dve veci...

...včera som sedela na izbe okrem dvoch kolegýň ešte svojou šéfkou, ktorá sa venuje reiky, ktorá vie veľa o myslení, o podvedomí, o vnímaní...vie veľa o niečom, čo sa ja už celé roky snažím pochopiť, vniknúť do toho...cítiť niečo, čo je medzi nebom a zemou...tak som sedela a mala som už po koncerte, mala som už po vystúpení, prežila som na ňom silný emocionálny zážitok a rozoberali sme to tajomno...a neviem, či to poznáte, keď sa tá myšlienka proste usadí v hlave a nejak sa vám rozsvieti...a nejak vám odľahne....o jednu vec, ktorú silou mocou chcete riešiť proste odíde a vy viete, že raz, zase raz v pravú chvíľu sa vráti...znova som sa naučila, že keď sa mi stane niečo zlé, a ja si hovorím, prečo zase, prečo práve mne....tak príde niečo, možno o týždeň, možno o mesiac, nejaká situácia a ja si v tú chvíľu poviem,"tak pre toto sa mi to stalo, toto mi to malo ukázať..."

...donedávna mali starkých veľmi radi...nehovorím, že nemajú, ale už akoby otvorene hovoríme o tom, že by sme odtiaľto odišli, odsťahovali sa...čo predtým nebolo...lezú im na nervy, priznávam...myslím, že už všetky tri máme ponorkovú chorobu a mám pocit, že je najvyšší čas vypadnúť, aby sa to, čo je zlé nezhoršilo ešte viac a nakoniec nás starkovci sami vyhodia...tu platí, že strašne túžim odísť, ale odídem asi inak, než som chcela...nechcem odísť v zlom, je to mužova mama a budem sa s ňou musieť stretávať, trebárs keď jej donesiem deti na prázdniny (po tom teraz túžim najviac, moje deti neboli z domu preč na viac ako jeden deň už celé roky)....sú veľké, nevravím, ale aj tak, jeden víkend nepočúvať hádky, hudbu na plné pecky a mamíííííííííííííííííí....tak to si už zaslúžim...len jeden víkend raz za čas...no a preto treba ísť, aby som mala kam deti poslať na prázdniny...a aby som raz prišla k svokre na kávu....