Bola doba kedy som vela citala, a potom vela vstrebavala a utvarala si svoj pohlad na svet a svoj nazor.
Takze tu je to co sa mi zda byt zrozumitelne a s casti mi ozrejmuje pohlad na svet a na Boha.
Prva myslienka ktora "neveriaceho" zarazi je Boh je vsadepritomny !
Ako moze byt Boh vsadepritomny ?
Tak a tu je vysvetlenie, ktore sa mi zda zrozumitelne /vsetko je v metaforach, neberte to prosim doslovne/.
Ak je Boh nas otec znamena to, ze sme jeho cast. A ak sme jeho cast, a vznikli sme z neho, sme jeho sucastou. A tak moze byt Boh vsadepritomny. Je vsadepritomny v kazdom z nas, lebo my tvorime jeho a on tvori nas. Okremtoho Boha si nepredstavujem, ako muza. Skor si myslim, ze je to bezpohlavna "energia" - resp., ze v tejto energii je obsiahnute aj to "zenske" aj to "muzske" - nieco ako jing jang. Vsetko pekne v rovnovahe.
Boh je vsemocny. Stvori kamen, ktory nemoze udvihnut. A tu zas pride logika. Ved, ked je schopny stvorit kamen, ktory nezdvihne nie je vsemocny !
Tu som si pomohla niecim inym. Moja predstava o svete, ked som bola mala bola asi takato. Ked je pravda, ze aj vsetko zle je na nieco dobre. Potom to moze znamenat, ze ja si svoj zivot uz odzila v roznych realitach a teraz uz len vyberam realitu, ktora je pre mna ta najlepsia. To by vsak znamenalo, ze svet nie je plochy ale existuje v roznych dimenziach. A ak je to pravda, potom aj Boh by mohol byt vsemocny, pretoze by v kazdej realite dokazal svoju ne/vsemocnost.
Dalsia pohlad, ktorym sa na to da pozerat je tento. Ak my tvorime Boha a on tvori nas, a my sme schopny ne/robit zazraky. Znamena to, ze aj Boh dokaze ne/robit zazraky. A teda byt vsemocnym, ale byt aj ne-vsemocnym. A kedze kazda vec v celom vesmire ma svoje opozitum, tak aj vsemocnost musi mat svoju odvratenu stranu. A potom to je uz len na kazdom jedincovi ci v tom vidi zazrak, alebo zradu.
A ked si okrem ineho predstavime, ze neexistuje ziadne vcera a ziadne zajtra. Ked uvidime, ze je len tu a teraz. A vcera a zajtra nie su za TU A TERAZ a ani pred TU A TERAZ. Teda ze vsetko lezi, akosi na sebe. Potom toto vsetko je mozne TU A TERAZ - vecne !
Preco Boh dovoli vojny ?!
Boh nam dal slobodnu volu. A ak je nasou slobodnou volou viest vojny on nam to dovoli. Nevezme svoj dar prec len preto, lebo my robime nieco "zle". To by sme potom nemali ziadnu slobodnu volu, ale bol by tu diktat.
Preco sa rodia chore nevinne deti, preco su vobec na svete deti tak zneuzivane ?
ak vychadzam z toho, ze clovek nie je len hmota, ale aj "ozivujuca energia" dusa, ktora ma tak isto, ako "clovek" slobodnu volu. Potom je toto slobodna vola duse.
Boh potresta kazdeho, kto bude konat "zlo" a porusi bozie prikazania !
Toto je podla mna velmi uzasna veta na ovladanie ludi, ktori nehybu rozumom. Ak je Boh milosrdny, a ak sme my jeho sucastou, je nezmysel aby nas trestal. Budete mlatit niekoho, komu ste darovali slobodnu volu, len preto, lebo uziva slobodnu volu ? A ak je Boh skutocne milostivy a milosrdny, potom nie je mozne, aby nas trestal.
Inak povedane ak Boh respektuje nasu slobodnu volu, je nezmysel, aby nas za nu trestal.
Ale ak je pravda, ze vsade vo vesmire je poriadok. A ak skutocne plati, ze vsetky preco ? maju svoje preto !, a vsetky priciny, maju svoje nasledky. Tak je potom "odplata" iba dosledok nasej "zne-uzitej" slobodnej vole.
Tak toto je na uvod vsetko. Ak vas nieco napada, mozeme o tom podebatovat.
Btw. nevravim, ze toto je svato-svata pravda a len tento sposob rozmyslania je jediny a pravdivy - len pisem svoj nazor na Boha a rozne rozpory okolo neho 
Rozhovory s Bohom su velmi inspirujuce
. Taktiez mi je tento pohlad na vieru blizsi, ako cirkevny diktat. 
Dievcata, bavite sa o knizke Rozhovory s Bohom? mate aj druhu cast?
Veronička, mám v elektronickej podobe tri časti. Ak chceš, ozvi sa mi na mail - pošlem ti to
.
Ozvala som sa Ti cez kontakt a uz dopredu Ti velmi pekne dakujem
Poslané, rado sa stalo
Sama by som to lepsie nenapisala
Dakujem
Mne sa paci veta, ktoru som tu niekde, myslim, uz aj citovala, Stanislav Sohr povedal: Ja v boha neverim. Ja VIEM, ze je. Ono v podstate ani nie je take nevyhnutne cerpat z postrehov inych, aby sme pochopili jeho podstatu. Nasa dusa, kedze je z tej istej podstaty ako ten univerzalny duchovny zdroj, nam da odpoved na vsetko. Staci pocuvat. Kazdy jeden clovek ma k tej informacii pristup, ma schopnost jednoducho VEDIET, ze je to tak. Chce to mozno trosku cviku a namahy, preklenut konvencie, ego, nasledky vychovy, atd...
Suhlasim
. Dnes uz mozem aj ja povedat, ze nemusim cerpat len z knih. Uvedomila som si to celkom nedavno, ale je to tak. Velakrat som uvazovala o com pises, ked som citala podobne pismenka, ale uz tomu rozumiem. 
Ked na to prides, vsetko je odrazu celkom ine, ze?
Ine... Hm. Je to ine. Viac veci dokazem prejst mlcanim /viac, ako kedysi/. Mojim odpovediam davam cas. Vzdy pridu, usporiadane a vyrovnane. Ale aj tak mi tato "kniha zivota" pride niekedy na mna prilis velka a obsiahla. Niekedy radsej zavriem, lebo mam pocit, ze by som svojou kapacitou neuniesla uplne nahu "realitu"
No ja som to myslela skor v tej vnutornej sfere. Nie v tom, ci nieco okomentujes, alebo nie. Reakcie do vonkajsieho prostredia su len odrazom toho, co sa deje vo vnutri a teda nie su smerodatne. Su iba odrazom. A kapacitu urcite mas...len sa neda "travit" viac, nez sa da
Vnutorna sfera... Tak a teraz som zmatena
Su odpovede, ktore prisu, akoby same. Su situacie, kedy viem, ze sa mozem chovat podla starych vzorcov, ale napriek tomu posluchnem "nieco" a som v stave akehosi pozorovatela. Akoby som nebola priamo sucastou deja.
Potom su ine zmeny, ktore citi fyzicky. Napr. riesenie mojich problemov. Niektore tazko stravitelne problemy viem "travit" zvlastnym sposobom. Bytostne citim tu energiu, akoby do mna vstupila v oblasti solar plexu a tam ten problem citim, ako napatie. Cim viac sa problem "travi" tym viac napatie povoluje. Az nakoniec zmizne. A ine veci, ktore citim aj fyzicky, a ktore prichadzaju "odniekial". Vedomosti, ktore nemam nacitane, lebo o tom som este necitala. Alebo ak uz o niecom citam nepripada mi to ako novinka, ale skor ako rozpominanie sa na nieco, co uz davno viem. Potom citam uz len letmo.
Ozaj a teraz neviem, hovorime o tom istom ?
No ja mam pocit, ze ano
Ja si este nie som ista tym, co "viem", ale vacsina z toho ku mne prichadza zo mna. Knihy su uzasny pomocnik. Nepopieram. Ale pokial sa tam niekde neprepne ten gombicek, tak nic nie je platne. To je len moj dojem. Mozno sa mylim...Kadopadne, nech sa ti dalej dari tak, ako doteraz
Knihy mam rada. Je to pre mna iny druh komunikacie. Mam mnoho otazok a viem, ze na mnohe si nedokazem sama odpovedat /i ked na niektore uz ano/. Takze som vdacna aj za tuto formu komunikacie. Vacsinou vsak ide o rozpominanie, alebo, ako si pisala nieco cvakne a zrazu sa v jednej ci viacerych chodbach rozsvieti. Niekedy sa tie cesty akoby prepoja a vsetko dava hned vacsi zmysel. V kazdom pripade nejde o ziadne biflovacky. Vzdy som mala pocit, ze prezentacia svetonazoru, aky ponuka veda, cirkev, a vacsina ludi mi nevyhovuje. Zdala sa mi plocha a taky zivot sa mi zdal prilis nudny a zbytocny. Vzdy som rada citala o vychodnej fylozofii, a mystickych veciach. Pamatam si na Almanach zahad, ktory mala moja krstna. Vzdy som ho citala, zas a znova. Precitala som ho snad stokrat. Otec mi tvrdil, ze su to nezmysli, a mna to vzdy hnevalo
.
Zaujmave je, ze knihy si ma hladaju same. Vzdy pride vhodna kniha vo vhodnej chvili. A ponukne mi informacie, ktore som potrebovala vediet. A nie su to len knihy ezotericke
Asi vacsina vplyvov si nas najde, alebo skor na seba natrafime, prave vtedy, ked sme na to pripraveni.Je zaujimave, ako to funguje. A ten pocit, ze nieco niekam zapadne, tak ten poznam. Ono to tam asi aj je uz davno, len si to clovek prave v tom momente uvedomi.No a knihy...to je privilegium. Ale aj bez nich by bol kazdy jeden schopny pochopit vsetko, co pochopit ma.
Jeden nazor, ktory som si nedavno precitala, je, ze ako deti sme schopny vsetkeho. Casom vsak vsetko zabudame, lebo nas vonkajsi svet "naprogramuje" podla obrazu svojho. Potom zabudneme cim skutocne sme a ake mame moznosti.
Myslim si, ze patris k tym "stastnejsim" ked dokazes cerpat vylucne z vlastneho zdroja. Potencial k tomu maju iste vsetci, ale iba mensia skupina to vie uviezt do praxe.
btw. mozno by sa hodil popis ako si k tomu prisla, alebo ako to u teba prebieha - nieco, pre inspiraciu
Ja som jednoducho neuspela podla navodov z knih.Tak som to skusila inak. Pomohla mi velmi aj dispozicna prognostika, ktora ta postupne dava do optimalneho stavu po vsetkych strankach. No a potom...autoregulacia. Proste som to videla ako jedinu moznost.Ale ani zdaleka sa mi este nedari tak, ako by som chcela.To ale vobec nevadi. Dolezite je skusat a skusat. A ako konkretne som k tomu prisla? Neviem....snazim sa neustale si uvedomovat, ze ten najvacsi zdroj vsetkeho, co pre plnohodnotnu existenciu potrebujem, mam v sebe.
Momentalne trosku studujem hermetiku. Vlastne som neustale v niecom zahrabana a uz dost davno som prisla na to, ze ludstvo v podstate formulovalo velmi podobne myslienky paralelne na roznych miestach zemegule sucasne, ale aj v roznych obdobiach. Som teda presvedcena o tom, ze eticky a moralny kodex je v cloveku zakodovany fixne. Rovnako ako duchovna podstata.Takze vsetky ucenia su mimoriadne napomocne, ale zaklad si nosime v sebe.
S tym druhym odstavcom uplne suhlasim
. Tiez som si to vsimla, a je to celkom zaujimave.
K tomu prvemu dostavcu - sposob je to tiez velmi inspirativny. Napisem snad viac, ked budem mat viac casu