Už naozaj neviem ako dalej, nemám ani silu už rozmýšlať nad tým čo robím zle a čo nie. Teraz mám problém s mojím 3ročným synom. Niekedy sa pýtam sama seba komu som tak v živote uzblížila ked ma boh tak tresce. možno krutý výrok, ale už som fakt na nervy. Síce mi dal boh krásneho a zdravého syna, ale poslušnosť sa mu tuším už neušla. Skúšala som podobrom, s milím úsmevom, ale aj s nervamy a bitkou a krikom... stále nič, to decko si robí čo chce. Ked mu niečo kážem spraviť, a to len v tom zmysle ako napríklad upratať si svoje hračky, tak on nevie ako sa to robí.ale ako náhle vytiahnem varechu, aleluja zázrak a ide to. ale mna to uz nebaví stát ako policajt pri nom. a tak sme skúšali na neho fintu, že mu pomôžeme upratať, nakoniec sme si ich aj tak upratovali sami. A ked k tomu dá aj tie svoje hlášky tak ma ide roztrhnúť od jedu. Neznášam keď niečo spraví ja ho napomeniem a on s chladným hlasom mi povie do tváre že ma nelúbi. ale ako náhle sme v meste a ja mu nieco kúpim alebo je proste po jeho tak som dobrá mamina, a tak ma lúbi... ten zasran sa hrá so mnou ako sa mu zachce! včera som už fakt chytila nervy a po tom ako nám povedal, že nelúbi ani mna a ani priateľa, ktorý sa o neho stará ako o vlasné, a že za nami viac nepríde, som sa fakt neudržala. Obula som ho dala som mu vak na chrbát a vyprvadila pred bránu, stým, že ked sa mu u nás nepáči tak sa môže zobrať a ísť preč. Kruté ja viem, ale už som ozaj na dne a neviem si sním poradiť. Este aj teraz ked sa nam konecne podarilo otehotniet :-} , celé dni mi je zle, ráno stávam o pol 5, utekám do práce, prídem domov zničená, nechce sa mi ani dýchať, najradsej by som celé dni teraz prespala, ale namiesto kludu sa musím stále rozčulovať. 
uz som ozaj zúfalá................:-/
nervy v tahu
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
Najnovšie recepty
reklama
hm, ja som sa na to tehotenstvo a babatko tak tešila, ale teraz ked mi je celé dni len zle, este aj ten malý je jak čert, tiz mam niekedy chut zdrhnut niekam a poriadne si poplakať. Skúšala som sa mu vysvetlovať niektoré veci, ale on je taký tvrdohlavý, že stále len to svoje. chcela by som vediet co mu mám napríklad povedat na to ked mi on povie ze ma nelúbi, aby ho to ranilo tak ako mna a aby vedel ze také nieco sa nemá hovorit. ze mu ja odpoviem tak isto, z toho si on velkú hlavu nerobí.
v ziadnom pripade ho neskusaj ranit. radsej ho niecim ohur, nieco nove, nezname, co nevedel, napr. lutostivym hlasom povedz, ako ta boli srdiecko, zober mu hlavicku a priloz si ju, nech popocuva, co hovori srdiecko... hocico, len v dobrom. teda aspon podla mna.
Vieš čo mu povedz...no vidíš a ja s "drahým" ťa stále ľúbime, aj keď si taký neposlušný a preto nás srdiečko z toho bolí. Ale aj tak ťa budeme stále ľúbiť, lebo si náš a chceli by sme, aby si aj ty nás mal rád. Skús to, šoková terapia...nikdy ani len nepomysli na to mu zlo oplácať zlom. On je možno naozaj len vystrašený, že o tvoju pozornosť prichádza kvôli dieťatku čo čakáš. Je ešte malý, pomôž mu, aby bol lepší, on potrebuje počuť, že ho aj tak ľúbiš. Žiarlivostné scény trojročnej slečny poznám. Trochu ako puberta a dnes banujem, že som ju vinila za svoju nervozitu, keď som toho mala nad hlavu. Je to len dieťa, potrebuje počuť, že ho ľúbiš. Buď prísna, vysvetli aj jemu, že keď vás bude viac, tak si musíte pomáhať, ale buď láskavá. Na malé deti platí len režim a zvyk. Skúste tie hračky upratovať pravidelne v rámci zvyku, možno sa s tým skôr zmieri, že je to jeho povinnosť. Upokoj sa, hoci je ti ťažko, povedz mu ako sa cítiš a popros ho o pomoc. Užívaj si to, že čakáš dieťatko....držím palce.:-}
lucifuk, veď ty mu vlastne ukazuješ svoje slabé miesta a on to len využíva. skús sa pretvarovať, že ťa to nerozčuľuje, že ti to nevadí. nekrič a nevyhrážaj sa mu, nehovor, aký je zlý, ale trpezlivo mu ukazuj čo a ako má robiť, chváľ ho, podporuj. deti radi robia veci, ktorými potešia rodičov, tak mu povedz, aká si smutná, keď sú hračky rozhádzané a že aj autíčko je smutné, keď nespinká spolu s ostatnými... a ako by ťa potešilo, keby si urobil poriadok. ani môj syn v troch rokoch nevedel upratovať hračky, ani sám, ani s nami. ale nevadí, iné veci sú dôležitejšie. a tie reči? to tiež len napodobňuje, čo kde počul, príp. videl. a skúša hranice. práve v tej najkritickejšej chvíli ho stisni do náručia a porozprávaj mu ako ho ľúbiš, ako si sa naňho tešila, keď bol v brušku, ako si sa o neho starala keď sa narodil, koľko radosti ti robí každým pokrokom, ako ho budeš stále ľúbiť, pretože je tvoj syn a nezmení to nikto na svete, ani bábätko v brušku a pod. súhlasím s vyvykou, k deťom sa treba správať rovnocenne, mám v čerstvej pamäti, ako som sa cítila vždy ukrivdená, keď ma otec bral len ako podriadenú. viem, asi si už veľa z toho vyskúšala, ale ja si aj tak stále myslím, že malé deti sú zázrak, lebo to jediné, čo najviac potrebujú ku šťastiu je zadarmo - láska od rodičov.
Súhlasím s tým, čo napísala Katarínka. Musíš sa len ozbrojiť tonou trpezlivosti, tvoj synček je ešte maličký!! Prosto mu niektoré veci nejdú a to, že by ťa chcel úmyselne zraňovať, neverím, on si len hľadá svoje hranice...uč ho hlavne príkladom a nenechaj sa vytočiť...Hormóny s tebou mávajú, aj toto leto je ťažkoznesiteľné...potrebuješ fyzickú pomoc, aby si sa psychicky pozbierala, hlavu hore!!
Gratulujem k vytúženému tehotenstvu.
Nechcem to zľahčovať, lebo každý má ten svoj problém a s riešením má čo robiť. Ale neverím že 3ročné dieťa vie byť také zákerné...počkaj, dorastie do puberty a to už budú "smeče"...tak si prosím posiluj nervy a úsmev prosím
Lucifuk,
tomu spravaniu Tvojho syna....dieta okolo 3. roku zivota prechadza niecim, ako je mala puberta, uvedomuje si sam seba, pohlavie a vola sa to v psychologii "prva tvarova premena"...druha pride okolo 6. roku, ked pojde do skoly.
Je to normalne obdobie v zivote dietata a prejde...a ver tomu, ze Ta maly lubi
A naozaj to moze byt spojene aj s dietatom v brusku...skus malemu davat viac a viac najavo svoju lasku a ze sa nemusi bat, ze ho niekto vytlaci z Tvojho srdiecka.
Myslim na vas a drzte sa
Lucifuk, presne viem, o čom vravíš. Žijem u svokrovcov a okrem nás je tu aj švagriná - slobodná mamička s 3-ročnou malou a tá je podobného razenia - ak aj nie niečo viac ako tvoj malý. Naozaj sa na ňu nijako nedalo. Teraz je to už takmer dva mesiace čo šli za tatkom do Talianska ale poviem ti, že som bola rovnako ako ty zo svojho, na prášky. Zašlo to tak ďaleko, že som hneď zrána odchádzala z domu a blúdila s malým dedinou, nech nepočujem to hysterické napomínanie a vrieskanie zničenej švagriny a nevidela to zákerné a ignorantské správanie zasranej. Sorry, ale baby, ja som na ňu prudko alergická!
Teraz, po tých týždňoch oddychu by som ju chvíľu zniesla ale nemám ani bledomodrý šajn, dokedy by som to vydržala s nervami, ak sa náhodou ešte vrátia. Normálne som po ich odchode mávala nočné mory o tom, ako sa nečakane vrátili. Chápete to, že mám hrôzu z 3-ročného decka?
Teraz je tam svokra so svokrom a tvrdí, že už nie je taká "šialená", ale dva mesiace, aj to strávené v Taliansku, kde žiadne výchova zo strany otca nehrozí, lebo je asi také dieťa ako ona a kde ju hýčka celá jeho rodina a slovo zákaz a trest neexistuje - no, proste pochybujem...
Skús všetko ako radia baby, jednoznačne to urobiť treba, ale napriek tomu: veľa sily v tomto "hormónami zmietanom životnom štádiu" želám!
Lucifuk, ja len tolko poradim, nahod usporny rezim, zlav z coho sa da, toto obdobie potrebujes prezit a je to neskutocne narocne., ked nevies ci si viac unavena, alebo ti je tak strasne zle. Drz sa. Skus nereagovat na jeho "nelubim ta" deti su velmi vnimave k tomu ako vytocit mamu, vidim na mojej malinkej krasavici. Len ak nemas sil a energie tazko sa ovlada a ignoruje zbojstvo maleho. Inak moj mladsi syn ked som bola zuriva a hotova, prisiel za mnou a povedal "Ty si moja najlepsia mamka na svete" a toto nie je v poriadku ..., predcasne zrele spravanie
obdobie vzdoru sa to presne menuje.....prežila som ho...aj svoje...aj bratove....aj mojich dvoch detí....hádzanie o zem....neustály plač pre blbosti...ale pre aké..!!! počula a čítala si podľa mna kopec zaručených rád a aj ja sa pridám do zástupu, aj ja som kričala, vyhrážala sa vareškou, plakala....ale jednak počas mojej vlády u nás doma a jednak na výške som sa naučila- najdôležitejší bod vo výchove je výchova príkladom....takže, ak budeš kričať ty, bude aj on, ak budeš premúdrelá ty, tak aj on, ak povieš, ani ja ťa neľúbim, tak aj od neho to budeš počuť...a ver mi, najradšej sa deti učia tie veci, ktoré nás často mrzia, alebo sa za ne hambíme...suma-sumárum- hovor mu, že ho ľúbiš, aj ked on ti bude dokola hovoriť opak, ver mi, časom ho to prejde, ak chceš, aby si upratal veci, hračky, aby urobil čokoľvek čo ty chceš, motivuj ho, sľúb mu, čo môžeš dodržať, teda čo naozaj na 100% dodržíš, sľúb mu, čo má rád a vystav to tak, aby to videl, vtedy, ked deti vidia odmenu, skôr uveria, že ju dostanú....zo začiatku to moc nebude fungovať, alebo naopak, časom už nie, ale aj vtedy dodrž slovo a ak nesplní úlohu, odmenu nedaj, aj keby fúriky padali...ved predsa obdobie vzdoru netrvá 10 rokov...
No a este jedna "mudra rada" - tie slova "nelubim Ta" ignoruj. Doslova a do pismena. Ziadna reakcia. On len skusa, kam moze zajst a ak mu das na to nejaku reakciu (najma tu negativnu - ani ja Ta nelubim), tak si to zapamata a na buduce bude skusat dalej. Kam az Ta dostane, ako Ta dokaze vytocit. Preto ignoruj. Ignorovane veci deti prestavaju bavit, pretoze sa nedostane ocakavana reakcia a svoju pozornost obrati inam. Bude skusat ine veci, ucinnejsie, na ktore reagovat budes. A mozno sa dockas toho dna, ked namiesto nelubim Ta povie opak, len aby Ta zaujal. A vtedy je na Tebe, aby ta spravna reakcia prisla.
ono to neni len na uprataní hračiek, čokoľvek mu poviem, alebo od neho žiadam, samozrejme veci prispôsobujem jeho veku, nieje ochotný spraviť. a nechcem mu za to slubovať veci, aby si nemyslel že vždy ked niečo spraví tak dostane hračku alebo sladkosť. ide celkovo o jeho správanie, začína byť agresívny, nevie sa hrať, alebo nechce sa normálne hrať s ostatnými deťmi, on ich hned začne biť. co samozrejme neni pre mna príjemné hlavne ked to je v prítomností rodičov spomínaných detí. a to doma nevidí, mi sa doma nebijeme. skor ked vidí že sa s drahým túlime, tak príde za nami a pridá sa. aj nam sám povie, aký sme dobrý a ako nás lúbi a o 5 minút je to už presný opak. Neviem odkial sa v nom berie tolko agresie niekedy voči nám ale hlavne okoliu a detom. a stým tehotenstvom to ešte nemá nič spoločné, hoci som mu už hovorila o bábatku, ale toto všetko robil ešte skôr. tak neviem či mám ísť k doktorovi s ním alebo so sebou
Ja osobne si myslim, ze poradit sa s odbornikom - mozno len pre tu istotu, ci reagujes spravne - nie je ziadna hamba. Aj ked na druhej strane- kolko "odbornikov", tolko nazorov.
To si ale odporujem, co?
Pekny den:-}
Suhlasim s tebou, že dieťa nemá dostávať materiálnu odmenu, či sladkosť za splnenie viacmenej svojich povinnosti, či za to, že dnes nikoho neudrelo, pravda sú situácie, keď je odmena na mieste, ale to asi aj dievčata takto mysleli. Máš to ťažké, až taký vzdor som ja pri naších nepoznala, aj keď stále je niečo, ale napr. nikdy nejdeme z domu keď by mal ostať veľký neporiadok, stále keď sme šli vonku zavelila som, ale až keď bude upratané,a vtedy vedia byť veľmi šikovní. Keď už nastala situácia, že hračky upratať nechcu, tak im poviem, že asi tie hračky nechcú a nastupuje "Tesco-tašková" metóda, ktorú som tu už spomínala, ale neustúpim. Pravda určite náročnejšie je zvládnuť tie bitky detí na ihrisku, jednoducho mu povedz, že kedˇsa nevie správať a rešpektovať ostatné deti nemôžte chodiť na ihrisko, viem si predstaviť jeho odvrknutie, ale ak to inak nejde. Najlepšie by bolo prísť na príčinu tej agresie, a tu by ozaj mohli pomôcť odborníci, možno by ste to mohli skúsiť, prečo nie..
.
Nakoniec ako som sa snažila, len čo deti nenapomínam, často vedia po sebe s kľudom angličana nechať riadny bordel
Najradšej pomáhajú, keď niečo v dome meníme, nová skrinka, zmena nábytku, alebo príprava vecí do školy, jednoducho, keď cítia, že sa niečo deje.
Lucifuk držím prsty a tiež gratulujem k tehotenstvu, dúfam sa to pohne k lepšiemu.
dnes som čítala jednu zaujímavú vetu od detskej psychologičky presne na túto tému: niekedy koncom 2 rokov začína obdobie sebauvedomovania a presadzovania seba samého, to znamená, že dieťa na seba upozornuje, že tu som, toto viem, toto chcem....je to úlne normálne a potrebné štádium vývinu dieťaťa, takže ak by sa vaše dieťa v tomto veku správalo pokojne, alebo utiahnuto, vtedy môžme hovoriť o probléme...viem, že je to ťažké viem, že niektoré deti prežívajú obdobie vzdoru "pokojne" a iné vyvádzajú ostošesť.....znova platí skús byť v pohode, skús určité obdobie nechodiť na ihrisko, ak sa to bude opakovať....potom skús znova ísť, a ak to zvládne pochváľ, chválenie je veľmi dobrý výchovný prostriedok....aj ked som vychovala dve deti, nezávidím ti, ale musíš si to prežiť sama, musíš prísť na to, ako na vlastné dieťa....pracujem v ústave a stalo sa mi, že sa mi hyperaktívne dieťa od pása hore a postihnuté od pol pása dole na vozíku na námestí začalo vyzúvať a vyzliekať, moje kolegyne si to síce všimli a ale odišli a nechali ma samú...ked sa mi ho podarilo ukludniť a došla som do ústavu, kolegyne mi vysvetlili dôvod ich nevšímavosti..povedali, že ma museli nechať v tom samú, aby som si sama našla spôsob, ako si s ním poradiť, aby mi to nabudúce neurobil znova...takže platí vlastne všeobecne jedna jediná rada, nájdi si vlastný spôsob s vlastným dieťaťom....drž sa, veľmi vám obom želám, aby ste si našli k sebe tú správnu cestu
Na moju dceru zas platili presne opacne pokyny...Napriklad: Nabrala som tanier polievky a povedala som:"nie,ze tu polievku zjes!No samozrejme,ze sa do nej pustila..neviem cim to bolo ale vnimala prikazy opacne,ale tiez len do urciteho veku.Na nu najviac platilo,ked som jej povedala,ze ju dam do polepsovne.V nasom meste pri zeleznicnej stanici je taka osarpana budova tak som jej ukazala,ze to je polepsovna a ona chuderka sa strasne bala,aby som ju tam nedala.Pomaly bude mat 18 rokov a niekedy pred 3 rokmi sme prechadzali okolo tej budovy a ona sa ma spytala"mami?ta polepsovna este funguje?"Ona si do vtedy myslela,ze ta polepsovna naozaj existuje
S tymi detmi je sranda ze? Ja mam strasne rada male deti a hlavne tie skolkarske tie su este take naivnucke,nevinucke,hlavne tych raubirov! a aj to s nimi viem.ked mame rodine oslavy a je nas pozehnane volame sa Hujerovci.Tak vacsinou mam sluzbu pri detoch lebo ich mame ako maku a je klud.Neviem z akych pricin,ale ja tym detom rozumiem.Tak zeby som si zriadila tu povestnu POLEPSOVNU?
Tak potom sa ozvi, kde stojí
Ukazem aj svojim ratolestiam...
Pekny den:-}
Nuž ale potom keby to tam riadila daniela.k to by už nebola polepšovňa, ale potešovňa, ale aj tam by sme deti radi šúpli
.
Otazne je, ci by neprestala mat rada deti:-/
Pekny den:-}
Tak potom by sme ich sem tam zobrali aj domov, aby nezabudli ako vyzerajú rodičia :-} .
Ja ako som tu už niekde na stránke pár krát spomínala ukazujem deťom nie polepšovne, ale cigánske, či rómske osady, bez urážky, keď deťom poviem pozrite sa deti aj takto sa dá žiť, oni sa nemusia umývať, nemusia upratovať, v podstate ani poslúchať, sem tam dostanú najesť...., myslíte že sa to mojím páči, veru ani náhodou.
Ahojte lucifuk nezávidim ti starší mal 3 roky ked sa menší narodil a tieto nervičkové obdovia nás oboch vedeli riadne vyčerpat. Tatino je už skoro dva roky mimo SR a bol aj vtedy ešte som bola z menším tehotná ked odišiel ( bola som cca vo 4 -5 mesiaci) ale dalo sa. Nevravím že to nie je náročné to nie je to riadna fuška všetko stíhať, zachvoať si nervy ako tak v pohode ale dá sa to. Tvoj malý sa vyvíja dokazuje si čo môže a čo nie. Musíš mať pevné nervy a dat mu hranice, viem že sa to ľahko píše ale zažila som to a vlastne tak fungujeme stále jediný rozdiel je vo veku detí každý ma o rok viac inak je to stále o tom istom. Vela oddychuj snaž sa ked môžeš vyložit nohy a dat si prestávku riady nie su zajac neuteču a pochybujem že by ti ich niekto potajomky umyl aby si nemusela ty, robota počká. Držím vám palce ako malý vzdorovať začal tak prestane. Držte sa a bojujte. Pekný večer ahoj
ja som rodila veľmi rýchlo a bola som veľmi naivnučká....jednu v 20tich a druhú po 4 rokoch, takže som ich vychovala úplne v pohode, tak ako prišlo, žiadne premúdrelé reči, občas zákaz, občas po zadku(len a len po zadku), občas plač.....a potom ten úžasný smiech, tie úžasné potknutia, breptíky....dnes viem, že by som ich už vychovala ináč, príliš veľa viem z medicíny, štátnice z pedagogiky a psychologie....bola by som veľmi dôsledná, pozorná a premúdrelá mama, plná príkazov, zákazov a poučiek....pozrite sa na deti z ulice....prežijú všetko...som rada, že som mama aká som, nie som dokonalá a chvalabohu už nikdy ani nebudem
super yayka krasne si to napisala
Inac mame zauzivane ze ked jedna alebo druha mame tazky pocit,alebo sa potrebujeme vyrozpravat tak si povieme "POD NA SOCIAL" to znamena,ze lahneme do postele a skrabkame sa a pri tom sa rozpravame.Ked bola mensia tak som jej formou rozpravky povedla co sa mi na nej paci a v com ma hneva.Tie rozpravky boli o poslusnom a neposlusnom dievcatku.Si predstavte radsej chcela pocut tu o neposlusnom dievcatku....Priebeh bol taky,ze som jej povedala co za den zle akoze to dievcatko urobilo a ze mamicka bola z toho velmi smutna.Potom prisiel ten polepsovak a chcel ju zobrat,ale mamicka ho poprosila,aby ju este nebral,ze ona sa polepsi.No a samozrejme dievcatko slubilo,ze bude posluchat tak mu mamicka kupila ....a povedala som jej to o com som vedela,ze by chcela...a viete,ze to zaberalo?......skuste.... pekny dnik....
vcera som spominla dcere,aky prispevok som napisala a ona mi nato:"mami ty sa smejes,ale ja som sa naozaj bala toho polepsovaka!"ixixix potom sme si zaspominali.Ked chodila sama von tak som sa bala aby nesla k oknu na chodbe,lebo je dost nizko.Tak som jej povedala,ze keby tam sla zobere ju polepsovak.A ona mi teraz povedala ako sa plizila popri zabradli co sa tak bala
Tak to teda skusim - zda sa mi to ako super napad. Ale az na tom najmladsom, obavam sa, ze ti starsi by sa mi bud vysmiali, alebo na mna pozerali ako na blazna
Pekny den:-}
ahoj siza,tak tie vacsie treba zobrat na social aj to pomaha.My sme sa vlastne prepracovali z rozpravky na SOCIAL.Proste nied nad ten pocit ked vam dieta povie potrebujem social.A ja viem,ze ju nieco tazi.Takto sme prezivali a aj prezivame prve sklamania,podrazy,skolske problemi.....A to bude mat uz 18 rokov...
Hm, dobry napad aj ten SOCIAL. Vyskusam.
Pekny den:-}
Tak som vyskusala - vcera rano, ked vsetci nasi chlapi este spali, vliezla ku mne moja slecna do postele a hodili sme taky POKEC. Len mi dve. A bolo to naozaj fajn, budem praktizovat castejsie. Vdaka
Pekny den:-}
Lu
Deti ulice
Tak mi pripadá náš malý, aj keď po ulici nechodí (šak je to jasné, v jeho veku). Ale zato máme veľkú záhradu a veľa krát mi pripadá, že je ako to malé cigánča
behá vonku nahý celú letnú sezónu, bosý, špinavý a polepený od ovocia, čo si nájde v záhrade 
. Má kopec modrín a vkuse odreté kolená, ale je zdravý a keby sme mu tú radosť vzali, tak ho to položí. Nech každý hovorí čo chce, ale vyrastá zdravo. Takto vyrastalo kopec ľudí, staršie generácie a vtedy nepoznali slovo doktor. Dnes majú deti alergie a sú precitlivelé len preto, že maminy ich často piplú v "sterilnom" prostredí. Náš malý bol chorý za celých 3,5 roka raz (na antibiotikách) a to, že má občas soplíky - no a? Žiadne lieky, len poriadne smrkať, čerstvý vzduch a bylinkové čaje. Nie sme žiadni BIO maniaci, ale je to takto fajn. Na druhej strane, mám kamošku, ktorá býva v meste (na dedinu by nešla - pod jej úroveň), malého má doslova v sterilnom prostredí a nepočujem od nej nič iné - stále je chorý, zase sme boli u lekára, nechytaj to, umy si ruky, pozri ako vyzeráš, nepchaj si to do úst a pod. Chudatko jej malý. Je mi ho ľúto.
A ako upokojiť aj toho najaktívnejšieho prcka? Do prírody, vybehať, vyválať sa v blate, robiť somariny. To zaberá! Jedna lekárka na porodnici mi povedala: "...čím skor sa dieťa zoznámi s bacilmi a alergénmi, tým väčší budú potom kamaráti.." a mala pravdu!
To sme vcera mali s Helkou(dcerkou) prechadzku po meste a tu nasla kriedu a snazila sa pisat na chodnik. Pridem blizsie a tu male, gulate, biele psacie hovienko. Fuuuj, zle mi bolo, lenze ona to ani nechcela pustit z ruky! Tak som jej ten prstik vypacil. A musela sa mi pozriet do oci a poriadne a razne som jej vysvetlil, ze pes bol tvorcom a psi kriedy na pisanie nekakaju. Nastastie sme boli blizo jedneho pramena a tam som jej poriadne ruky umyl.
.
. Uz sme tam boli dlho, tak hybaj na ruky. Moje biel tricko o chvilu pochopilo, ze uz nie je biele, ale riadne smradlave od cizmicky a obsahu na nej. Tak toto psacie bolo cerstve! Jak ja neznasam nezodpovednych psickarov!!!
. Caute.
A hovor mi o sterilnom prostredi
Ono to nebolo vsetko. Dalsi zazitok bol, ze videla male macicky. A hybaj k nim. Dako mi vadilo, ze by sa ich mala chytat(spomenul som si na pana, co nam skrine robil a dostal daku neplechu od maciek a takmer oslepol), tak som jej hovoril, ze ich nepozname, nech ich nechyta. Aj posluchla, zo zaciatku, potom par letmych dotykov, ale videl som
No Helu MUSELA pochodit po vsetkych mlakach a ani to nepomohlo, tak som ich umyl doma horucou vodou. Ono to neslo dole, ten pes musel kanagonu zjest!
Vylet bol za nami, ja som bol uz zniceny, ale prezil som.
A co tym chcel autor povedat? Neviem, len tak som sa vykecal
:-/ Tak to mi hovor, v meste je to behanie po "prírode" tak nebezpečné, až je jednému z toho zle. To ťa chcem aspom utešiť Unbi. :-} Na môj nejeden zážitok z takouto tematikou nezabudnem. Napríklad koleso horského bicykla....Ale ako tomu predísť....netuším. Nemôžeme sa hnevať na všetkých, čo majú psa....Prechádzať sa radšej v lese. Ak to ide, alebo mať oči na stopkách. Dnes som vymenila karpatskú prírodu a deti zafúľané od ovocia a blata v záhrade za mestské ihrisko aj s...:-/ ále...Všetko dobré v živote niečo stojí....treba ísť ďalej
Moj synator - ked bol mensi - takmer zjedol mandelinku (pasavka zemiakova)- v poslednej chvili som mu ju vytiahla z pusy - uz riadne pozutu
Pekny den:-}
Brrrrr.....ale černoši tvrdia, že chrobáci majú sa,mé bielkoviny a proteíny....tak možno by mu to prospelo...
íííííík, toto je nechutné...
A aku si vybral? taku makucku tinedžerku alebo chrumkavu dospelacku?
Dospelacku- on bude asi na "starsie"
Ale netvaril sa, ze mu to nechuti. To mne prislo zle.
Pekny den:-}
pastuška, aj ja mám takú kamošku, obaja rodičia zdravoťáci...presne to čo ste písali....nebež, nechytaj, umy sa, zašpiníš sa, nelez tam....má 5 rokov a bol častejšie u lekára ako ja za doterajší svoj život...skvelý citát od lekárky, zapamätám....a zase len dakujem danielke.k, vychovávala som a vychovávam v zmysle komunikácie, nikde ma o tom neučili, nečítala som to, ale naučila ma to mama ani nevie ako...proste, ked ja som bola dieťa, nerozprávala sa so mnou, bola posledná, kto vedel o tom, čo mi je, čo ma trápi...sexuálna výchova v zmysle, nebozkávaj sa s chalanmi, zavolajú ťa na chatu a ostaneš tehotná....nič, nič, nič viac o sexe, o prvých láskach...nič...a vdaka mojej mame som si povedala, že budem sa so svojimi deťmi rozprávať ako sa len dá, koľko krát boli za mnou s primitívnou otázkou, problémom, koľkokrát som mala nervy, málo času a chcela som im povedať, že nemám čas, že sa mi nechce.....ale vždy, vždy ma napadla jedna myšlienka, za kým pôjdu, ak nie za mnou, kto iný im vysvetlí, ukáže, porozpráva a ak ich pošlem preč, nabudúce, alebo ked to bude dôležité, nájdu si inú bútľavú vrbu...a mna by do konca života mrzelo, že ma obišli, alebo mi nepovedali niečo veľmi-veľmi dôležité...moja odmena je...moja staršia má trinásť, ale viem o jej kamarátoch, ked sa s niekým pohádala, to je jedno či s dievčaťom alebo chlapcom, mne sa hodila okolo krku so slovami, mamíííí, čo mám robiť, čo si o tom myslíš? a ja som bola a som taká hrdá, že im môžem poradiť a ešte jedna odmena, moji dobrí kamaráti čakajú bábo a nedávno mi povedali, že sa rozprávali o tom,až sa im to narodí, chcú svoje dieťa vychovávať ako ja...
Srdečne blahoželám.
Lu
moja mama je taka ista. sice mi porozpravala o menzese, sexe a pod., ale s jedinym cielom - presne ako tvoja...lebo chalani chcu len jedno a co potom..zostala by som tehotna a co by ludia asi povedali....vobec jej neslo o to, aby sme sa rozpravali otvorene. Potom sme raz na seba navrieskali kvoli jednemu chalanovi a vtedy som jej vyhodila na oci, co vsetko mala ako matka robit, hovorit a nikdy to neurobila a nepovedala. Zato otec, ten je frajer
s nim mam hlboky vztah a aj ked som mala 14 rokov, vedel pochopit moje platonicke lasky..zato mama za vsetkym videla len sex, tehotenstvo, potrat a okolie. a zo vsetkeho bola kovbojka. Maleho vychovavam tak isto..aby prisiel za mnou, ked bude ma problem alebo ked sa bude chchiet porozpravat. A ja sa na to tesim..uz teraz dost spolu komunikujeme, aj ked ma len skoro 4 roky (ale je uzasne vidiet ako sa pri tom citi dobre a ake je to pre neho prirodzene). Tesim sa, ked uz spolu budeme preberat aj vaznejsie temy 
ja som mala divu pubertu, takze predpokladam, ze budem mat z coho cerpat 
ako som si precitala v podstate vsetky tazime s mladosti co sa nam nedostavalo chceme dat svojim detom.Ako by sme sa prostrednictvom nich chceli vratit do detstva a mladosti.Tiez ma vela krat napadne,ze ja som to tak nemala....svoju dceru hlavne vychovavam k volnosti nech nema pocit,ze niekomu patri,aby prejavila svoju nespokojnost a svoj nazor.Proste nech sa vzdy citi sama sebou..Aj ked to mam momentalne tazke lebo manzel bojuje proti mne a jeho zbran je nasa dcera:Nastastie je uz velka tak tomu rozumie aj ked naco by si otrhla ovocie zo stromu ked jej ho niekto poda do ruky a este aj umyte.......Preto je najdolezitejsie ked obaja rodicia maju rovnaky nazor na vychovu.Ked jeden netaha" cihy" a druhy" hota".
LUCIFUK,
držím ti palce a želám pevné nervy a hodne trpezlivosti. On je vo veku, keď sa začína prejavovať jeho osobnosť, a skúša, čo všetko sa dá. Bohužiaľ ti moc neporadím, ale spolucítim s tebou
. Aj keď moc ťa asi nepoteším. U môjho najmladšieho červíka / asi hlavne o ňom bol článok "zn. predám deti" a mám pocit, že čiastočne aj tvoj článok na neho sedí/ to prejavovacie obdobie ešte neskončilo 
. Teraz má 6r.. To isté ako u tvojho, že upratovanie hračiek, izby, postele, a tak... to ho nebere, na to má ako keby ruky ľavé, a presne ako ty aj ja pri ňom stojím s varechou v ruke a čakám, kým akotak uprace.
. ON vždy chce robiť dospelácku robotu, čo upratovanie hračiek veru nie je. Takže som mu dovolila obsluhovať vysávač , a on poctivo vysáva síce 3 x dlhšie ako by som to mala ja, ale pomáha:-/ . Dovolila som mu umývať riady, síce minie vody do aleluja, kuchyňa je vytopená a on mokrý do nitky, ale pomáha:-/ . Rád leští aj zrkadlo, síce sa v ňom cez čmuhy poriadne nevidíme, ale znova pomohol:-/ . A je hrozne rád, keď ho pochválim :-/ , že "šak on je môj najlepší a najšikovnejší pomáhač" 
Ale nechcem veru vidieť ročné vyúčtovanie za vodu a elektrinu
Inak jeho správanie, že za všetko mrnčí, všetko si vydobíja plačom, keď sa mu niečo nepáči, bije všetkých naokolo, tak toto som ešte nevyriešila. Tiež rozmýšľam, komu som tam hore ublížila, že ma takto tresce. Nevraví mi síce, že ma už neľúbi, práve naopak, ja na neho nakričím 
, a on za 5 min príde" Mami, si srdiečko"
, a potom babo raď:-/ . Ale ak náhodou natrafím na nejakú dobrú fintu, ktorou by sa mi ho snáď podarilo priviesť do "normálu", dám vedieť.
ALe prišla som na to, ako by mi mohol trochu pomôcť a aspoň čiastočne odčiniť svoje "hriechy"
Zatial to musíme nejako vydržať, zatnúť zuby, snažiť sa nezošedivieť.
Asi som ti fakt moc nepomohla:-/
ahojte pastuška 1 chcem zareagovat hlavne na tvoj prispevok vieš zda sa mi unahlene tvrdiť že deti su choré zo sterilného prostredia. Vieš synovi dovolujem tiež všeličo beha po kalužiach, pochytá všetko možné bývame na byte môje možnosti su v tomto obmedzené ale v ramci možnosti prichádza do styku aj z bacilmi a predca po 3 roku života nastupila asma spojená z alergiou. Vieš ono ako pišeš čim skôr sa zoznámi z alergénmi môj syn na alergény reagoval asmatickými záchvatmi a neni to sranda ho z tých záchvatov tahať liekmi. Nikto v rodine najbližšej astmatik a alergik nie je ale jedno je iste je to dedičná choroba možno ju prekonali naši prarodičia ja neviem ale má to a garantujem ti že zo sterilného prostredia to fakt nemá proste mal oslabenú imunitu a musela mu pomôcť liečba. Chcem tým len napísat že nie deti su rovnaké tak ako nie všetky maju rovnaké podmienky na život aj mne bol malý do 3 rokov ukážkové dieťa a zrazu sme behali od jedného lekára k druhému a nezabránila som tomu. Nechcem ta uraziť beriem to tak že je to tvoj názor a máš naň právo a robíš podla svojho najlepšieho vedomia a svedomia tak ako sa to snažíme pre svoje deti robiť všetky. ahojte pekný den
Súhlasím s Dadinou. Každá robíme pre svoje deti to najlepšie a nedá sa všetky deti merať jedným metrom. Moja malá v dvoch rokoch prekonala kiahne pár týždňov po doliečenej normálnej angíne a dodnes chodíme imunológovi a má z toho oslabenú imunitu. Prejavuje sa to tým, že sa jej ťažšie hoja ranky, kútiky, opary, afty v pusinke, má často nádchu, hnačky z liekov a tezaz prezmenu zas máme doma pána streptokoka a nemôžeme sa ho zbaviť, lebo si ho jedna druhej podávajú. A to vyrastajú na dedine 20km od najbližšieho mesta a o hygiene sa nedá hovorť, keď ich večer postavím do vane:-} Nebývajú choré, tak raz - dvakrát za rok, ale keď sa niečo vyvrbí...tak tomu nepredídeš, hlavne, ak je dieťatko v škôlke a medzi deťmi. Naša pani doktorka vraví, že si tak len upevňujú imunitu. A nemáme sa trápiť nad detskými chorobami. Je to vždy lepšie, ako v dospelosti....keď má byť človek fit zas pre svoje deti. Tak asi niečo na tom bude...:-} :-} :-}
Lu
dedicne choroby su jedna vec a druha vec su ziskane...moj prispevok sa jednal o tie ziskane choroby.
ahoj drahuška ďakujem, často čítam tvoje prispevky a o to viac si vážim že so mnou súhlasíš lebo to čo píšeš mi je veľmi blízke. pekný den babenky
Lu
ale z coho maju oslabenu imunitu? Hm? Jasne, nie kazde dieta je rovnake... Priklad ja: odmalicka som mala atopicky ekzem a to taky, ze som bola dost casto v nemocniciach..priedusky k tomu a ssamozrejme zakaz kysle, sladke, pikantne a ziadne chlpy, perie, koberce a co ja viem co. Lenze nasich asi prestalo bavit moje fnukanie, ze chcem psa a po case ho kupili...a nic. Mala som aj 2 kralikov a nic... bola som v kontakte s operencami a nic...ziadna alergia. Potom sme sli do "juhošky", po navrate som mala pokoj do puberty, potom som chytila streptokoka, tiez som s nim bojovala a tiez aj s mojou detskou lekarkou(pretoze najskor ordinovala lieky a potom robila vytery a odbery), takze som sa vykaslala na antibiotika, vobec nechodim po lekaroch, dnes zjem aj pomarance, mandarinky, cokoladu, hocico, mame doma malu zoo a nic. obcas sa mi vyhodi nieco, ale v takom minimalnom mnozstve, ze to ani poznat nie je. Ked som bola tehotna, moja kozna mi hovorila, ze maly moze az na 80% zdedit tieto moje ekzemy a problemy s prieduskami..neskutocne klopem na drevo, ze nie (a to som od polky tehotenstva denne zjedla asi kilo citrusov a fakt, neprehanam) a je to v pohode. Prisla som z porodnice 1.12., hajdi na prechadzku, potom ma jedna babka sprdla, ze co robim vonku, ze jezisi márja, ved mam byt doma zavreta 6 tyzdnov, ze neviem co..som na nu pozerala ako puk, ze ci je koniec sveta. Netreba to prehanat. ci mrzne, prsi, snezi, je sychravo, maly je vonku, neriesim to. A ako som pisala, ak ma sopliky, je vonku, pretoze nie je nic horsie, ako pozatvarat okna a pekne si vo vydychanom vzduchu mnozit bacily... fakt. Dnes sa medicina posunula a nie vzdy je pravda to, co platilo pred 20 rokmi. A dnes je trend, ze treba hned letiet na alergologiu. Toto nechapem. Dobre je pochopit to, ze z vela veci deti casto vyrastu. A len tak mimochodom... ja som neprekonala ziadnu z detskych chorob..ani kiahne ani nic podobne..maly uz kiahne mal a ja zase nic... v com to asi bude? Hm?
Necpite do deti lieky zbytocne, ani do seba.
Zdravie je moja povodna profesia. Viem o com hovorim.
Blabla, pekne si to napísala a máš pravdu. takýto názor má aj naša detská doktorka, preto jej verím. Lieky iba pri infekčných chorobách, ak to nieje možné inak. U nás letí naparovanie nad slanou vodou (zbavili sme sa tak prieduškových zápalov), cibuľový a dúškový čaj s medom, vitamíny, zelinové sirupy na kašeľ a tak. A sme vonku od narodenia, prežila som ten istý panický výkrik mojej svokry, keď som v polovici decembra išla s dvojtýždňovou dcérkou von. To je všetko v poriadku. Mne sa ale stalo ako som písala, u tej menšej angína-antibiotiká a o pár dní kiahne zo škôlky /mala ich celá dedina, tak aj my-máme to za sebou/. Keď sa jej však zahojili pupáky po pár dňoch sa jej vyhodili afty v pusinke a taká pleseň, že keď som jej to striekala tou štipľavou vodou, plakala som aj ja. Týždeň pila iba repíkový čaj, iné nedokázala zjesť, ani vypiť. Tak ju to bolelo. celé noci plakala. To spôsobila poškodená imunita z dvoch za sebou idúcich chorôb, z toho kiahne si musí telíčko vyliečiť samo, tak to nezvládlo, oslabené z antibiotík. vtedy imunológ pomohol, na to sú tabletky, pretože každá ďalšia keď len chrípka, alebo vírus, by to inak nezvládli. Pomohlo a teraz je to už lepšie. Je v poriadku, v podstate zdravé deti, až na toho streptokoka. Len tu išlo o to liečiť ich súčasne. A od tej doby liečim prvé príznaky prírodne, všeličím a ak antibiotiká, tak aj probiotiká a vitamíny, to som nevedela predtým, lebo staršia bola do troch rokov iba na preventívkach...klop-klop. Takže náhodu nevylúčiš. Ale súhlasím, lieky s rozumom, lebo paradoxne, znižujú imunitu. Ale neliečená infekcia môže spôsobiť viac škody...takže kompromis....a to všetko ostatné, čo si písala. Ja s radosťou utekám od doktorky, keď povie, že to je nič vážne a stačí byť pár dní doma a naparovať. Už aj kupujem soľ a banány, pomaranče, jabĺčka....ale keď povie treba, verím.
vyrážky a koniec....ako dobre. Lebo moje baby si to užili a išli dohola, vlásky fuč. :-} Neboj už dorástli, sú z nich kočky, copane. Tak pekný deň. Niekto prejde detské choroby iba okolo, a iný si to užije, tak tým maminám posielam veľa trpezlivosti a verím, že robia, to najlepšie čo môžu. :-}
A tie kiahne....ja som ich tiež nedostala a mali ich po sebe obe. Vraj som ako 8mesačná mala DVE
Moja dcera bola operovana ako mesacna..mala pruh..kym lezala v nemocnici dostala zapal stredneho ucha.Prisli sme domov a dieta stale revalo,mala taky silny hlas,ze mi naskakovali zimomriavky.To bol hrozny pocit ked som nevedela co jej je..myslela som si ze komplikacie po operacii.Uz nevladala ani plakat taka bola zachripnuta...Tak sme sli v noci do nemocnice.V aute konecne zaspala..ked sme prisli na oddelenie a lekar ju isiel pozriet tak som jej dala dole ciapku a vtom ako by jej posledna hodina odbila tak zacala strasne plakat..no a zistili sme,ze ma obojstrany zapal stredne ucha...od vtedy sa to s nou vlieklo..potom chytila alergiu na streptokoky a tie ju tak vytrapili,ze prisla o oboje mandli..ona ked mala teplotu tak poriadnu vzdy kolo 40...ta vymeskala v skole hodin...to bolo napominania.."kde mas papuce!nepi tu malinovku!,oblec sa!...........chuda..ale to vsetko ten strach..viete kolko som mala prebdenych noci ked kaslala a ja som nevedela co jej mam dat.....ten pocit je strasny....A myslite ze som mala v manzelovi oporu?????Som si vypocula aka som neschopna ako ju neviem liecit v podstate to vyzeralo tak,ze som cela stastna,ze je chora a ze ma to dokonca tesi!!!!!....A ako mi povedal svagor ona z toho vyrastie..a vyrastla.....Teraz by aj chcela byt chora,aby sa obcas uliala z dakeho predmetiku))))ale nastastie je uz OK!!!!!!
To je fajn....takže nie vždy to aj pri najlešej vôli ide úúúplne bez liekov....
Jej detska lekarka nieje ten tip,ze by davala za kazdu cenu antibiotika skor je za prirodnu liecbu sama radi co dat z babickinej truhlicky..ona tie deti pozna nieje to len o lieceni je to aj o radach pyta sa ako v skole a tak je u nej vzdy dobra atmosfera.Antibiotika predpisuje az v krajnom pripade co mnohym rodicom nesedi....My sme ku nej chodili tak casto ako na hodiny klavira.Boze kolko sa jej nabrali krvicky....a ked sme tam prisli a ju len pocuvala tak sa jej dcera opytala"DOKOTKA A PICHNUT NIC?"Ta sa tak smiala do dnes to spomina))))
babenky,
robila som v nemocnici a poviem vam, ze ak stade odide clovek zdravy, tak klobuk dole. bohuzial, nase nemocnice su same bacily - nozokomialne nakazy (ak viete, co to je..no des a hruza! robila som na internom a samozrejme, liecili sme tam babicky a deduskov, klasika srdiecka, vysoky tlak, ale kedze na oddelenie prijimali aj bezdomovcov..bleee, viete si predstavit, svraby, vsi, blchy, filcky, hocico, zapaly pluc, pneumokoky a potom sa lekari cuduju, preco ta babka ma zapal pluc, ked ju prijali s niecim inym..no preco asi... pretoze u nas uz nehrozi nieco ako infekcne oddelenie a holt ked musis, tak musis..neverili by ste, kolko pliag maju na sebe ludia..hlavne bezdomovci... fuuuuuj, ked si na to spomeniem..a to iste je aj u obvodakov..pridete tam len pre nieco, resp. na poradnu, ide to tam slimacim tempom a je tam 10 uchrchlanych deciek, sestricka vas necha cakat a potom o dva dni upsss, vase dieta je chore.. takze chore je vdaka choremu systemu v zdravotnictve. aj kvoli tomu.
hlavy hore..detsky organizmus sa spamata velmi dobre..zapamatajte si: deti=kriticky priebeh=rychle vyliecenie 
...no si nás teda potešilaaaa
.Takto to máme aj s našou Dr. dohodnuté. Ak je horúčka ozaj dva tri dni a je zrejmé, že to teda bude infekčné, tak k lekárovi. ale viróza, so soplíkom a kašľom sa má len vyležať a neutekať hneď do čakárne nachytať horšie bacily....ja využívam ranné hodiny, ked je ešte čakáreň relatívne prázdna, hlavne na kontroly. Máš úplnú pravdu, len inak to nejde. :-}
Ahoj Lucifuk
mozno pisem neskoro, ale predsa mi neda
popisalo sa tu toho vela.....vies, najlepsie sa vychovavaju cudzie deti....vtedy ma kazdy radu na pockanie....Necitala som vsetky prispevky, viem len, ze mas maleho trojrocneho certa.
Ja mam 16 rocnu certicu, Luciu.....ked mala ako tvoj maly tak bola ucebnicove dita v tom zmysle, ze ak sa niede pisalo, ze vase dieta sa v tomto veku moze hadzat o zem, byt trucovite a pod....tak vsetko nasa Lucka aplikovala v praxi....V obchode sa mi praskla o zem ona chce a chce a zlam mama, nelubim ta....Najprv som bola na infarkt....pomohla ignoracia. Kopala starych rodicov, plula a bila deti.... Pomohlo to, ze sme si ju prilis nevsimali....videla ze to nie je zaujimave tak prestala....Upratovanie....jaaaaaj. Ani s nami ani bez nas, nijak. Inak podotykam, ze to ma dodnes. Upratuje ked maju prist kamosky....Tvrdi ze poriadok je pre idiotov, inteligent zvlada aj chaos.....Ze ona sa v tom svojom "mrdniku" citi dobre a ked sa ja citim dobre v poriadku, tak jej nemam chodit do izby.... Je to tazke, ale na kazde vrece sa najde zaplata a na kazde dieta plati ina metoda. Potrebuju lasku a trpezlivost.... a ako som uz pislala na inom mieste, caka ta casom puberta a to mi ver....s laskou budes spominat na casy ked mal tri a bol len maly mily fracek ktoremu si supla na zadok....v sestnastich je to uz o inom....vela stastia. Lucifuk.... Lucie su nemsierne silne a huzevnate zeny......verim, ze aj ty
No argumenty na pohľadanie má tvoja deva, tak aspoň vieš, že jej sebavedomie nechýba a máš o 1 izbu k upratovaniu menej
.