Medzi riadkami v diskusiách poniektorí nahryzli tému HRYZENIE. Zaujímalo by ma, aké máte skúsenosti s hryzením a hryzkaním rôzneho druhu 
. Ako príklad uvádzam problém v materskej škôlke, kde učila moja kamoška. Mali medzi deťmi jedného hryzoša a každú chvíľu plakalo niektoré novo uhryznuté dieťa. Kamoška bola bezradná, až raz ju osvietilo. Keď nadišiel ďalší hryzúci incident, zavolala vinníka k sebe a poriadne ho pohrýzla do ruky. To dieťa to tak vykoľajilo, že od tých čias bol s hryzením v MŠ pokoj. 
Aj doma máme malú hryzúcu fúriu... poviem vám, keď starší synovia zbadajú ako sa na nich najmladšia Nela rúti s otvorenými ústami ... berú nohy na plecia a tá malá potvora ich týmto drží v šachu. A nielen to, ona dokáže hrýzť aj sama seba, len aby dosiahla svoje 
.
Čo sa týka hryzkania môj tiger občas zatúži po dračici tak žartujeme. Ale keď som bola malá, veru bolo odo mňa obhryzené všetko naokolo - bábiky, perá, ceruzky... 
Ako ste na tom vy?
U nás sa hryzie od nechtov všetko...medzi sebou sa prestali, keď zistili, ako veľmi to bolí.
***...na bosých nohách, v pravej ruke dúha, v ľavej lotosový kvet...***Môj malý hrýzol mňa, keď som ho po dvoch rokoch odstavila. Pohrýzol aj chlapca v škôlke, keď tam chodil na skúšku. Pohrýzla som ho raz poriadne aj ja.Tiež som o tom čítala ako o šokovej terapii a fakt to zabralo, aj keď ma mrzel ten odtlačok čo mal na ramienku. Teraz nanovo obhrýzkáva tužky, štetce aj chvostíky plastových zvierat, obávam sa aby z toho nebol zlozvyk, robí to podvedome.
Je čas obeda, idem hryzkať. Niečo si už len nájdem.
Takto "šokovo" riešila teta, keď kamárat v predškolskom veku hrýzol jej dcerku. Výchovne a pedagogické pôsobenie nijako nepomáhalo!! Ale treba hryznuť poriadne! Ináč niekedy "na zadok" v pravú chvíľu je výchovnejšie ako neviem ako siahodlhé diskisie. (jasne, že nemyslím nejaké bitky!)
, pamätám, že pri matúre sme mohli použiť len ceruzy na to pripravené! A po mne ostala riadne ohryzená tužka
Ja som ako teenegerka ohryzávala ceruzky!! Fakt nechtiac
Texmpo-rabitex!
Pani kolegyňe! Hlodat, hlodat, hlodat...
som v papradí
Ja som si od detstva hryzla nehty, dokonca aj na nohach
som bola schopna taketo gymnasticke prvky stvarat 
Nasi sa snazili vseliako mi to zakazat a odnaucit ma, ved "na slecnu sa to nehodi" ale cim viac ma odnaucali, tym viac som hryzla.. ked to vzdali, akosi mi to uz neprislo "in" a prestala som si ich ohryzat 
Moj priatel hryzie pera, ceruzky.. ked je nervozny, na skuske som mu dala nove pero a vratilo sa mi nefunkcne 
A ked nema pera po ruke obhryza si vyslovene prsty.. A aj "krk" mi obcas rad "hryzka" 
...no,no,no, len či nemáš doma Eifi upírika
Ja hryziem zas do ucha
tak neviem 
...hryzenie som si užila s dcérou:-/ ...keďže bola o 2 roky mladšia a vzrastom maličká,tak hryzením si vynahrádzala silu proti bratovi-našťastie hrýzla iba jeho
...on jej capol,hrkol ju a ona hrýzla ,kam sa podarilo a škriabala...raz -mala asi 3 roky -dokonca pohrýzla brata do zadku,až tam mal vytlačený takmer jej kompletný mliečny chrup
...prestala asi keď mala 6-7 rokov-našťastie
ta sa v zivote nestrati, cestu si prekuse
:-}
***...na bosých nohách, v pravej ruke dúha, v ľavej lotosový kvet...***pri 2 bratoch a 6-tich bratrancoch bude na život-aspoň myslím-dobre pripravená:-}
u nás sa nehryzie,nehryzká...dávnejšie môj drahý výchovne pohrýzol nášho psa
...
hej,na päť dní
Môj teraz už 22 ročný syn mal túto záľubu tiež. Nechty si obhrýzal asi do 18 rokov. Teraz si ich pre istotu strihá hádam každý tretí deň. To mu asi zostalo z minulosti. Ale mali sme obdobie keď mal asi 4roky, dohovárala mi pani učiteľka v škôlke, že hryzie deti. Zhodou okolnosti to boli susedovie dvojičky. Keď sme sa ho pýtali, prečo to robí, len mlčal. Keď už bolo toho dohovárania dosť, dostali sme z neho , že ho uvedené deti bijú. Uverili sme mu až vtedy, keď sa mu objavili modriny. To pani učiteľka radšej asi nevidela, pretože to boli deti kolegyne! Odvtedy sme mu nedohovárali, pretože sme to brali ako obranu. Chlapec sa bránil ako vedel. Viac sme tento problém nemali.