ju poobliekam ako bábätko, lebo nemám čas sa zdržovať. Zábava začne, keď ju chcem očesať /skúste očesať dlhé vlasy do copu ležiacemu dieťaťu/ a chcem, aby si umyla zuby. Potom sa ideme do kúpelne umyť. Cestou si zmyslí, že sa jej nepáči účes, čo som jej stvorila v bojových podmienkach, že sa jej ponožky nehodia k tričku a tričko k sukni. Neustúpim, ponáhľam sa do práce. Revúcu ju vlečiem k výťahu, revúcu ju vlečiem po ceste do škôlky, občas mi prasknú nervy a kričím, raz či dvakrát dostala aj facku. Revúcu ju bozkám v škôlke na rozlúčku a ťahám do roboty. Občas zatúžim po aute, že by sme aspoň cestou do škôlky nezobudili pol sídliska. Žiaľ, nejsou finance. Potom celý deň v práci dumám, kde robím chybu, prečo som taká nemožná matka. Keď prídem po herečku do škôlky, je samý úsmev /v škôlke sa poobede vyspinkala/, ľúbi ma. Večer zase ten istý kolotoč a ráno urevané dieťa.
ďakujem, dnes je taký deň blbec, práve mi do telefónu vynadal jeden "inteligent", idem si spraviť kávu a predýchať to... Tiež sa potešujem tým, že snáď to prejde, že je to len také obdobie...
Pevné nervy prajem na tvoje skorobatoliatko!
Maš to ťažké Tilina. Ale nejde to nejak riešiť?? Nechcem si ani predstaviť ako rano obliekaš 5 ročné "bábo", ktoré to ešte po ceste ofrfle a oreve. Čo keby si ešte večer pripravila, čo si ráno oblečie?? A tiež by som použila: ak rano nebudeš vstavať sama, tak večer ideš spať po večerníčku. Alebo nejaka mala odmena, za to že je už veľká a ráno sa vychystá sama. Možno by to chcelo aj nejaké prechodné obdobie, kým si nezvykne na nový režim poobede ju(tada aj seba) poriadne fyzicky unaviť-bycikel, dlllhá precházka...
Nenechaj so sebou takto cvičiť. Deti su múdre stále hľadajú hranice...
Tak veľa trpezlivosti
Tilina, sme rozni, aj mi dospelí sme ranní a noční vtáci. Ja som druhý typ, tvoju dcérku chápem. Ale len ako nočný vták. Ako rodič by som mala asi pochopenia ďaleko menej. U nás so zaspávaním nie je problém, ale len vtedy, ak idú do postelí naraz dcéra aj syn. Lenže medzi nimi je sedemročný rozdiel a syn, ktorý má 12 r. odmieta chodiť spať o pol deviatej. Malá herečka potom z detskej vykrikuje, koľko ručičiek bude ešte Luky hore.
Teraz mám šancu výchovnú chybu napraviť. Syn odišiel v sobotu na 10 dní k moru a tak sa malá nemá s kým porovnávať.
Žiaľ nepoznám radu, ako upratať vaše zlatíčko do postieľky tak, aby ráno vstalo veselé. Asi budeš musieť počkať na dobu, kým podrastie.
Lienka, nad tým chystaním vecí večer, za jej asistencie som už uvažovala, dnes to zavediem. Tiež jej prehovorím do duše. Moja dcéra je perpetum mobile, včera sme celé poobedie boli so synovcom vonku, obehali celé mesto, preliezli všetky preliezky, šmykľavky, ja som bola unavená len tým, že som ich neustále sledovala. Stále sa čudujem, koľko majú deti energie, kde sa to v nich berie...keby toto vedeli fyzici, ako vyrobiť také kvantum energie pri palive - jeden rožok, zmrlina a malinovka, asi by sme mali zažehnanú energetickú krízu! A aj tak večer rovnaký scenár...
Evica, predstavila som si malú, ako vykrikuje z detskej, koľko ručičiek bude synak hore, je to milé...
Ešte perlička na záver: Barborka ráno vyplakávala v činžiaku: " A ja to poviem tatinkovi a on ťa zbije..." Tak a teraz to o nás všetci vedia, že sa doma chňapcujeme
Tilina, my vsetci lubime spat, ale niekto sa musi obetovat pri budeni
Mala je este mala, ale ver tomu, ze sa to snad polepsi
Inak moji chlapci v puberte vstavaju tak na 5 zobudeni...ale ja nie som ina
Rada spim, ale ak treba skoro vstat, tak sa budim celu noc
ALe urcite treba malu pozitivne motivovat a len Ty vies, co na nu zabera
Drzim paste.
Tilina, ja ta uplne chapem. My mame doma to iste, len uz to vieme managovat tak, ze (takmer) nikomu netecu nervy.
Dcera ma tiez 5 (februar), odjakziva spala malo (okrem toho, ze vyberavo jedla a stale este je), denny spanok, len ked som ju ukojila (t.j. do 2r a tak max pol hodinku, ked bola mensia, tak samozrejme niekolkokrat denne).
VIEM, ze ona nevie, kedy ma dost. Je schopna fyzicky makat na plne obratky a bude ti tvrdit, te nie je unavena a spinkat nechce ... aj ked uz jej telo nevladze. Si fakt myslim pozorovanim za tych 5r.
To syn (09/04) si proste LAHNE (sam !!!!!! ) a SPI, ked je unaveny.
U nas to doslo tak daleko, ze po nastupe do povinnej skolky (t.j. MUSELA rano vstavat) dostala po 2t epilepticky zachvat. Diagnostikovali jej Rolando epilepsiu, co je tzv, detska epilepsia, z kt. sa vyrastie na 99%. Proste nejake centra v mozgu su prilis aktivne. Zvacsa to moze rodic aj prehliadnut, pokym samozrejme nepride k velkemu zachvatu, male "zachvaty", t.j. vyboje vascej intenzity, prebiehaju zvasca pocas spanku, prip. moze dieta pocas spanku zazit pocity strponutia v tvari, nemoznost kontrolovat mimiku, rec ... pripisuje sa to snom. Nehccem ta strasit, vobec to nemusi byt vas pripad (a keby aj, po stanoveni jej diagnozy sme uplne spontanne objavili asi 2-3 znamych, co mali taku diagnozu za mladi, aj vysokoskolsky vzdelani ludia ).
Berie teraz lieky, davame pozor, aby dost spala, ona sama uz vie, ze MUSI spat. Ale inak uplne v pohode, ziadne zachvat od vtedy, len sa ukazalo, ze tie lieky sa asi nebudu dat tak rychlo vysadit. Teda .... doktor na nas netlacil, mohli by sme to skusit, ale nik nam nevie zarucit, ci to nebude mat na mozog negativny vplyv (to sa totiz tazko meria). A ak to spravne chapem, lieky len tlmia (ale viditelny problem s tym podla mna nie je, ze by ju to nejako uspavalo), ale mozog musi dozriet sam - ale toto berte ako moje pochopenie vsetkych doktorovych reci, nemusi byt 100% korektne.
Takze u nas je prvorade, aby spat isla a aby zaspala. Zistila som, ze ona sa casto potrebuje upokojit (nema problem s tym, ze by spat ist nechcela). Kludne si k nej lahnem, syn lezi oproti v svojej postielke a neprotestuje, on proste zaspi, ved je unaveny, nie ? A este som zistila, ze musim byt FAKT POKOJNA aj ja. Ziadne, chvilocku si lahnem a duchom som aj tak niekde inde .... Ked sa upokoji, to uz zvacsa viem, kedy ten stav nastal, tak oddidem. Niekedy stihne zaspat, niekedy nie. To mi potom este zakrici, ze mam nechat otvorene dvere
Rano ju teraz oblieka a vodi do skolky manzel a on ma teda na nu nekonecnu trpezlivost !!!! A tiez tak, ze v polospanku pod perinou. Obuvanie ponoziek ani nespominam, to bol horor odjakziva! Ale to je myslim lepsie, ponozky ju skrabavali viac. Cesu sa casto az za chodu, dcera nutne musi mat vlasy rozpustene.
A tak isto - vecer je to nastatnejsie dieta pod slnkom ... ze by jej v skolke cosi chybalo, ani nahodou. Ked je pri vedomi, sama od seba sa oblecie, ucese, ...
Svetlana, zaujímavý príspevok, nikdy som nepočula o Rolando epilepsii. Máme problém so zaspávaním od batoľaťa, vždy bola najaktívnejšia v noci. Ale keď má možnosť, spáva do deviatej, pol desiatej. Bohužiaľ, cez týždeň to nie je možné. My jednoducho musíme odpadnúť od únavy, ani nie zaspať.
Ďakujem všetkým naničmamkám za pochopenie a príspevky.
Nechodi nahodou vasa mala po spickach ?
len tak sa pytam, lebo nasa dcera chodi (ale aj manzel vzdy chodil, tak sa vzdy akzurat zasmejeme, ze ktovie, co by sa bolo byvalo zistilo, keby niekto neiekedy robil EEG nam dvom ).
Vzdy som sa vysmievala reciam, ze chodenie po spickach je neurologicka diagnoza, uz sa nesmejem.
Ale zas ... u nej to nie je fakt nic vazne. Ma svoje specifika, absolune neprehlaidnutelne, ale ziadne veci nezlucitelne so zivotom
Ja som niekde pocula o nejakych "nocnych" detoch.. ze tak ako ini ludia ziju cez den, oni to maju otocene a cez den su potom vlastne "neschopni" akejkolvek cinnosti.. nieco ako ked sa snazia lavaka preucit na pravaka.. ale neviem kde som to citala a ani si nepamatam rady :-/
Tillina, budem na teba myslieť zakaždým, keď moje štvorročné dieťa o desiatej večer po piaty krát vylezie "cikať" prípadne má piaty raz smäd al. iné originálne nápady, ktoré mávajú deti potrebujúce málo spánku. Aj u nás je v taký čas ticho a tatino spí a aj ja by som možno rada, keby to dieťa vedelo a chcelo spať. Nie je sova ako ja, ani škovránok ako moja polovička. Ráno už okolo šiestej buntoší, dožaduje sa suverénne kakaa a rozprávok a nechá ma v pätnásťminútových intervaloch dodriemať hodinku, tatino už dávno pracuje. Od narodenia s ním bol problém a aj teraz som rada, že ešte aspoň dva- tri krát do týždňa spinká poobede hodinku či dve. Keby nemusel asi by večer ani nezaspal a vyskúšala som všetko. Našťastie som doma a tak nestressujem s obliekaním, umývaním či raňajkami. Utešujem sa, že múdry aj nadaný ľudia nepotrebujú veľa hodín spánku, možno... Jediné, čo som sa o zdravých málo spiacich deťoch dozvedela, že majú nadmieru rozvinutú fantáziu a predstavivosť a majú akési vnútorné nutkanie, že spánkom strácajú čas na získavanie nového - nepoznaného... Dúfam, že ich energiu dokážeme správne využiť a nasmerovať, aby sme prišli na to čo sa v nich skrýva....a dúfam, že nás mamy to totálne nevyčerpá
Tak to sa mas MM doma na co tesit, vraj Einstein si nedaval ani ponozky na nohy, lebo to bola strata casu No pri tom kolko toho vytvoril a objavil aj celkom chapem a este som pocula, myslim, ze to bol leonardo da vinci, ale nie som si ista, spaval kazde 4 hodiny 15 minut a tym za cely svoj zivot vraj usetril tolko hodin casu, ze mohol tvorit a tvorit tak sa tes.. ci des?
Moja Barborka tiež patrí medzi tie deti s bohatou fantáziou, intenzívne prežíva zážitky v snoch, často zo sna kričí, občas sa zobudí a plače. Vtedy pomôže len to, keď si k nej ľahnem a pritúlim si ju.
Moja ma tiez 5r. (este dva mesiace a potom uz nie) a len ti spomeniem ako som ranne stavanie vyriesila ja.
Chcela som, aby chodila spavat o osmej vecer, ale to som sa len ja o osmej zbytocne rozculovala, najskor som ju dostala do postele o 9:00, 9:30 (a rano sme do skolky museli ist stopom, bus usiel). No myslim si, ze (tej mojej) sa tazko vstavalo jednoducho preto, lebo málo spala. Takze ked je deviata hodina vecerna malo, musi ist skorej (sama si pamätam, ze ako dieta-skolacka som chodila spat o deviatej).
Teraz je to tak, ze o siedmej vypínam pocítac (pozerá rozprávky) a dostava rozkazom pripravovat sa na spanok - upratat hracky (pohadzat ich do svojej izby, lebo tam ma dovolene mat bordel, ktory si upratuje raz za tyzden), obliect si pyzamo, umyt zuby. Tieto jednoduché tri veci MUSI za tu hodinu STIHNUT (jasne, ze jej to x-krat opakujem, ale niekedy sa zadarí a ona uz vie, ze jednoducho musi a ja nemusim povedat ani f.)
No a mozem povedat, ze teraz sa rano zobudza sama a Tilina ver mi, po dvoch rokoch rannych revov si to velmi vychutnavam.
S obliekanim, to bolo o nervy tiez, lebo napr. v skolke bola jedna z dvoch deti, co si vedia zaväzovat snurky a zaväzovala ich vsetkym detom, ale doma ani za svet. Je to boj a ja som jednoducho trvala na tom , ze si musi snurky zaväzovat . Takisto sa nechcela sama obliekat, alebo v zime uz vo vetrovke si zmyslela, ze chce suknu. -- Bambula, si velke dievca, sikovna a oblecies sa sama (pojdes v tom, co si si vybrala).-- Bodka. Dohovorila som, nepopustim (este tak maximalne vezmem suknu na prezlecenie do skolky). Netrvalo to tyzdne, ani mesiece. Trvalo to strasne dlho, ale mam to stasie (?), ze hoci dietatko je hrozne tvrdohlave, ja este viac. Zlostilo ma, ze zdrave, sikovne bambulo mam obskakovat, akoby nemala ruky alebo rozum! No co som!
U mna to bol boj na dlhy cas a teraz nemam problem (vdaka Bohu).
Ty si rodic a ty rozhodujes o veciach. Nie ona. Budte s muzom silny rodicia. Tiez cerpam vela z Pestunky. Takze dievca bojuj!
Aj moje kvítko medové je hrozne tvrdohlavé... Tiež vyskúšam tvoju metódu - upratať hračky, obliecť pyžamo, umyť zuby do hodiny. S tým obliekaním to bude ráno asi problém, bojujem o každú minútu a naozaj je rýchlejšie, jednoduchšie navliecť to na ňu, ako čakať, kedy ráči otvoriť oči. No čo už, za týždeň začínajú prázdniny, zase vyjdeme zo stereotypu a po prázdninách to bude boj.
uff, Tilina, viem si predstavit jak narocne to je na nervy - a este k tomu kazde rano...
neskusala si obliekanie rano formou hry "Kto bude prvyyyy???" ked sa nasej zabke do niecoho nechce, tak ju vzdy vyhecujeme takymto stylom a potom kmita pripadne jej manzel nieco zakaze srandovnym hlasom a mala hned "napriek" vykona
u nas spanok....hm, kazde obdobie inak...ked bola babatko, spavala v noci dobre, cez den malo, potom nespavala cez den vobec, potom mala obdobie, ze spavala cez den 3-4 hodinky a vecer sa ukladala az o jedenastej (s manzelom sme sovy, tak nam to nejak nevadilo, mala bola tiez spokojna), potom zas zrusila denny spanok a tahala nocny od 20:00 do 8:00....tiez dobre obdobie
ja som spanok vzdy nechavala na nu, jednak som nemala nervy ju pchat nasilu do postielky, ked som na nej videla, ze bola svieza, nechcelo sa jej spat a nejak neuznavam mudre knizky typu, dieta MUSI spta tolko hodin v tolkych mesiacoch, tolko hodin v dvoch rokoch a pod....kazde dieta sa inak unavi, kazde prijme ine mnozstvo energie...ja sa radsej orientujem podla toho, co vidim a citim
teraz sme zacali chodit do jasliciek....vstavame tak o siedmej, kym nebola v jasliach cely den a nespavala tam, pekne spinkala od siedmej do siedmej...minuly tyzden od utorka tam aj cez obed spala...vecer bola potom vesela, vysmiata a zaspala az po desiatej prve dva dni, na treti den nam zalomila o pol deviatej....cez vikend sme dospavali, v sobotu aj v nedelu cez obed spala, dnes tiez, ale vecer ju o tej siedmej do postele urcite nedostanem....myslim, ze sa to upravi, ked zacnem chodit do prace a budeme musiet vstavat o siestej....
Tilina, napadlo mi, co keby si poprosila ucitelku v skolke, aby ju po dva-tri dni nedali cez obed spinkat (ak je to mozne)? mozno by sa jej to posunulo po par dnoch tak, ze by vecer skor zaspala, rano skor vstala...keby sa ustalila, mohli by ste zas zaradit obedny spanok....no ale len v tom pripade, ze by to malu nevytacalo a vedela by bez obedneho spanku par dni vydrzat....
Ivet, bez toho obedňajšieho spánku to asi nepôjde, vraj im zíva už pri obede, tak je unavená. A asi aj pani učiteľky sú rady, keď majú chvíľu pokoj. U nás je taký zvyk, že aj keď deti nespia, ležia pokojne na lehátkach, pani učiteľka im číta, aby si oddýchli. Len som nepochopila, akým zázrakom tam tie nespiace deti udržia....asi majú svoje rokmi overené metódy.
V skolke je to podla mna ine preto, lebo deticky musia pocuvat. P.ucitelky maju nejaky harmonogram (papka sa vtedy a tak dlho, volne aktivity hodinu, spolocny program pol hodku...) a deticky vedia, ze s nimi sa vykyvat neda. A ucitelky so sebou ani kyvat nedaju, lebo s 15 - 20 detmi na krku by prisli o rozum. Kdezto doma je na jedno dietatko jeden (az dvaja) rodic a tie pampuchy nas maju precitane a vedia ako na nas.
Ja tej mojej napriklad spravim prazenicku na ranajky tak ako ma, podotýkam, OTRAVOVALA aby som jej spravila. Ani sa jej nedotkne a ze: -- Mami, uz nechcem.--
-- Dietatko, najedz sa, lebo ideme do mesta. Nic ti tam nekupim, ked sa rano nenajes!--
Nie, ani za svet.
No a jasne ze je v meste hladna.
Ked vas tu tak citam, ake ste k detom citlive a nechcete ich nutit, pripadam si dost krkavcia mater, lebo ja tu svoju drzim pekne skratka. No viem, ze musim lebo kedysi to bolo horsie. A este to len horsie bude. Ma len 5 a uz teraz mi hovori, ze ona si neporiadok upratovat nebude, lebo to je tu aj jej byt a ona upratovat nechce; nebude sa kremikovat, lebo to je jej telo a nie moje... tak ju potom pekne usmernujem, ze ked chce papat krupicku, nech s tym za mnou nejde, lebo to chce ona a nie ja; ked chce pozerat rozpravky na pocitaci, preco s tym ide za mnou, ved ja ich pozerat nechcem ...
Uf, viem ze to potrva este pekne dlho kym bude dospela, ale snad aj toho okamihu sa dozijem. Utesujem sa len tym, ze toto snad nebude trvat vecne.
Filipka chválim ťa, že sa nedáš a vo výchove sa snažíš byť dôsledná...niesi krkavcia mater:-}
A este chcem dodat, ze moje dietatko ma aj svoje + chvilky, kedy je fakt na mna dobra, rozdeli sa so mnou o cokoladu (to ja pred nou cokoladu radsej zatajim a zjem ju celu, som strasne cokoladova) a pomaha mi, hlavne s mladsou dcerou.
Filipka, nás malá občas aj vyháňa z bytu, že "mamina, ja ťa už neľúbim, choď niekam preč." Na to sa dá asi jediné, vyberiem si cestovnú tašku a idem sa zbaliť, že sa idem starať o detičky do detského domova. To je potom kriku a plaču, bráni mi vlastným telom baliť si.
Čo sa týka neporiadku v izbe, zatiaľ som vymyslela len toto: Keď si herečka do určeného času presne určené hračky neuprace /čas ukážem na jej detských hodinách, hračky slovne definujem/, zoberiem z kuchyne kôš na smeti, postavím ho do izby a všetky rozhádzané hračky tam idú.... Zatiaľ som vyhodila len zopár blbiniek, ale ako názorná ukážka to stačilo, odvtedy sa stačí len povyhrážať, že čo bude rozhádzané, pôjde do koša.
Ja sa inak tej dospelosti mojej dcérky už aj desím, keď čítam a dozvedám sa, čo stvárajú pubertiaci, adolescenti... Teším sa, že je ešte malá, pritúli sa ku mne, porozpráva všetko, čo zažila, občas aj poslúchne a hlavne, že je ešte MOJA!
Tilina,
ja som na tom s Adamkom veľmi podobne, takmer rovnako.. niektoré veci čo si písala..
Jeho úhlavnými nepriateľmi od malinkata sú jedlo a spánok.. Vždy sa silou mocou držal, len nie spať, aby mu niečo neušlo...
Tento rok sme mali ranné vstávanie, najneskôr o 6,30 musí byť hore... a tiež je to niekedy problém...
Jednoducho, musí spať najneskôr o 8.. a potom je to ok.. Lenže... to už od 6.30 večer musím začať s prípravami, aj tak to nie je jednoduché.. Musí byť dlhšie predtým v pyžamku, lebo zásadne v pyžamku musí ešte chvíľu krelisť, šoférovať a všetko ostatné... takisto čítavame.. a vlastne všetko... skúšali sme, a skúšame obrosvký repertoár na všetko.. uspávanie, vstávanie...
Jedno sme sa však naučili... ak nám zaspí poobede, večer zaspí až po desiatej, často až jedenástej...
Niekedy príde zo školy taký unavený... ja viem, že by spal.. no nie je možné ho hneď uložiť.. Vždy by zaspal najskôr o tretej poobede.. a to už nemá zmysel, lebo večer spať určite nebude.
V týždni sa teda snažíme držať režim o 7 v pyžamku, vo štvrtok /to je ako na Slovensku piatok/ ho nechám hore dokedy chce, a takisto aj v piatok.
Dnes príde určite mimoriadne unavení, lebo majú plávanie... a tiež si len povzdychnem, keby aspoň dokázal chvíľu ležať a oddychovať.. on je v pohybe non-stop...
Dobré nervy želám, a skúšajte všeličo... veď slečna bude rásť, bude to lepšie... nič iné nám asi nezostáva...
AJ náš Kubko je nočný vták, po mne. A Staršia Kika tá zaspí už o siedmej. Tá je po tatíkovi :)
Takže si Kubko musel zvyknúť na ukladanie sa skôr, už po siedmej, a pustím mu potichu ešte rozprávku z CD podľa jeho výberu. POtíšku, aby to Kiku nerušilo. Síce tiež ešte pobehuje pár krát - vystískať sa, cikať a podobne, tiež si reční a hrá sa ešte v posteli, ale zaspí ... po takej hodine. Lebo je tma a pokoj. Ale keĎ ho nestihnem uložiť takto skoro, tak tiež vždy pobehuje ešte tú hodinku pred zaspatím, niekedy aj viac, a ráno tiež odriemaný ksichtík. Ale už má skoro 6, takže si pomaly zvyká na to vstávanie. O pol siedmej. Tatík sa na nás smeje, že ráno keĎ vstávame tak máme obaja také nepríčetné ksichtíky, zato oni s KIkou už od šiestej aj keĎ netreba vstávať pobehujú po dome 
Čiže dá sa na to skoršie ukladanie zvyknúť, ale chce to pevné nervy ... a dlhší čas. KEĎže vlastne trošku meníme ich vlastný biorytmus. No ale čo sa dá robiť ... v Belgicku sesternice môžu chodievať spať neskôr, lebo aj do školy a práce sa tam chodí tiež neskôr. U nás je to takto ... 
Ahoj, nemala som cas citat vsetkykomentare, aspon ma neovlpyvnia, myslim si, ze v skolke nech spinkamenej, teda nechju zobudia tety ucitelky skor. Pripadne po skolke si spravte este nejaky aktivity, aby sa unavila, dobre zabavila a pod. Myslim, ze dietatko horsie spi, zaspava, ked nema dost vyplneny program. Program v skolke jej asi nestaci. Neviem, ci som pomohla
uuuff no musis byt fakt poriadne trpezliva, moj maly ma len 9,5 mesiaca ale ked si predstavym ze uz teraz zacina byt strasny myslim tvrdohlavy za vsetko co sa mu nepaci reve, tak mam strach z toho co este len bude.... neviem co ti poradit ale aspon ta podporim v pozitivnom mysleni a ver ze som s tebou ;o) skus si povedat ze je to len prechodne obdobie a ze to prejde :o) aj ked je to teraz tazke .... vela sil prajem a usmev na tvari