Caute babule,
dnes mam den pod psa.Moja mama odisla po dvoch tyzdnoch dovolenky stravenej u nas a ja mam pocit, ze mam zas 3 roky a vrestim pri okne, ked mama odchadza do prace. To som zvykla robievat.
Aj puta, ktore zdanlivo casom trosku povolia, ostavaju rovnako natesno, ked pride na lamanie chleba. Ako som uz pisala k blogu o mame, ja s tou svojou vediem taku malu vojnu nazorov a pristupu k veciam, k zivotu, k muzom atd...Moja laska k mame je nekonecna aj napriek tomu, ale... Neviem niekedy ci to, dokelu, uz nerobim aj zo zotrvacnosti a v tej najhlbsej hlbke duse sa mame mozno vlastne podobam.Som tvrdohlavec a zaryty obhajca zenskej slobody, ludskeho rozumu a hesla "nech si kazdy robi, ako mu vylezie z hlavky, alebo inych rovnako podstatnych organov", ale aj sama som niekedy zo seba unavena.Dnes sa citim sama a nejaka znivocena. Ako po prehratom zapase. Dva tyzdne sme s mamou viedli rozne diskusie (vsetko mierumilovne a civilizovane, ale stale kazda na svojom pole)a zrazu som zitila, ze akonahle odisla, chyba mi jej objatie, usmev, pochopenie...to ako sa dokaze povzniest nad nase rozdiely. Teraz sedi v lietadle a mysli na nas.Ja na nu. A pristihla som sa, ze stojim pri okne, slzim presne ako vtedy, ked som si k oknu musela dotiahnut kreslo aby som vobec dosiahla.Niektore veci sa proste nemenia...Aaach jaj(brokenheart)
Ten nadpis aj cely text som napisala velmi spontanne.Vyliezlo to zo mna uplne prirodzene a teda asi aj plati.. Nemyslim, ze by som to bola prave najviac ja dnes...To, ze mam toho este vela neprebadaneho sama v sebe je pravda. Ako nakoniec kazdy...Co je ale teraz pre mna dolezitejsie, je fakt, ze si znovu zase raz uvedomujem ake su niektore veci stabilne a nemenne..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hm som len narážala na to, že niekedy keď máme pocit, že to nie sme my tak práve to je to najhlbšie pravé JA v nás...
Môj bráško 40 rokov zvádzal s otcom dlhé predlhé dialógy- väčšinou nie a nie sa pochopiť, raz bol ich vzťah ako tak v pohode a inokedy vôbec nie...A boli veru aj veeeeľmi ťažké obdobia...A napokon po otcovej smrti čoraz viac a viac nachádza brat svoje JA- cez otca, a cez to aký náš otec vlastne bol...celý život s ním zvádzal svoj vnútorný boj a teraz ho chápe a konečne začína chápať aj sám seba....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To sa občas hlásia o slovo tie malé dievčatká v nás. Ťažko sa to popisuje, stále sú súčasťou nášho ja, niekedy boľavou, inokedy hravou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jahodka,
tak to sme dnes v celkom rozdielnej a vlastne aj rovnakej situacii...
...dnes (po mesacnom pobyte tu) sa moje deti vratili na SK. Uz asi hodinu su doma, prave cez QIP preberame podrobnosti z cesty...
...a ja si uz niekolko hodin premietam rozne utrzky rozhovorov s dcerou (ma 18)... a spominam na obdobne temy, co som kedysi preberala s mamou (uz nezije)...
...aj mne z toho vychadza, ze niektore veci sa menia neustale, ine mozno vobec...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jaj boze, Elin...to si ani nechcem predstavovat. Momentalne som este v stadiu, ked hodinka bez mojej dcerky je utrpenie...A uz akokolvek sa clovek snazi, niektore veci naozaj ostavaju rovnako bolestne po starocia.To budu nejake tie konstanty.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...pozitivum je, ze nielen bolestne, ale aj tie krasne okamihy sa prenasaju cez zastupy generacii...
...a ty mas skvelu prilezitost odovzdat svojej dcere vlastnu, podla seba pozmenenu verziu...
...mamu som mala rada, no nikdy sme si moc nerozumeli... az po rokoch, ked som pochopila jej vztah s jej mamou a zblizka prezila vztah mojej svokry a jej matky, chapem aj svoju mamu... a som vdacna, ze som to stihla, kym tu bola...
...a nesmierne vdacna som i za dceru, ktora mi dokazala (a stale dokazuje), ze vztah matka - dcera moze byt aj krasny...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Urcite...ja suhlasim...Deti vychadzaju vacsinou z toho, co ich rodicia naucia...Zda sa, ze ty si si svoju ulohu splnila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to iste citim aj ja,ked odchadzam zo slovenska,od mojej maminy.mam uz skoro 30 rokov,ale stale mi tak isto chyba ako ked som mala 10 rokov.len dufam,ze moje deti ma budu tiez tak isto lubit ako ja svoju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som nevidela mamu dva roky a to byvame v tom istom meste. Zavidim vam takyto vztah s mamou dievcence...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
úplne ťa chápem ja_hodka. aj my máme s mamou aj rozdielne názory, ale jedine s ňou sa dokážem poriadne "vykecať",aj keď v poslednej dobe na to vôbec nemáme čas. ale úplne chápem ten pocit "prázdnoty" ... drž sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jahodka nesmut - je to strasne fajn, ked si niektore veci uvedomime vcas. Nastastie mama odisla iba domov a zase pride, stretnete sa a mate vela vela casu povadat si aj to pekne, co ti drieme v kutiku srdiecka. A urcite to urob - aby ti to niekedy nebolo luto...
Mne moja maminka uz odisla tam, odkial niet navratu (brokenheart) a hoci sme sa mali naozaj radi a nase vztahy boli krasne, mnohe ostalo nadopovedane a si to to dodnes vycitam, hoci je to uz 5 rokov... skoro denne na nu myslim... a casto si vycitam, ze som nemala pre nu viac casu a ked bola v nemocnici, mala som urobit viac...atd. atd. Ale to je uz ina kapitola...
Tie male dievcatka v nas ostanu asi do konca zivota...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem vsetkym
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No a to je čo za nadpis ja_hodka??????
Nemalo by tam byť skôr- dnes som to práve ja, dnes vytrysklo na povrch to najhlbśie z môjho vnútra a "môže za to moja mama"...Ešte máš toho veľa neprebádaného vo svojom vnútri...Teraz sa vďaka svojej mamke dívaš na svoje vnútro a vdíš jeho obraz v zrkadle...