Že chcem byť ešte krajšia, som sa rozhodla asi pred dvoma mesiacmi. Totiž, v túžbe ostať čo najdlhšie mladá som si pestovala až do tridsiatky mliečny zub. Tento pozostatok môjho detstva však nahlodal zub času a tak som sa s ním musela rozlúčiť. Samozrejme, že miesto neho mi už zub nenarástol. Smola je v tom, že je to vpredu hore tretí zub. Očný mi narástol ako druhý, a na mieste tretieho mi ostala diera (vždy lepšie v ústach, ako v srdci, nie?)No, jednoducho som krásna...sa čudujem, že mi ešte z VOGUE neponúkli titulku. Ale čo už, sedemtisíc navyše som nemala a tak som 2 roky chodila po svete s krivým úsmevom. Naučila som sa ľudí tak zmanipulovať, aby sa so mnou bavili po ľavej strane. Aj usmievať som sa naučila "doľava" ( chcem veriť, že mi ten úškľabok neostane!).
Ale ako nám priklepli úver, rozhodla som sa, že si ukradnem z neho a dám si do poriadku moje zuby. Som ešte mladá a chcem byť krásna! Za normálnych okolností som človek, ktorý sa rád baví a smeje a neustále sa kontrolovať, to nejde dohromady s mojou spontánnosťou.
Tak som si pred 2 týždňami posedela 2 hodiny v kresle u zubára. Sodoma-Gomora, čo so mnou robil! Obrúsil mi moju "očnú dvojku" a ostal mi tam taký škaredý pahýľ. Netrpezlivo som teda čakala, kým zavolajú, že mám ísť k zubnému technikovi, aby mi mohol vybrať farbu na korunku. Včera zavolali a ja som išla.
Ohlásila som sa a von vyšiel mladý muž. Ale aký! Vysoký, urastený, široké plecia...no páni! Pohľad pre bohov (samozrejme, že vyznávam len jedného!) Zavolal ma k oknu na denné svetlo, že "poďte, vyberieme farbu. Pridvihol mi bradu a naznačil mi, že mám vyceriť zuby. Pannu madovú! Ja mám na takéhoto "cuca" vyceriť moje tetracyklínové zuby? Dievčatá, tie oči, nádherne modré, krásny úsmev, blonďavé strapaté vlasy (kto vie, čo s ním tie sestričky vyvádzali?!)Zatočila sa mi hlava. Nevedela som, kam sa mám pozerať. Dosť dlho na mňa hľadel a prisahám, že neviem, či mi pozeral do papule, či do očí, lebo som mala pocit, že mi cez oči vidí až do čižiem. Takého krásneho chlapa som nevidela dávno.
Nesmejte sa mi prosím, ani si neťukajte po čele. Mne sa teda nestáva často, aby ma nejaký muž takto očaril. Vlastne, okrem môjho zákonitého asi ani nie...Mám okolo seba veľa mužov a rada sa s nimi rozprávam a smejem. Ale, asi som veľmi náročná, alebo veľmi spokojná a nemám potrebu hľadať v mužoch krásavcov. Ja sa budem smiať aj s plešatým "macom", keď je to fajn človek.
Ale tento technik...Poviem vám, byť tak slobodná, som v akcii!
A tak mi podľa nejakého nechutného vzorkovníka vybral farbu, ešte povedal pár slov a sľúbil, že sa vynasnaží mi to dnes urobiť.
A tak sa vytešujem, že budem konečne krásna. Také široké úsmevy ako v HOLLYVOODE budem rozdávať. Uvažujem...keď budem mať zbytočné tisíce, možno si dám ešte urobiť aj tie dve "stoličky", ktoré mi chýbajú....a možno bude treba vytrhnúť aj ďalšiu...
Ale teraz vážne. Baby, stalo sa vám už niekedy, aby vás takto očaril nejaký Pán Úžasňák?
Trepes krasne a ja milujem ludi, ktori hovoria, ca maju na srdiecku a jazyku...mam rada spontannost a uprimnost...Pises super!!!
Maji,aj ja mám ešte mliečny zub a to tiež očný, troju,vľavo hore.Dúfam,že mi ešte pár rokov vydrží.:-}Neskoro mi to zistili a ten trvalý,ktorý mám pod ním by mal už málo miesta.
K tomu pánovi úžasnému .Ja som sa tiež stretla na tanečnej s pánom úžasným.Keď som ho uvidela,padala som do kolien.Mala som sladkých sedemnásť a bola som strašne zamilovaná.Škoda že okrem mňa aj polovica báb z tanečnej.Tak to pán úžasný patrične využíval.Tancovala som s ním aj na venčeku a vznášala som sa v oblakoch.:-}:-}:-}A ešte jeden trapas sa mi s ním stal.Tancovala som s ním a on sa ma opýtal odkiaľ som a ja som si to preložila kde sedím a ťahala som ho na miesto kde sedím.Posadila som sa a tvárila akože nič.On nechápal a odišiel.Asi si pomyslel,že tá musí byť riadne švihnutá,no ja som bola len strašne zamilovaná,že som nevedela ani rozmýšlať.S kamoškou sme sa potom na tom ešte dlho smiali.
MajkaV,máš neuveriteľnú schopnosť trepať fantasticky
.Ked´ som to čítala až mi srdce podskočilo,som sa neuveriteľne do toho vžila.Aj ja som stretla Pána Užasňaka.Mala som 21 a priateľa,ktorého som ľúbila/aspoň som si to myslela/.Vtedy sa mi pod nohy priplietol ON.A zrazu som sa v jeho blízkosti celá chvela a v jeho pohľade sa zakaždým utopila
.Ked´ ma pobozkal zabudla som na celý svet...a teraz sme už 3 roky manželia a máme nádherného syna.A vždy,ked´ sa na mňa pozrie a pobozká ma som z neho hotová.Čím to asi bude?
Šťastná to žena.
MajkaV, takto som sa uz nezabavil dlho. To som musel aj prisediacemu kolegovi precitat. On, chudak, akurat obedoval a pri smiechu mu ta ryza zabehla a rozkaslal sa.
Taketo textiky mozem 
.
úžasný článok o Pánovi Úžasnom 
MajkaV, kľudne trep "koberce" ďalej, dobre sa to číta .
Vzhľadom k mojej osobe sa takýmito úžasňákmi vôbec nezaťažujem, ale čo ma pri tom napadlo posledne Juraj Bača, keď začala Tanečná horúčka, to bol pohľad, dokonalá postava, tvár, úsmev, ale ako to pokračovalo, tak mi tá jeho dokonalosť priam vadila, žiadna zmena. Tak som usúdila, že mne sa viac páčia, teraz hovorím o výzore skôr muži zaujímaví, ktorí sa vedia meniť pohľadom, náladou... ako tí skoro dokonalí. A možno to bude tým, že mňa nedokonalú znervózňujú?:-}
Majka krásne píšeš, smelo si tak môžeš vylepšovať náladu aj naďalej. Nálada stúpa aj nám, ďakujeme. A s tým ťahaním zubov, ešte radšej počkaj, môžeš sa chodiť k nemu vytešovať aj keď budeš na dôchodku.
Ja som pána úžasného stretla na vodičáku, našťastie len na teórii, lebo neviem ako by pri ňom dopadli moje jazdy.
MajkaV, ber to tak, že si mohla niečo riešiť aj u gynekológa...Z tohto pohľadu tvoj zážitok so zubným technikom nemá "trápnu stránku", haha!
Ja som si pána Úžasného tiež zažila. Zhodou okolností: primár na očnom. Bol to kamoš môjho vtedajšieho generálneho, ktorý sa na mňa už nemohol dívať, ako mám celé týždne v kuse spuchnuté a zapálené oči. A keďže k nemu chodieval na návštevy počas pracovnej doby, tak mi s ním dohodol vyšetrenie priamo na sekretariáte.
Najbližšie mal mať službu v nedeľu , tak som za ním šla. Čo sa týka sympatií, od samého začiatku mi bol sympatický a očividne aj ja jemu. Mohla som mať nejakých 21 - ani vám už teraz presne neviem. Ale s manželom som už pár rokov chodila.
Horko - ťažko som ho vypátrala na nejakej izbe spať. Bolo popoludní a on vraj ťahal od nočnej. Otvoril mi strapatý a dezorientovaný. Bože, ten bol sladký! To ešte nebolo nič. Ako som vošla do miestnosti, vzduch zhustol, mne bolo teplo a roztriasli sa mi kolená. Šokovalo ma, že bol na tom veľmi veľmi podobne. Podotýkam - mohol mať okolo 40. Ponúkanú kávu aj čaj som odmietla. Nakvapkal mi do očí kvapky a keď sa ku mne naklonil s tým svetielkom...Baby, čo vám budem hovoriť: mne šlo srdce z hrude vyskočiť a on zrýchlene dýchal! Keby vtedy vyvinul nejakú aktivitu, tak to dopadne len tak ako si myslíte. Po vyšetrení ma chcel silou - mocou zdržať tou kávou, no ušla som ako malá. A keďže bola nedeľa, mrzla som na autobusovej stanici asi dve hodiny kým mi došiel bus (lebo k nám počas víkendu chodia busy veľmi riedko).
Aspoň som sa schladila. V ten deň som zrušila aj rande s vtedy ešte priateľom - lebo som ho mala plnú hlavu.
Vrcholom bolo, že keď sa stavil vo firme, správali sme sa k sebe tak , ako dvaja školáci, ktorí čosi "zakázané" spolu prežili. Bolo to také okaté, až si to všimli dve moje kolegyne.
Odvtedy som ho už nevidela - odišiel na pár mesiacov na Sayschely (ako sa to píše?) - na nejakú kliniku (dostal pracovnú ponuku a normálne sa bol so šéfom rozlúčiť - a pri tej príležitosti aj so mnou - vtisol mi jemný bozk na ruku so slovami, že by ma ešte rád videl.
O pár mesiacov som dala výpoveď a firma krachla. Netuším či funguje na Slovensku alebo zostal tam.
Koniec romantiky.
Vieri, budeš mať na staré kolená na čo spomínať. Veď to utekáme občas aj samé pred sebou.
Kdeže na staré kolená! Keď ma ten môj najeduje, tak už aj teraz!
super Maji, super
Tusim mame slabost na lekarov... ja mam dodnes slabost na toho "mojho" chirurga.
Ked som sa k nemu ako tehotna dostala s podozrenim na pruh, netusila som,ze je tam mlady doktor...
Vosiel, ja stiahnute nohavice - proste mi to prislo zrazu hrozne trapne, a koktala som ako male dieta...mal nadherne hnede oci, s takym mudrym hlbokym pohladom, tmave vlasy prepletene sem tam sedinami, a okolo neho take tajomno... tusim sa na mne aj bavil... potom som sa s nim neustale stretala v suvislosti s mojimi synmi...
Trosku sme sa aj spoznali blizsie, aj s jeho manzelkou...ale dodnes si myslim,ze je to naozaj uzasnak.
Hlavne obdivujem ten vztah a lasku ktoru z neho citit nielen k jeho manzelke, ale aj k cudzin ludom.
A Maji, krasne si to napisala, aj som sa zasmiala, aj trosku pozavidela ten pohlad pre bohov... 
Ja zvyknem hovoriť, "Ten by stál za hriech."
tak to je zase " toho by som z postele nevyhodila." ))))
Ved kam by siel, chudacik, keby nemal kde hlavu sklonit.....
a Kamila, a keby ten co stoji za hriech by videl teba tiez ako krasnu zenu, bol by ten hriech realny???
Netuším, ale myslím že nehrozí.
Čítam,smejem sa, vžívam sa do vašich pocitov, sentimentííím. Čarovné! Dumala som nad niečim podobným u mňa.
Hm, nikto konkrétny. Ale ja mám vrodenú a neovládateľnú slabosť na tzv. švédske typy. Poznáte to: vysoký,blonďavý,modrooký,široká hranatá brada,ľahúčko nos dohora ... Keď vidím takéto čosi naživo(nebýva často!!!) končím. Je to normálne mimo mňa, pripadám si ako počarovaná. Je jasné,že daný objekt ani len netuší,ako na mňa pôsobí, ovládam sa zo všetkých síl,nech na mne nepoznať moje rozpoloženie. No srdce sa mi rozbúcha a takmer oškuľaviem, čo tak"nenápadne"sledujem tú nádheru, pripadám si ako 11-ročná tínedžerka... Neviem to reálne odôvodniť, ale je to tak.
No ale raz, cca 6 rokov dozadu, boli sme s kamoškami na potlachu v jednom bare a tam vám došlo - držte ma aj pri spomienke!! - dánske volejbalové mužstvo... Už jeden by bol moc,ale ich bolo zo päť... Ešte teraz prehĺtam naprázdno.
Ufff!! Nedalo sa inak,keď mrkol jeden z nich k nášmu stolu, hovorím kamoškám, baby, aj obličku vám dám, len mi ho nechajte... Trošku sme potancovali, "pokecali" rukami-nohami,tuším to bol nejaký Sven... a ... zapla som zdravý rozum. Jeho ďalšie ťahy som už neakceptovala, drink odmietla, k nim si neprisadla.
Hm, z baru odchádzali skôr a v doprovode rozkošných sedemnástok .
A ja ho mám doteraz pred očami ...
Baby pekne sa to číta, aj sa usmievam.. Ale u mňa nič!! Absolútne nič!!! Som normálna???? Iste, sú chlapi s ktorými mám podvedome nejaké sympatie, také vnútorné priťahovanie. Ale nikdy nie vzhľadovo!!
Dievčatá, potešili ste moje srdce, tak dobre sa to číta. Už som si aspoň istá, že som v poriadku a že ma nepostretlo nič zvláštne.
majka, mne sa to tiez nestava, malokto uz ohrozi poziciu mojho vyidolizovaneho (sucasneho) manzela. no minule, ked som doucila a vysla z triedy, tak ma oslovil nadherny mladenec, netreba ani opisovat, a opytal sa ma na nieco, s cim som mu nemohla pomoct, tak som ho len odsikovala k prislusnemu zdroju informacie. mozno ho este stretnem....ale co z toho?! :-/
praveska - ale veď stačí, ak ti niekto príjemný pohladí dušu, nemusí hneď telo. Či nie?
Mirec, len aby sa tá pohladená duša nerozpišťala - "eštéééé..."
no veru kefara, to potom nem dopadne dobre...
Včul buď múdry.
kefara, mam to chápať tak, že máš na mysli situáciu, keď niekto pohľadí dušu, potom znova, znova a zrazu zistiš, že je ti veľmi prijemne a nevieš si povedať nie?
Potom mysliš na jeho čistu dušu, a ako sa vravi, kde je myseľ tam je srdce, teda hrozi, že človek začne túžiť viac a viac po tej čistej duši? Toto maš na mysli?
Áno, toto mám na mysli. Hypoteticky.
"Hypoteticky" - to sa vopred ospravdlnujes?
kefarka - nič v zlom, hneď odpoviem.
Keď sa nad tým zamyslím, vyznieva to ako alibizmus... Tak opravujem. Zaujíma ma to prakticky.
Zivot je veru už taký. Stať sa to môže aj tomu, kto by tomu nikdy neveril. Je to pekné, keď človek zistí, že pre niekoho "niečo" znamená. Nemusí hneď dôjsť k ohrozeniu manželstva alebo vzťahu. Záleží na sile osobnosti. Poznanie, že v jeho blízkosti je človek, ktorý je na rovnakej vlnovej dĺžke - akési zhodné frekvenčné pásmo - je veľmi vzrušujúce a lákavé. Je to pekné zároveň. City zohrávajú v živote človeka dôležitú úlohu. Bez nich by bol život človeka prázdny. Ja sa nebránim novým citom. Je však rozdiel city a vzťahy. Snažím sa aby city boli pre mňa motivačné, aby som mal radosť z nastávajúceho dňa. Radosť je dôležitá. Nemali by však nové nové city narušiť hodnoty rodinného vzťahu, ktoré su na prvom mieste - ak teda tieto rodinné vzťahy fungujú. Je to však veľmi individuálne. Všeobecná odpoveď asi nie je. Ale nebráňme sa zo zásady hladiť dušu a aj nechať si ju hladiť. Potom budeme lepší aj na tých "doma" - myslím teda. Uspokojil som ťa teraz?
Poznáš čokoládu Ritter sport? Bývajú v nej geniáááááááálne oriešky. Asi dám medzi teba a túto mňamku = .
Tuším si ma načisto dostal, keď ťa s ritter sportkou zrovnávam...
kefarocka, ja poznám iba chróm, žiadna čokoládka.
Takže som pre teba mňam?
Asi si to zle vysvetlujem. Ale ďakujem Ti. Pekne si to. Teši ma to.
No, sa nerob,že nevieš ako to myslím s tými orieškami! Kdesi inde som ti strúhala komplimenty, viem, že vieš. Tak vedz.
kefara - veď viem, že vieš, že viem.
Opakujem znova, že Ti ĎAKUJEM
Choď do obchodu s delikatesami a nech ťa dajú do regálu k tým čokoládam.
nešteklííííííííííííí ma kefara
Dobre sa to "počúva" fakt. Ušiská mám nastražené:-}
Aj ja som tešivá.
to je dobre, len sa vytešuj,
júúúúúúúúúj
Mám neuveriteľnú schopnosť trepať o ničom, že? Ale mám dosť nanič náladu, a takýmto spôsobom sa toho snažím zbaviť.