JA, jednoducho Ja :-)

Dakujem Kamilka a dakujem Polarke, ze si spomenula. Napisala som sem prispevok a potom si ho omylom zmazala, kaca jedna Bolo to o tom ake je mile ked si niekto na mna spomenie. Polarka, este raz dakujem. Moje kamaratky ma nejak zo svojho zivota vylucili, anineviem preco, asi preto ze uz neriesim ich problemy ktore sa mi v mojej situacii zdaju trivialne. Velmi ma to mrzi, ale uz nemam silu byt vzdy ta prva co sa ozve, ze halooooooooo dame kavu?
Neviem preco to tak je, asi preto, ze ak ma niekto zdravotny ci iny vazny problem, maju ludia pocit, ze to nestastie by hadam mohlo skocit aj na nich, alebo mam mozno len zly tip kamaratok. Neviem, ale cas ukaze.

A k tomu menu. Myslela som ze som to uz pisala Volam sa Silvia

Štvrtové popoludnie a ja mám pocit, že je piatok. Od nedele som sama len so Zlatikom. detičky zobrala ich krstná s rodinou nadýchať sa čerstvého vzduchu. Je profesorka, má milučkú puberťiačku dcérku a dobrého manžela. Deťom bude určite dobre. Som človek nedochvíľny, stále nestíham Všetci , čo ma poznajú, tak vedia, že ak poviem že o smiedmej sme u nich, tak skor ako o pol osmej ma ani nemusia čakať
Raz som bola takto o siedmej dohodnutá s mojou mamou. Ani netuším ako, ale jednoducho som už sedem päť u nich zvonila. Nikto a nič. Auto pred panelákom žiadne... To bol pre mňa šok. Volám mame, že čo sa deje.. srdce až v hrdle, lomcovala so mnou ľútosť ohrdnutého dieťaťa ... moja vlastná mať na mňa zabudla bééééééééééé... mama zdvihla telefón a pýta sa čo sa deje a jej vravim : "Mami, Ty si na mňa zabudla? Veď som hovorila, že prídem o siedmej " a ona na to : Jaj moja, ale keď Ty povieš, že o siedmej, tak skôr ako o pol osmej Ťa ani nečakam Bola u kamarátky a ochviľu dofrčala domov.
No a keď mali odísť dvojčatá, boli tie detičky také natešené z blížiaceho sa výletu, že sedeli v sedačkách v aute už o štvrťhodiny skôr.. Takto ma moje deti vedú k dochvíľnosti. Tak neviem kto koho vychováva
Deti odišli a ja celá vytešená ako si užijeme s drahým to voľno čo máme. Šnicle i polievka už od rána navarené.. kopec voľného času. V hlave si premietam jednu romantickú scénu za druhou... výlet niekam ďaleko, možn piknik, možno dobrá večera niekde v reštaurácii.. Ďalší obraz : my dvaja ruka v ruke na prechádzke a na horizonte zapadajúce slnko, pohár šampanského vo voňavej tráve.. nežné bozky a objatia.... Puk, bublina predstáv spľasla. Obedovali sme v kuchyni a skoncili v posteli. Ale nie v zajatí vášne, ale v sladkom ničnerobení, zahrabaní v perinách, ja telka, on počítač a potom už len vzájomné pochrapkávanie... TAK TOTO JE TA VELKA LASKA Slastné pochrapkávanie s plným bruchom a žiadny detský plač. A tak viem, že nie som len naničmama ale i nanicmilenka hi hi hi
Nedeľu sme teda strávili v oposteli, vonku začalo pršat a my sme si pochrapkali i sa porozpravali, poškádlili i zasmiali. Bolo to super a bolo to krajšie než umelá romantika len preto aby bola
V pondelok obaja práca a ja potom dialýza. V pondelok večer mi už deti chýbali a sestra mi dopodrobna vyrozprávala čo celý deň robili. Žiarlim, žiarlim, že sa netrieskajú o zem, že nevyvádzajú ako pri mne, že sú dobrý ... ale na druhej strane som rada, že sú spokojné a šťastné. Milujem ich. Dýchala by som za nich ak by to bolo treba. obetovala som im svoje zdravie a som rada, som šťastná, že oni su zdraví. Vidim na nich svoje povahové črty. Sú veľmi živé, plné energie, všetko veľmi emocionálne prežívajú, radi sa túlia a mojkajú. No celí ja. Keď ideme pre nich z jasličiek, lebo vacšinou chodí iba priateľ a ten koho považujú za svojho otca hoci bio je niekto iný, behajú dookola a strašne sa tešia. Zlatík vraví, že to robia vždy.. nie sú ako iné deti čo poslušne si sadnú a čakajú kým ich maminka či tatinko prezlečie. Títo naši sa naháňajú a behajú ako také mačiatka, staláe v pohybe, keď sa smejú, tak sa smejú všetci naookolo, keď plačú i za maličkosť je to ako keby ich z kože drali Ak ich chcem prezliecť a som pri nich sama, musim ich najprv pochytať. Už nie sú malinkatý a kým chytím jedného, druhý utečie a naopak. My traja sme cirkus Humberto Keď je s nami aj tatinko, je to lepšie, jeho poslúchnu. Ja , mamina všetko dovolím, lebo viem aké je to keď som sa bála, že zomrú. A teraz sa pomaly a isto od dnešného dňa posúvam k začiatku. Kedysi som chodila na literárny krúžok, kde nám vysvetlovali, že dobrá próza músí mať chronologickú postupnosť. Moj pribeh nemá. Zastreľte ma za to .-) Ja to nejak prežijem a dúfam, že vo vás tento chronologický guláš nevyvolá veľké zmätky, veď nesúťažím o Nobelovú cenu za literatúru, ja len píšem o sebe a svojom živote. Ďalši príspevok sa pokúsim napísať o niekoľko rokov skôr, keď ešte detičky na svete neboli a neboli ani v pláne. Ďakujem za trpezlivosť, kto čítal dokonca a posielam veľa úsmevov. mám Vás rada

Chvíle bez deti hi hi hi. v pondelok praáca a dialýza, večer mojkanie Utorok som mala rande s kamarátou a nakoniec sme skončili s ďaľšími kamarátkami na kafíčku v Piešťanoch. Zlatík, tiž bol chvíľku s nami, ale do PN už nešiel. Na rovinu mi povedal, že hoci ma miluje, svoj sluch má predsa len rád a nemôže si dovoliť ohluchnúť z babských rečí a pištania a smiechu .-) hoci máme všetky už po tridsiatke, občas sme hlučné ako pubertiačky, smejeme sa až sa nám rinú slzy po tvári a nemôžeme polapiť dych. Viem, že i toto je prejav jeho lásky. on ako jediný z mojich doterajších partnerov chápe, že potrebujem voľnosť, nie byť spútaná. Nechal ma isť s kamarátkami,lebo vedel, že domov sa vrátim plná energie a zážitkov, stále rozchichotaná a takú má ma najradšej.
Sľúbila som postupnosť. Ale neviem odkiaľ začať, snáď od detských platonických lások. Ako pátram, tak pátram, moje platonické lásky boli dve.Moj otec , moja mama vravela, že kedď som bola mála, vravela som : Keď budem veľká budem vojačka, budem fajčiť sparty, vydám sa za ocina a kúpim si dve bábatká
Splnila si mi tie sparty, ocina som si za muža nezobrala, ale dve babatka mam takže som vlastne veštica. Vojačkou nie som pre svoj zdravotný stav, ale ak by to tak nebolo, profesionálna armáda by mala o jedného člena viac hi hi hi
Ďalšou mojou platonickou láskou bol Jožo Ráž. Milovala som ten jeho zvláštny hlas a celkovo som mala pocit, že je tak škaredý až je pekný. Môj prvý manžel sa na neho podobal.. zostala mi nachýľnosť na typy mužov s veľkými nosmi, tenkými perami a prepadnutými lícami Hovorím o Jožovi pred nehodou. teraz je to iné. pozerala som Elán je Elán a už to nebolo ono, ale keď sa postavil na pódium a spieval, na chvíľku sa mi vrátil ten jeo obraz, chudý chalanisko nepokojnými očami rebela. Má to v hlase a nech je akýkoľvek, ma charizmu. Nemusite so mnou súhlasiť, ve toto bola moja platonická láska a nie vasa