Deti na kruzkoch

No, mňa v provm rade zaráža, že vôbec niečo také v tom CVČ pripustili. Moje dievky chodila na tanečnú do ĽŠU a tam neexistovalo, aby rodičia ostali s deťmi. Maximálne - v lete si mohli posadať do "záhradky" pred budovou. Ale rozhodne im nebolo dovolené vybiehať z "triedy" počas hodiny. Tiež to bola taká vekovo zmiešaná skupina, možno nie až s takým veľkým rozpätím, ale určite boli spolu škôlkári so školákmi.
Aj zo skúseností zo synovho karate (vozil ho síce muž, ale občas sa stalo, že sa nemohol vrátiť a po hodine som ho chodila vyzdvihnúť ja) si myslím, že prítomnosť rodičov je vyslovene kontraproduktívna - akonáhle ten môj zaregistroval, že som tam tak hlavnou náplňou mu bolo, že robil na mňa opičky.
Nehovoriac už o tom, že každý, kto sám má deti a s cudzími deťmi niekedy pracoval vie, aký je medzi tým rozdiel - práve pri rôznych kreatívnych činnostiach či športe. Rodič tu nie je žiadnou autoritou, ale cudzí - to je celkom iná káva.

Nas syn zatial chodil iba na plavecky a fungovalo to tak, ze sme tam deti doviezli a potom si ich vyzdvihli. Ziadne nakukanie a spehovanie cez okna. Na konci kazdeho kurzu bola pol hodina nazvana "ukazky", kde sme videli, ako deti napreduju, co vsetko sa naucili. Myslim, ze tak je to spravne. Ked deti niekam zverime, mali by sme ucitelov, trenerov... nechat pracovat. Ked si predstavim, ze by som bola na mieste trenera, tak by mi vadilo, keby som mala rodicov deti stale za chrbtom. A presne ako pise Adus, cudzi clovek je pre dieta vacsia autorita, ako rodicia.

dcera chodi na tanecnu, rodicia dieta privedu, ak treba, pomozu prezliect, teraz sa dcera uz prezlieka sama, zacala chodit na pohybovu pripravu v 5tich rokoch, trvalo to 1.45 H a malej sme nachystali obcerstvenie, lebo mali prestavku, zasli si po to do satne a to ich bolo v triede okolo 20 a ucitelka to zvladla s tym, ze deti odchadzali do satne, kde to aj zjedli, lebo v tanecnej sale nie je dovolene jest, teraz je to tak isto, malu privedem, prezlecie sa a vyzdvihnem, presne ako pise adus, ked nas deti zbadaju, lebo "prescasuju" tak su to len grimasy a koncentracia za tou sa zem zlahla
ked bola mensia, pomohla som jej sa prezliect, takze teraz naozaj len vylozim a vyzdvihnem
bigmama

pracujem v Centre voľného času a myslím si, že veľmi záleží od vychovávateľky...Ja preferujem určitý prístup založený aj na disciplíne...ak majú na krúžok prísť deti s tým aby si tam robili čo chcú tak potom tak vyzerá aj ten krúžok...má to predsa viacero rozmerov- jeden z nich je aj ten, že tie mladšie deti sa naučia pohybovať sa v cudzom prostredí, naučia sa istý čas vydržať bez rodiča, starší s mladšími sa naučia spolupracovať.Krúžok ako taký neplní len tú prvotnú úlohu napr. že deti tancujú, alebo tvoria...

Momentálne mám na jednom zo svojich krúžkov dievčatko -5 ročné, ktoré na krúžok doprevádza mama- to máme Tradičné a netradičné remeslá-je to taká skupina už takmer mládežnikov vo veku okolo 14 rokov.Paličkujú, pletú košíky, venujeme sa keramike, ale aj tvorbe z fima atď...no a toto dievčatko je tam jediné v predškolskom veku.A keďže tam chodí s mamou tie posledné razy už dosť vymýšľalo, ale nemám problém s tým usmerniť ho, že je na krúžku kde sa pracuje, kde sa chce naučiť niečo nové a k tomu je potrebná istá dávka sústredenia a nie vymýšľania.Tak sme sa už s maminou predbežne dohodlil že ho najbližšie skúsi nechať na krúžku samotné, ostatné dievčatá ktoré na krúžok chodia už pozná, je to vynikajúca partia detí, ktoré tam naozaj chodia preto aby tvorili...

Ešte ma tak napadlo, že CVč-ka pracujú trošku na inom princípe ako ZUŠ-ky.Zuš-ka je predsa len škola, je zameraná asi viac na výkon, známkuje sa tam a pod.CVČ-ka nemajú tento výkonnostný rozmer,u nás je to hlavne o kvalitne strávenom čase bez toho výkonnostného elementu, je to o relaxe, pohode, aj o tom, že k nám nemusí prísť dieťa pripravené, ak má zlý deň a nechce tvoriť a má chuť len tak sedieť a porozprávať sa s kamarátmi môže bez toho aby malo pocit zlyhania, že nepodalo výkon aký sa očakával.Toto považujem za dosť dôležité nakoľko naša spoločnosť je až priveľmi zameraná na výkon.S kolegyňou sa vždy deťom aj rodičom snažíme vysvetliť, že u nás je to hlavne o tej tvorivej pohode, aby to bolo hlavne srdiečkové...u nás si práve toto vedia decká, ale aj dospelí vychutnať...Práve minulý týždeň som mala pre dospelých kurz pletenia košíkov, prihlásila sa mi skupina niekoľkých učiteliek, ktoré okrem toho, že si uplietli košík ocenili práve ten relax, vraj sa úž niekoľko dní vopred tešili na kurz, že vypnú, zástupkyňa zo školy sa vyjadrila, že to bol pre ňu úžasný relax, že dokonale vypla, všetky starosti išli bokom...

A dospeláci sú niekedy takí čarovní vo svojich reakciách- doslova deckí: a ja to nevieeeem, ja sa to nenaučím, môj košík je škaredý...doslova ich učíme, že každá prvotina je krásna, že každý začiatok v niečom novom je náročnejší a pod...je zaujímavé pozorovať, že často takto reagujú učitelia, vychovávatelia sami na seba...

moja kolegyňa vždy hovorí, že k nám môže prísť maľovať, tvoriť, tancovať aj dieťa, ktoré "nemá talent".Úvodzovky preto, lebo nemám rada to škatuľkovanie či dieťa má alebo nemá talent, napokon dnes jestvuje množstvo kreatívnych techník ktorými sa dajú vytvoriť krásne veci aj bez nejakého extra talentu, čo napríklad ZUŠ-ky až v takej veľkej miere nevyužívajú, sú zamerané viac tradične......Niekedy k nám príde rodič s otázkou, požiadavkou: moje dieťa chce maľovať, chce vyrábať keramiku, viete ale ono nemá talent, môže? No jasné že môže, sme tu pre všetky deti...

Klódik , krásne napísané , teším sa, ako super sa venujete deťom . Určite je to všetko o nejakých dohodnutých pravidlách , aj keď samozrejme pri práci v CVČ môže ísť o dojem voľnejšej "disciplíny". V každom prípade záleží veľa aj od osobnosti vedúceho krúžku, či má prirodzenú autoritu a rešpekt, bohužiaľ sú aj medzi pedagógmi a vychovávateľmi takí, ktorí aj napriek snahe si nedokážu dieťa získať . V prípade mimoškolskej aktivity je to potom aj na rozhodnutí rodiča, ako bude situáciu rišiť. V škole si bohužiaľ nepomôže . My máme na škole takýto veľký problém s pánom farárom, na hodinách je podľa jeho slov anarchia , a to má v triede deti prvého až tretieho ročníka. Radšej nekomentujem, deti veľmi rýchlo zistia, čo si ku komu môžu dovoliť .
Ja mám tiež v škole tvorivý krúžok,občas mi trochu prekáža, ak rodič príde pre dieťa skôr a ono musí prácu buď na rýchlo dokončiť, alebo odložiť na dorábanie .

sadlonka vďaka

ešte som si spomenula, že asi dva-tri roky dozadu mala iná moja kolegyňa divadelný krúžok- ona je úžasná v tom, že sama píše scenára divadelných hier pre deti a dostala sa k mládeži z učilišťa, ktoré bolo ešte nedávno označované ako "pomocná škola"- v súčasnosti sa už toto pomenovanie nepoužíva- skrátka učilište s dvojročnými učebnými odbormi aj pre deti, ktoré vyšli zo špeciálnych základných škôl.Napísala pre nich divadelnú hru, no narazila na jeden obrovský problém- tie decká to nevedeli prečítať, nevedela sa snimi prelúskať cez to aby vôbec boli schopní prečítať si ten scenár...tak to celé prerobila, divadlo postavila na ich schopnostiach- boli medzi nimi mnohí ktorí úžasne tancovali- break dance, další dobre spievali...decká sa to napokon naučili a zožali obrovský úspech po celom Slovensku. no najväčším úspechom bolo krásne umiestnenie a získanie ocenení na divadelnej prehliadke v Bojniciach, kde bodovali medzi divadelníkmi z gymnázií a ostatných stredných škôl...na túto súťaž cestovali s divadelníkmi z gymnázia v susednom meste a zažili obrovský obdiv, gratulácie práve od gymnazistov...v tomto divadelnom zoskupení boli deti, ktoré vyšli z detských domovov, rómske deti, deti s obrovskými problémami...no keď im kolegyňa divadelné predstavenie ušila na mieru stali sa z nich hviezdy...a hlavne hrali od srdca A ešte taká pikoška- tá divadelná hra sa volala: Snehulienka a sedem trpákov