milá dovolenka

Moja sestra má dvoch synov. Starší Kubo má už svojich osemnásť a náležite si ich užíva. To, čo si s ním sestra prežila, mladícke výstrelky a nerozvážnosti, ktorých následky ho prenasledujú dodnes, zázrakom "eliminoval" vzťah so Zuzkou. Šikovným, milým, šestnásťročným dievčatkom.
I prišlo leto, čas obvyklej, každoročnej dovolenky na Nitrianskom Rudne. Tradične chodí sestra s rodinou do jednej chatky a naša teta s rodinou do druhej chatky. Zohratá partia so svojimi zvykmi, tešia sa na toto obdobie celý rok.
Nuž k veci:
Tento rok sa náš Kubo rozhodol, že pôjde aj Zuzka, postavia si vedľa chatiek stan a budú pekne svorne dovolenkovať. Nepoznám pôvodný postoj Zuzkiných rodičov, ale všetko bolo prezentované ako dohodnuté, vybavené. Ale čože! V deň odchodu sa Zuzkin otec rozhodol, že dcéru teda určite nepustí a ak, tak len v prípade, že pôjde aj Zuzkina mamička. Morálka je morálka!
Čo teraz? Súhlasiť a narušiť si rodinnú atmosféru, predsa len, cudzí človek nepozná rodinné zvyky, rodinné historky, pohoda a uvoľnenie fuč.
Alebo nedovoliť a byť si vedomá, že Kubo ostane doma tiež a mládež má týždeň k dispozícii celý byt? (nuž čo s tou morálkou? )
Tak sa teda s milou Zuzkou na dovolenku dohotovila aj mamička. Bývala s dcérou v stane, bola milá, príjemná, komunikatívna...Morálke bola učinená zadosť.
Čo na tom, že mladí sa chodili "prechádzať" každú možnú chvíľu? Čo na tom, že všetkým (snáď okrem mamičky ) bolo jasné, čo je účelom ich "prechádzok...
Takže kým sa mladí "prechádzali", robili si svoj program, moja sestra a všetci ostatní členovia rodinnej výpravy mali o milú spoločnosť postarané.
Pani mamička bola skutočne príjemná osoba, ale predsa len - cudzia. Chýbali tradičné večerné posedenia, smiech, rodinné historky, klebietky, uvoľnenie...
Ale zachovala sa morálka .