Zúfalstvo "jménem" jedenie

Môj starší syn špekuluje od narodenia a postupne uberá ešte aj z toho čo jedával. Teraz má jedenásť a vzrušujem sa ešte pri nedeľnom obede, keď odmieta zemiaky v akejkoľvek podobe okrem pečených, hranoliek a francúzskych zemiakov. Pre istotu ani nechcem vedieť, že v škole máločo zje.
Jeho základným jedlom je čokoládový jogurt, chlieb so salámou, občas so syrom, ovocie zvládne zelené jablko, zelenina- mrkvu a trochu uhorku ... Takže asi ťa nepoteším, u nás zhoršuje.

Dievčatá, úspešná je liečba propolisom. Kedysi deti chodili na B 12. Poruchy stravovania začínajú už v detstve a nechutenstvo nemusí vôbec súvisieť s farbou či chuťou potravín. Ak deti nie sú alergické, skúsila by som to, ako to skúšala moja mama s najmladším bratom a po nej aj ďalšie mamy v rodine. Navyše deti sa preliečovali týždeň- dva u starkej pod Tatrami, možno aj tom bol fígeľ. Malé mrňatá jedia piesok, či maľovku a iné veci, tie staršie vymýšľajú- niečo na tom bude. Nenúťte ich do jedla, zhnusilo by sa im a skúste nájsť niečo o prírodných metódach úpravy výživy. Dobré je menším deťom vyrezávať rôzne tvary zo zeleninky hoci formičkami na pečenie. Keď som dávnejšie vonku kúpila kuracie rezne v tvare dinosaura, mali sme s polovičkou srandovný celý obed...

Jaj, dedičky naše... Moja dcéra podľa jej rečí nič neľúbi. Najviac, úplne najviac však miluje cestoviny, a to kolienka s vajíčkom. Vajcia zbožňuje, jedla by ich trikrát denne, kolienka s vajcom vie spratať dve - tri porcie. V škôlke stravu chváli, len nátierky neľúbi, tak jej dajú masielkový chlebík. Nemá rada na chlieb ani salámu, ani šunku, len nátierkové smotanové maslo alebo tvrdý syr. Zeleninu nezje ani kúsok, občas jednu mrkvu do ruky, v polievke ani za svet. Ovocie zje, ale len pod nátlakom. Doteraz jej strúham jabĺčko s piškótami ako bábätku, tak mi sprace aj dve jabká. Zje bez problémov banány, hrušky, čerešňe. Jahody, maliny, višne si jem doma sama. Jahody omilostila len s kopou šľahačky. Kakao neľúbi, mlieko vypije studené s chladničky, má rada biele acidko a biele jogurty. Keby jedla zeleninu, bola by som najspokojnejšia mama na svete! Neviem, odkiaľ má takú nechuť k zelenine, my s mužom jej doma zožerieme denne kvantum.

Môj synátor má 23 a ako malý nejedol pomaly nič, čo som sa s nim natrápila to vie len milý Pánbožko, a musím povedať ani teraz nie je dáky veľký jedák, ale sladkosti má rád nadovšetko.Ako malému som dala na chlebík plátok syra a nechala ho s tým, že dokiaľ nezje od stola neodíde, a hurá slávila som úspech chlebík so syrom zjedený a môj malý šup od stola, ale radosť ma prešla keď som uvidela svoj plátok syra v koši, tak baby moje a na záver, do dnes môj syn neje syr ani plátkový, ani roztierateľný, ani vyprážaný, jedine ho zje vtedy keď robím fašírku so syrom, ale to nesmie vedieť, že je tam postrúhaný. Tak nenúťte deti do jedenia toho čo odmietajú, lebo pri ďaslších deťoch som už bola rozumná a teraz, keď už vyrástajú jedia všetko a to tiež neboli ktovieakí papači.

Moji chalani tiez prechadzali obdobim jedenia a nejedenia urcitych veci...druhov jedla....Mali sme zasadu...mozno nie dobru, ze sme ich nenutili jest , ale nedostali ani nic ine....to znamena, ze ak nezjedli obed, tak ho dostali ked boli hladni...
Myslim si a podla seba viem, ze ani ja nemam rada vsetky druhy jedal, tak pokial to nie je moc mantinelove, tak by som pockala a mozno z toho vyrastie
Drzim paste

Deedee, viem takáto situácia vie niekedy privádzať do zúfalstva, ale...som toho názoru ako Zuzana, nemá zmysel dieťa nútiť jesť niečo voči čomu má odpor, či už oprávnený alebo nie. Sú mi proti srsti takéto praktiky a veľmi múdro robíš, že niekedy malá ani nevie, že papká to, čo vlastne "neľúbi". Aj moje obe dievky mali každá niekoľko jedál, ktoré nechceli ani vidieť a teraz je to celkom v pohode. Staršia kečup ani neprivoňala, teraz si dáva kečup ku všetkému, aj namiesto horčice (k párkam).
Zobrala som si k srdcu slová mojej mamy. Natrápila sa so mnou veľa, stále ma bolelo bruško a bola som chudá, za 2 roky v škôlke som nepribrala ani kilo (kde sú tie časy?!). Dokopy som nechcela zjesť nič, tak bola rada, keď som vôbec niečo zjedla, keď aj keks. Mlieko som nemohla ani cítiť, dnes som od neho doslova závislá.
Tak veľa trpezlivosti a lásky, neboj, postupne sa naučí papať všetko a keď jej bude niečo chýbať, organizmus si to vypýta sám!!!

No a to ja mám presne opačný problém. Syn, asi je to vekom /12 r./, sprace všetko, čo vidí. Váži o kilo viac ako ja. Ešte aj bryndzové halušky, ktoré od mala neznášal, teraz sprace ako nič. Nedávno upiekol manžel na večru americké zemiaky. Dokončil ich o 21.00 hod. Keďže som vedela, že budú hotové neskoro, dala som deťom večeru skôr. Šla som uložiť dcérku a keď som vyšla z detskej, myslela som, že ma migne. To moje chlapča sedelo za stolom, pekáč s vrelými americkými zemiakmi pred sebou, v ruke vidlička, naľavo pohár džúsu, napravo miska s tatarskou. A ocko samozrejme z druhej strany toho pekáča pekne so svojou vidličkou. Razantne som sa proti tomu ohradila a moje dieťa odišlo s plačom do postele. Vraj je hladný a čo som to za mamu, keď mu nedám ani jesť. Na večeru pravdepodobne dávno zabudol. Vyšupitala som ho z postele umyť si zuby a potom som mu vysvetľovala zo dvadsať minút, že vôbec nie som lakomá mama, len nechcem, aby si vytváral takéto návyky. Takže aj druhá verzia je podľa mňa zlá.

Ono zalezi na tom, ci to to dieta nechce lebo mu to nechuti, alebo sa s tym len tak "hra".. moja mama to riesila tym, ze mi odlozila tanier "na neskor" so slovami, ze aj tak nic ine na papanie nemame a tym padom ked som mala hlad, tak mi to zas prihriala.. teraz zjem vlastne vsetko, veci, ktore som jasne nechcela, lebo mi nechutili mi nedavala a nejedavam ich vlastne ani teraz nejak extra, len obcas.. horsie je, ked maminky vyberaju, potom dostanete za partnera ako ja niekoho, co neje skoro nic :-/

Problém s jedením, známa to vec, aspoň u nás. Môj 15-ročný syn od útleho detstva málo jedol.Každý mi vravel, že to pominie, len trocha podrastie, stalo sa, má síce15, ale v jedení/nejedení/sa nezmenil. Jemu sa podáva ,napr.fazuľová polievka bez fazule,teda cez sitko a takisto akýkoľvek druh polievky.Kapusta, cibuľa, to v žiadnom prípade. Mäso, jedine kuracie, aj to len čo navarím ja.Šunky, tiež nie, jedine bravčová chudá saláma, tú zje. Sladkosti, tie má rád všetky druhy.V škole chodí len na tie obedy, o ktorých si myslí, že snáď zje . Zasa cesto, to má rád, palacinky, lokše, pirohy, len mne sa to nie vždy chce robiť, ešte že mám mamu, ktorá svojmu vnukovi vychádza maximálne v ústrety. A pritom 13-ročná dcéra, tá zje všetko, čo navarím, tej zasa cesto príliš nevonia, no viem, že od hladu nezomrie. Syn, keď ide na školský výlet, triedna sa už dopredu strachuje, či Lukáš niečo zje. Čakám a dúfam, že nadíde deň, keď môj syn sám od seba povie, že je hladný. Snáď sa ho dožijem.

Takyto problem donedavna trapil aj nas teda najviac mna ?Moj starsi synator 6rocny, tak ten tiez vstko nemusi .Polievky jeme cez sitko lebo nedajboze by tam bola mrkva a cibulka no nepredstavitelne ,omacky bez sampionov .Ak zeleninu robim tak mixujem a to potom zbasti,cize oblbujem .A jeho narodne jedlo je chlebik s maslom a sunkov, ale sunka je nasekana ,lebo tak papkaju v skolke .Inac v skôlke zbasti vsetko takze asi cvici so mnou .Ale zje uz aj paradajku a minule leto schrumal papriku a pustil sa aj do malin skoro som odpadla .A nenutim ho do jedenia .

Ahoj, viem o čom hovoríš. Ja to mám doma tiež. Dcérka má 4,5 roka a papá len "svoje" jedlá. Suché pečivo alebo so syrom a s jedným druhom salámu, jogurt len lentilkový, polievku iba zeleninovú a slížikovú a z mäsa samotný kurací rezeň alebo kuracie krídelká uvarené v polievke. Aha a od leta začala jesť palacinky, samozrejme bez lekváru, iba s grankom. Takže mliečne polievky, zemiačky, ryža... proste klasická vára, ktorú jeme všetci, tak takú ona neje, pretože ako hovorí, ona to neľúbi. Dúfala, som že ako nastúpi do škôlky, že sa prispôsobí a zmení sa to, ale už chodí druhý rok a nič. Papá tam len suchý chlebík. Jednou vetou, v podstate jej ani nemám dať čo jesť. Stále dokola to isté. Niekedy stratím nervy, poplačem si, pretože už ma to štve, ale potom mám výčitky a poviem si, že sú maminy s oveľa väčšími problémami, ako máme my. Takže hlavu hore, hádam z toho vyrastú. A keď nie, tak nie. Buďme radi, že riešime len toto.

Môj starší syn v škôlke tiež všetko zje, ale doma len skonštatuje, že neviem urobiť také mäsko ako robia v škôlke... ach jaj. Zopár našich domácich stratégií ako ho donútiť, aby aspoň dačo zjedol, som spísala na svojom blogu: http://www.elefantino.sk/za-mamicku-za-otecka/
Našťastie mladší je riadny papkáč, tak sa teším, že keď trochu povyrastie, možno motivuje staršieho, keď už budú papať rovnaké jedlá.

My máme opačný problém.Práve dnes mi dcérka hovorila, že by si dala šošovicovú polievku a ešte vymenovala zopár jedál, ale tie bohužiaľ nemôže. Trhá mi to srdce, ale keď sa nedá tak sa nedá.