Bola veľmi krásna a uvedomil si, že ju miluje. Nemala však krásu sochy alebo obrazu, bola krásna ako lúka, ktorú previeva vietor.Jej krásu vytvorilo tajomné stretnutie dvoch buniek v matkinom lone. Nepochopiteľná záhada. Tak isto nepochopiteľnou záhadou je nepatrné semiačko, ktoré skrýva v sebe celý strom, mikroskopický síce, ale už žijúci, už predurčený mať korunu, ovocie a kvety pršiace v aprílových ránach. Že z noci lásky, zo stretnutia niekoľkých kvapiek slizu sa zrodí tvár, plecia, oči...
Maji, to je z ktorej knihy?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak sa nemýlim, tak "Víťazný oblúk". Remarqua som prečítala kedysi takmer celého, zbožňovala som jeho knihy, ale táto mi utkvela najviac. Keď som ich čítala, robila som si také výpisky, vypisovala som si úryvky, ktoré ma mimoriadne oslovili. Mám ich dosť veľa a toto je jeden z nich. Bolo to dávno, ešte na strednej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mne sa tiež Remarque páčil, ale ja som nezvládala konce bez hapyendu, tak som to vzdala. No proste nič nevydržím.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na strednej som tiež lúskala Remarquove knižky jednu za druhou. Ako prvý ma vždy pri ňom napadne surový opis koní na bojisku s roztrhanými bruchami (Na západe nič nového). Trošku smutné, ale veľmi silné čítanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To je zázrak života....vždy mám a budem mať rešpekt....