reklama

Platonické lásky a iné

Pridal/a dvojcata a ja dňa 09. 08. 2008 - 13:59

reklama

Sľúbila som postupnosť. Ale neviem odkiaľ začať, snáď od detských platonických lások. Ako pátram, tak pátram, moje platonické lásky boli dve.Moj otec , moja mama vravela, že kedď som bola mála, vravela som : Keď budem veľká budem vojačka, budem fajčiť sparty, vydám sa za ocina a kúpim si dve bábatká Úsmev
Splnila si mi tie sparty, ocina som si za muža nezobrala, ale dve babatka mam Úsmev takže som vlastne veštica. Vojačkou nie som pre svoj zdravotný stav, ale ak by to tak nebolo, profesionálna armáda by mala o jedného člena viac hi hi hi
Ďalšou mojou platonickou láskou bol Jožo Ráž. Milovala som ten jeho zvláštny hlas a celkovo som mala pocit, že je tak škaredý až je pekný. Môj prvý manžel sa na neho podobal.. zostala mi nachýľnosť na typy mužov s veľkými nosmi, tenkými perami a prepadnutými lícami Úsmev Hovorím o Jožovi pred nehodou. teraz je to iné. pozerala som Elán je Elán a už to nebolo ono, ale keď sa postavil na pódium a spieval, na chvíľku sa mi vrátil ten jeo obraz, chudý chalanisko nepokojnými očami rebela. Má to v hlase a nech je akýkoľvek, ma charizmu. Nemusite so mnou súhlasiť, ve toto bola moja platonická láska a nie vasa Veľký úsmev

Platonicke lásky, ach jaj Úsmev Kazdý tú svoju nejakú máme. Zivot býva o iných veciach. Moja prvá láska sa volala Róbert, tak ako ten náš tatinko teraz. Aj on bol odo mňa mladší. Tí mladší partneri asi budú môj osud Úsmev i keď bývalý manžel bol o dva roky starší. Volal sa Miloš a mala som ho velmi rada a svojim sposobom ho mam rada i teraz. Asi o dva tyzdne sa mu narodi prvy syn a ja mam velku radost. Som rada ze je stastny v podstae je to dobry clovek, len my dvaja sme lepsi kamarati ako manzelia. Som rada, ze to takto dopadlo a prajem kazdemu kto ma za sebou rozvod aby v konecnom dosledku im to dopadlo tak ako nam ...... kamaratstvom.
Citala som teraz knihu od Evy Urbanikovej : Stalo sa mi vsetko a tak rozmyslam, ze jej napisem, ze hrdinke romanu, hoci mala dvojcata tak ako aj ja sa vsetko este nestalo , chyba jej tam ta dialyza.
Citala som tu rozpravu o svokrach. Ta moja vlastne ani nevime aka bola. Pred svadbou som sa s nou velmi nestykala, nasu svadbu nechcela, bola u nas raz, strasne ma ponizila, tak som ju vyrazila a odvtedy som ju nevidela. Na vianoce som muzovi nabalila darceky a poslala ho tam. Bola som u nich naposledy den po svadbe. Hotovo
Uvedomjem si ze to mohlo byt aj lepsie, ona ublizila mne a ja jej. Bola som prilis hrda spytat sa co proti mne ma. po rokoch mi doslo, ze som bola voci nej vlastne kruta. Ked sme sa s muzm rozisli, viem ze sa postavila na moju stranu, ze mu vycitala ze mal byt ku mne lepsi. To ma potesilo i prekvapilo a doteraz ma mrzi, ze som voci nej nebola viac empaticka.Zomrela jej dcera, v den ked sme odchadzali so Zlatikom na dovolenku , tada na Liptov po deti. Nesla som na pohreb, nezvladla by som to. Je mi to strsne luto. Bola mi na svadbe za svedka a mala tri deticky, ktorym bude mamina velmi chybat.
Nechcela som ist na pohreb, lebo mne zomrel tiez mlady brat a doteraz si pamatam tu bolest co bola vokol nas. Bolest mojej mamy, ktorej srdce uz navzdy zostane nezhojene, otca co zatvrdol a potlacal slzy, bolest jeho priatelov, ktori nedokazali uverit, moju bolest,lebo stale mi chyba.
Dnes som dohodnuta, ze mojmu byvalemu manzelovi poziciam pre ich babatko veci po dvojcatach. Zvlastne, kedysi sme planovali deti spolu, vyberali mena a dnes mu poziciavam veci po mojich detoch pre jeho dieta. Zivot pise tie najneuveritelnejsie pribehy.


reklama

reklama

dvojcata a ja, So, 09. 08. 2008 - 17:20

Bola som vydata za svojho prveho manzela sedem rokov. Vydavala som sa ako takmer dvadsatri rocna a rozvadzala leto pred tridsiatkou. Bolo to bolestne, ale zvladla som to. Stale si myslim, ze ak by sme mali deti, boli by sme spolu doteraz. Moj prvy manzel, tak ako som uz pisala, nebol zly clovek, len sme sa splu k sebe ako partneri nehodili. On bol prilis kludny a ja prilis energicka. Jeho moja energia ubijala, lebo on chcel klud a mna ubijal jeho klud, lebo ja som potrebovala nejaku tu davku adrenalinu Úsmev Dokial sme mali problemy tipu, kde byvat a ako splacat pozicky, zohnat zamestnanie a podobne veci, ake auto kupit... bolo dobre. Dokazali sme na tom makat. Po siedmich rokoch sme mali vsekto, byt, zariadenie, kazdy svoje auto i nejaku tu korunu a ucte. Zrazu nebolo co robit a kam sa posunut... vztah ochladol a ja som namiesto milujuceho partnera mala doma spolubyvajuceho. Hadky, hadky, hadky a hadky. Nikam to neviedlo. Ja uplakana a on utekal z domu za kamaratmi. Potom divne sms v jeho telefone. Neviem, stale som presvedcena, ze ma nepodviedol, dokonca som sa ho na to i po rokoch pytala. Bolo a stale je to pre mna dolezite.
Odstahoval sa po dohode koncom septembra. Aby to bolo menej bolestive pre oboch, odisla som na vikend prec. Ked som sa vracala spat ta predstava prazdneho bytu bola tak strasna, ze este som ani nevidela smerovu tabulu Trnavy a uz som mu volala, aby sa vratil, ze to este skusime. Nebol to dobry napad. ocakavania boli velke a sklamanie obrovske. Nevedeli sme co si pocat. O mesiac bol odstahovany definitivne.Siesty rok manzelstva bol pre nas kriticky, siedmy uz bol rozvod. Teraz sa uz na tom dokazeme smiat, vtedy nie. Kazdy sme mali svoju tichu bolest.
Ale jedno nam zostalo spolocne, v case kriz sa stale dokazeme vzajomne podporit a odovzdat si tak cast pozitivnej energie. Ked sa moje problemy so zdravim dostali do faze ze potrebujem transplantaciu, bol ochotny mi darovat svoju oblicku. Velmi velmi si ho vazim,ze sa takto rozhodol. Bohuzial ma problemy s kamenmi a ako darca vhodny nie je. Som rada, ze tohoto cloveka som mala za manzela. Dokonca mam stale jeho priezvisko a i po dalsej svadbe si ho necham i ked uz nie je za tym nic ine ako lenivost opat vseko menit. Takze budem mat dve priezviska a este jedno rodne Úsmev

Kamila, So, 09. 08. 2008 - 17:54

O tejto tvojej životnej etape som netušila. Plne súhlasím, život občas píše rozmanitejšie príbehy ako vymýšľajú autori románov.

lienka, So, 09. 08. 2008 - 19:42

platonické lásky...takto vyústili do reálneho príbehu života jednej z nás
Nemala si to ľahké ale verím, že veľa šťastných chvíľ ťa čaká.
Prečo ste z prvým mužom nemali deti??

filipka, So, 09. 08. 2008 - 21:48

Mám rada príbehy. Osudy ľudí sa tak krásne čítajú, dvojčátko, ďakujem za krásne počítaníčko.Zlomené srdce

dvojcata a ja, So, 09. 08. 2008 - 23:16

Som rada, ze ma citate, beriem to ako svoju barlicku do realneho zivota. Ja som naozaj za vas vdacna Úsmev

Natinka, Št, 14. 08. 2008 - 08:36

to je fakt, tie prepojenia co v zivote existuju by nenapisal ani najlepsi scenarista. Ale podla mna ti je ten clovek sudeny, aj ked ste sa rozisli, tak sa pohybuje v tvojom okoli, proste osudovy, ci uz ako partner, priatel, ochranca... ver tomu, ze je tvojim anjelom napriek tomu, cim ste si presli... myslim, ze kazdy takeho mame...drz sa maminka...Áno

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama