Peter. Tak sa volal moj brat a tak sa vola i moj syn. Chcem Vam napisat o nom, o mne , o nas, o bratovi a o bolesti co zostala zakvacena ako rybarsky hacik, boli ak je vo vnutry, ak ho vythrnes, vytrhnes i kus srdca a boli este viac.
Peter. Moj brat a teraz i moj syn. Najprv som sa bala a chcela zaroven aby mal meno po nom. Nie,aby sa len tak volal, aby to bolo meno na pamiatku po mojom bratovi. Skvelom clovekovi, ktoreho som mala velmi velmi rada. Bol o rok mesia a den mladsi ako ja. Pamatam si ho ako maleho chlapca, ktory bol az do svojich patnastich o hlavu mensi ako ja. Zaparal do starsich a potom chodil zalovat, kto ho chce byt. Chodili sme do jedenj skoly, hravali sa na jednom ihrisku poobede a ja som bola ako jeho zachranar. ked v zaparackach prehnal a islo do tuheho, bezal za mnou. Raz sa boli aj rodicia jednoho stvrtaka u nas stazovat, ze som ho vraj ako druhacka zbila. Mama ani neviem co na to povedala, ale nieco v tom zmysle, ze dievca o dva roky mladsie nemoze zbit chlapca a ak ano, tak to je pekna hamba hi hi hi
V patnastich isiel na internat do Bratislavy. Vyrastol a zrazu bol o hlavu vatsi a branil on mna.
Po skole isiel k policajtom. Bola som na neho pysna. Fesak v uniforme. Mal prvu lasku, rozisli sa, no ozvala sa ze je tehotna, tak bola svadba. Nemal ani devatnastrokov. Vraveli sme mu, nech sa nezeni, ak to tak neciti, ved starat sa bude. Bol vsak zodpovedny a chcel aby to bolo tak ako ma byt. Syn dostal meno po nom. Ma teraz 15 rokov a ja ani neviem ako vyzera. Na brata sa nepodobal vobec. Skoda.
Manzelstvo dvoch deti nedopadlo dobre. MOj brat nebol z domu nauceny robit, ale pri manzelke sa snazil. No nestacilo. Jeho konickom bol sport, posilovna, karate, motorka. Nic viac. Ziadne bary, ziadne baby.
Rozisli sa ked mal maly tri roky. Vratil sa domov k rodicom , kde som byvala vtedy aj ja.
Zblizilo nas to, opat sme boli ako deti. Rozpravali sa a hadali a rehotali
Zivot isiel dalej, ja som sa vydala, odstahovala, on si nasiel dievca a odstahoval.
Vsetkym nam bolo tak nejak dobre. Sestra vydata, stastna, on so svojou laskou, ja tiez. Babka mala oslavu osemdesiatky. Zisli sme sa cela rodina, urobili sme si fjn party a dokonca velku rodinnu fotografiu. Mama je z piatich surodencov, brantrancov a sesternic nas je haba kuk.
Tato oslava bola v nedelu. Este teraz hovidim vysmiateho ako odchadza z brany.
Moj ujo vtedy po takejto vydarenej oslave povedal A teraz sa budeme schadzat uz len na pohreboch. Dva tyzdne predtym sme sa vsetci stretli na svadbe. Este zo zartu mojej babke, svoje mame povedal A babi zacneme tym vasim. Vsade smeich a mna pri tej spomienke mrazi.
Opat sme sa stretli vsetci v piatok. Na pohrebe. Na pohrebe mojho brata Petra.
Viem, ze sa opakujem, viem ze som uz o tom pisala, ale opat sa blizi ten datum. 30teho juna pred jedenastimi rokmi. Neviem zabudnut. Ta bolest je tak strasne hlboko.
Kym sa mi nenarodili deti som sa pytala Boha, preco si radsej nevzal mna. Nemala som deti, bola som chora, on mal dieta, bol zdravy, mal by dalsie deti.
Miloval zivot a srsal z neho priehrstim. Bol maznakom celejrodiny. Boli sme na neho pysny, lebo bol u kuklacov. Este nemali zlu povest a byt u nich znamenalo poctu.
Mal nehodu na motorke, sofer autobusu ho vraj nevidel.Neviem kao sa ten clovek volal, neviem ci ho odsudili, netuzim to vediet. Na co. Brata mi to nevrati, bolest nezahoji. Nikdy sa nasej rodine neospravedlnil ani nevyjadril lutost.
Jeden den odisiel a viac sa nevratil,ani som mu nestihla pogratulovat k meninam. V piatok mal pohreb a v sobotu sme boli dohodnuti ist do Senca.
Ak ste ho poznali, vzdajte za neho pamiatku 30teho siesty. Mal 24 rokov, 4 mesiace a 4 dni.
Peter, viem, ze niekde si, viem ze vies, ze nam chybas.
verim, ze niekde si
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Cítim s tebou

Eva
Neviem čo napísať, len preciťujem pomaličky tvoje slová dvojčata a ja

Ach
,to mi veľa propomenulo

citim s tebou,26 juna nasi mali svadbu a i ked nie v ten rok ale aj ocova aj mamkina mamka zomreli 26 juna
Pomaha mi ked mozem to dostat zo seba von. Moj Zlatik mi je velkou oporou, ale nechcem ho zatazovat este aj s tymto. Velmi ho trapi, ze som chora, ze nemozem ist na dovolenku, ze nemozem s nimi travit vecery, ze som stale prec. Nechcem ho zatazovat aj mojim smutkom. Neviem preco to na mna tak velmi dnes dolahlo. Co si najviac pamatam z pohrebu a desi ma , je ten zvuk ked si jeho priatelia motorkari klepali na truhlu. Kazdy zaklepal dva krat......... klop klop.
(brokenheart)
(brokenheart)
moja
Citim s tebou,znie to tak smutno,co pises...vies,pocas svojej liecby u psychologicky som si precitala knihu,ktoru mi odporucila,nakolko som sa jej stale pytala..preco sa stavaju take a take veci...preco umieraju aj deti..v tej knihe to bolo neuveritelne vysvetlovane..osud si tvorime sami este pred narodenim...vzdy,ked sa mi nieco zle stane,alebo komukolvek,ta kniha mi to pomaha pochopit....pisem to len tak...tvoj brat bol stastny clovek,lebo mal uzasnu sestru a to je vzacne...
tyjamy,
aka je to kniha?
Eva
dakujem. Ludia by nemali zomierat mlady a deti uz vobec nie
Ta kniha sa vola NOVA CESTA POZNANI napisal ju cech Marcel Vanek,je neuveritelne napisana,ako som uz pisala moja psychologicka ju odporuca si precitat svojim pacientom a vraj im velmi pomaha.Mne pomohla velmi...Tych knih je viac,su velmi zaujimave,ale v tejto je vsetko tak uzasne napisane....ked som ju zacala citat,tak som si myslela ze to je nejaky cvok,ale potom dalej to davalo vsetko zmysel....
...presne to som o Vanekovi aj ja počula, ale na vebe sú jeho knihy vypredané..., tiež mi ju kamoška odporúčala...
Na margo príbehu...Všetky udalosti sa pre niečo dejú...jeho duša sa už v tomto živote naučila, čo sa mala naučiť a preto odišla...a tí čo ostali sa touto cestou zas majú vysporiadať s novými pocitmi...Často sme na okolnosti a ich vyrovnanie nezrelí... A iba čas ukáže prečo sa to stalo...
Moja starka hovorili, že dobrí ľudia umierajú a zlí ostávajú, aby sa polepšili... Tým nechcem povedať, že všetci čo žijeme, sme zlí...Ale asi nás tu ešte niečo "drží", či "čaká"...
Keď životu načúvame, zapadá ako mozaika...
Dvojmamke prajem v duši mier a vyrovnanie...
To co hovori Tvoja starka mi je utechov. Tiez to tak beriem a vravim si že jemu moze byt uz len dobre. Pekny den Ti prajem a dakujem za pekne slova
pozriem si ju aj ja
Dakujem dievcata ako vzdy ste skvele, dakujem za vase objatia, dakujem ze ste, je to prijemne a uvolnujuce
Je to velké nešťastie pre celú rodinu,mne 26.júna zomrel otec,ja som mala 4 roky,on 27 rokov.Zlyhali mu obličky,prišlo sa na to neskoro už nebolo pomoci.
Aj ked teraz nie si zdravotne na tom dobré,ja viem čo cítiš,všetko bude dobré.Ja som chodila 8 rokov na dialýzu,1rok a6 mesiacov som si ju robila doma,a teraz som už 14 rok transplantovaná.Držím Ti palce a prajem aby si všetko zvládla a verila

Polubi držím Vám palce a budem na vás myslieť v modlitbách,
Dakujem moja, nepoznam transplantovanych ludi, ale verim ze i ja sa toho snad dozijem i ked niekedy nie som si ista. Prajem aby si bola hlavne zdrava. Ja chodim druhy rok, ale neuveritelna ma to ubija. Bezmocnost a zufalstvo ma prepada tak raz za tri mesiace ale neuveritelnym sposobom. Asi sa to len vsetko vtedy nakopi, lebo moja rodina nechape ze som chora a ocakavaju odo mna myslim si dokonca viac, nez od zdraveho cloveka, nedokazem icm vysvetlilt ze som chora, ze nevladzem tak ako oni. Mozno to o desta rokov pochopia, alebo nie neviem. Toto je to co mi najviac sposobuje smutok. Chapala tvoja rodina, ze nevladzes tolko ako zdravi? Ako im to mam vysvetlit?
Ja som mala velke pochopenie v rodine,všetci sa snažili nám pomáhať,dcera mala tri roky a manžel mi bol velkou oporou,určite je i tebe tvoj ako čítam z príspevkov.Neviem ako dialýzu zvládaš ty,ale mne bývalo zle po príchode domov,mávala som velké bolesti.Ked sme šli na prechádzku vela krát sa stalo,že muž musel isť domov pre auto,alebo ma doniesol na rukách ,lebo som nevládala.Ja som bola 1 raz transplant. po 2 rokoch dialýzi,oblička sa neprijala,museli ju po 4 mesiacoch vyoperovať,vtedy som nebola na tom moc dobre zdravotne,ale 2 raz začala pracovať hned ak mi ju prišili.Preto by bolo dobré,aby si sa zdravotne i psychicky držala čo najlepšie.Musíš si dávať na seba velký pozor,ludia si myslia,ako dobre vyzeráš,ale nikto nevie ako sa ty cítiš.A preto to nevedia pochopiť
Velmi na teba myslím
Si zlata a dakujem som rada, ze aspon niekto vie ako mi je. Muz mi pomaha s tym, ze je s detmi ked som na dialyze ale domace praco to nie, tak ked pridem z dialyzy, casto ma este caka pranie , upratovanie a tak. Najhorsie su rana, vstavam o piatej a niekedy prinutit drobcov vstavat je nad moje sily. Ked o siedmej v praci zacinam mam pocit uz som zliezla hore dolu dvakrat Gerlach
Ako často a na kolko chodíš na dialýzu,ked si ešte zamestnaná.Ja som do práce nechodila a na dialýzu som začala chodiť,ked som mala 25 rokov.Ja som mala jednu dcérku a bývala s nami moja mamina.Ty máš ešte malé detičky,musíš bývať unavená.
Ako často a na kolko chodíš na dialýzu,ked si ešte zamestnaná.Ja som do práce nechodila a na dialýzu som začala chodiť,ked som mala 25 rokov.Ja som mala jednu dcérku a bývala s nami moja mamina.Ty máš ešte malé detičky,musíš bývať unavená.Kolko máš rokov a kde chodíš na dialýzu?
Chodim do Trnavy, na dialyzu chodim tri krat tyzdenne na styri hodiny. Pondelok, stredu , piatok. Zacala som chodit ked som mala 34,5 roka.Do prace chodit musim, nevyzili by sme len z muzovho platu a to ideme este teraaz rekonstruovat a stavat. Neviem ci to zvladnem a mam obavy , nevidim ine vychodisko , zit sa musi a jest tiez.
Mozno by mi pomohla nejaka vhodna rada od teba ako prekonavat tu strasnu unavu, lebo obcas mi je az do placu
Booze,moja zlata,nevedela som ze mas take velke problemy...je mi to velmi luto..co su moje problemy pri tvojich...nech ta tvoj anjelik ochranuje a dava silu vsetko prekonat...verim,ze sa v tvojom zivote vsetko raz na dobre obrati...drz sa,mas dievcatka alebo chlapcov?kolko maju rokov?
Moje lasky maju 3.5 roka a je to dievcatko a chlapec. Ja by som potrebovala tak anjela s nula pozitiv skupinou a oblickou navyse
Ale dakujem ti za podporu. Nanicmama je moja barlicka, ked uz nevladzem Dievcata mi strasne pomohli a pomahaju. Dostalasom od nich podlozku, strasne drahu na ktore sa mi vsetky zlozili a viem, ze i vdaka nej to dokazem zvladat, nabija ma energiou, len by som na nej potrebovala lezat viac nez mam teraz casu 
Aj keď som nula pozitív nie som ten anjel ktorého potrebuješ ale cítim s tebou, môj život tiež nie je prechádzka ružovou záhradou,ale moja sila prameni z modlitby a nesmiernu energiu mi dodávajú moje deti pre ktoré sa nemôžem dostať k počítaču skôr
.Neviem či si veriaca ,ale modlitba a požehnávanie ma obrovskú moc,možno to bude niekomu pripadať smiešne ,ale v mojom živote VIERA a rodina urobili toľko že vďaka nim som nespoznala čaro psychiatrie.Držím ti palce a odteraz budeš zaradená do mojich modlitieb.AJ TVOJ SMúTOK Má SVOJ VýZNAM. JE TO VSTUPNá BRANA,KTORú Máš OTVORIť TOMU,KOMU PATRí TVOJA DôVERA. žEHNAM CELú TVOJU RODINU, V MENE OTCA SYNA I DUCHA SVäTéHO.AMEN
Posli mi svoju adresu na moj mail tyjamy@centrum.sk,poslem ti nejake ciapocky pre tvoje slniecka...

Tú únavu ťažko prekonáš,ja som sa začala lepšie cítiť,až ked som dostala obličku.Velmi dobré som sa cítila,ale za posledný rok sa mi stav zhoršil a oblička pomaly začína štrajkovať.Znova je tu únava,dýchavičnosť,vysoky tlak,sú to už roky choroby.Ale ked som ochorela,nebola by som nikomu verila,že sa dožijem vnúčika.Niektorý počas dialýz nemali žiadne problémy,kamarátka dokonca chodila na bicykli na dialýzu 12 km,ja som nevládala vystúpiť zo sanitky.Preto som sa potom dialyzovala doma,4 krát denne.A cítila som sa lepšie.
moja, to ma mrzi. Moje deticky su malicke a v poradovniku vela ludi, bojim sa ze ich nevychovam o vnucatach ani nesnivam. Naozaj mam strach co s nimi malinkymi bude
dvojčátkova maminka takto nerozmýšľaj..ak chceš svoje detičky vychovať tak ti v tom nezabráni žiadna sila- taká sila nejastvuje- ver mi

Klodik ja som len realista. Ludom co su na tom ako ja, sa smrt obcas prihodi i ked sa drzim zivota zubami nechtami
Silvinka aj ja som realista...to nie je o snívaní...tiež "oblizujeme" smrť, respektíve vyplazujeme jej jazyk...Ver mi taká sila nejstvuje...a budem ti to písať do nemoty, a stále a stále a stále...

Ja viem moja a preto vravim, ak nejde o zivot ide o hovno.
Dvojmaminka..., keby len mier na duši a vyrovnanie...Dočítala som až teraz sem..., Prajem ti aj sily...a trošku jej posielam...Neviem, čo je to mať takú chorobu...ale pocítila som aj ja únavu a vyčerpanie, z ktorého mi bolo až na zvracanie...skončila som na infúzkach po odpadnutí...telo už nevládalo ani udržať potravu...
Momentálne som energicky v pluse
Teraz, keď bývam unavená, tak sa často zľaknem...že kde je tá hranica...
A preto ti píšem..., cítim, že sa bojíš o seba (veď kto by sa nebál..., aby si si čo najviac užila s detičkami) Chcem len povedať, že strach ťa oberá o ďalšie sily...Zostáva iba veriť...uvoľniť sa..., to ostatné už nie je v našich rukách... Jasné, že treba aj bojovať, ale v prvom rade so strachom... Potom sa aj bolesť ľahšie prijíma...
Mimochodom, niekto raz povedal, že pomaly ďalej zájdeš... Ak si chorá a unavená, nemôžeš držať také tempo ako iné mamy...Zvoľ si priority a nad ostatné sa povznes...Keď sa nedá...nedá sa...nik ťa nedonúti urobiť všetko..., nezabúdaj na seba... Opatruj sa..., posielam objatie...
Dakujem moja. Snazim sa drzat hesla pomaly dalej zajdes a preto pracujem ako asistentka a nie ako vrcholovy manazer
Zamestnanie mi pomaha udrziavat sa v kondicii a hlavne v dobre psychike, co je pre mna moc a moc dolezite. V praci zabudnem na chorobu, poriesime i zasmejeme sa. Preto som sa nevzdala zamestnania, ale nasla som si take v ktorom pri mojich schopnostiach nemusim ist na doraz a zostava mi dostatok sil i ked nie casu na to ostatne.
Silvinka tak s tou prácou to máš úplne super, že je to práve takto.Aj u mňa je to v práci práve takto.Je to dobíjačka mojich bateriek.tu sa môžem smiať, môžem otvorene hovoriť o tom čo ma trápi, vždy sa mi tu dostane podpory...Proste v práci čerpám silu a doma sa môžem usmievať

poslala a
neviem čo napísať
prijmi odo mňa aspoň toto virtuálne objatie
drž sa...verím, že raz všetko dobre dopadne a nájde sa pre teba vhodný darca...tvoj bráško bude nad tebou dlho držať ochrannú ruku

dakujem, moc dakujem za kazde pekne slovo a energiu co tu dostavam, to su krasne darceky
dvojcatkova maminka ja som o tvojich probleemoch ani nevedela..posielaam velkeee
a drz sa...duufam ze coskoro sa naajde darca a tebe sa ulavii..
Snazim sa na to nemysliet viac ako je nutne, Preto i na NM pisem viac o peknych veciach nez o chorobe. Ignorujem ju pokial sa da
No veď to je až posledná možnosť a tá fakt už nikam neutečie...dúfam, že to zas niekto nepochopí blbo a nezačne sa navážaˇť, ale myslím Silvinka že chápeš o čom píšem
Capem Klodik a navazat sa kludne mozu. Ja malichernosti neriesim. Len sa pousmejem. Som nad vecou a vytaca ma len krivda na bezbrannych. Riesenie si komplexov navazanim sa do mna nikomu neodporucam , ale kritiku a pohlad z inych stran vitam. Bojujem s tym vsetkym na doraz a mna len tak lahko nedostanu
Silvinka

Silvik myslievam na teba často, hoci nie každý deň, ako kedysi, ale často ti posielam energiu, lásku, silu ... drž sa moja


Monicka ja viem , si jednoducho clovek s nadhernym charakterom a velmi velkym srdieckom . Dakujem
Monicka ja viem , si jednoducho clovek s nadhernym charakterom a velmi velkym srdieckom . Dakujem
Tvoje detičky budú šťastné a ty tiež ja som sa vždy snažila myslieť a tešiť na pekné veci ktoré ma čakali,aj úplné maličkosti.Máš rovnakú krvnú skupinu ako ja,verím,že to všetko prekonáš
Kto to nezažil nevie,čo je to nenapiť sa vody ked si smadná,skoro každy druhý den byť napojená na prístroji,celé dlhé hodiny a starať sa o domácnosť.Velmi ti držím palce a verím že i tebe zasvieti
a budeš v poriadku
a ja mam k tomu este aj pracu na osem hodin , sudy s biochrapunom, rekonstrukciu a teraz na kamarat kresli navrh na pristavbu. Obcas si pripadam ako super zena, superman je pri mne iba batole
Kvoli detom a manzelovi by som snad zila nie len bez obliciek ale aj bez srdca. Co ma najviac ubija, ze prichadzam o krasne roky deticiek a tento cas sa nikdy nevrati. To mi ublizuje najviac,to ze vecer i ked som doma volaju tatinka, lebo tak to je ak tri dni v tyzdni s nimi nie som
Cas s nimi mi velmi velmi chyba. A ta priputanost. Nemoynost ist s nimi na dovolenku, nemame na to ani peniaze a ja bz som si ani nevladala vybavit inde dialyyu. Ked sa narodili strasne som sa tesila, ze pojdeme spolu k moru ked budu este taketo babatka.No nic zacala som sa lutovat a to nie je k nicomj dobre. Drz sa aj ty. Dufam, ze i ja budem raz zdrava
Silvia,

si skvele dievca a tvoje deti maju stastie, ze su prave tvoje. Zivot ti to raz v dobrom vsetko vrati.
Eva
Ja som obetovala svoje zdravie detom a nelutoujem, ak by to prislo, urobim to opat. Zostala som s nimi sama, biochrapun zdrhol ak pes. Vedela som, ze to zabija moje oblicky, ale nevedela som ich dat niekam len tak odlozit a nestarat sa, nevstavat k nim a zaroven chodit i do prace a podnikat. Zvladla som to, a uz nie som na nich sama, ked vidim aky su stastni, sikovni, urobila by som opat take rozhodnutie.
DAkujem Tintin, ja som sa vo faze najvacsieho zufalstva rozhodovala dokonca oblicku kupit, ale mam strach z vydieracskych gangov. Vraj ot tak funguje ze ta potom vydieraju, lebo je to nezakonne.
Moja mama bola ochotna mi darovat oblicku, podstupila vsetky vzsetrenia, ale nekona sa, lebo ma predpoklad ze by sa jej rozvinula cukrovka. Chcela to is tymto rizikom, ale s tym nesuhlasim ja. Nechcem stastie na ukor nestastia ineho. MOje deti potrebuju aj babku. Nikto iný v rodine nie je vhodný darca.
Dialyza je skutocne hnusna a hrozna , hlavne ked sa tam k tebe spravaju ako k ludskemu obalu, bez pocitov, jednoducho dalsi pacos. Hlavna sestra si dokonca dovolila sa ku mne spravat s nadradeným povýšeniecký prstupom. Bola som sokovana a stale som sokovana. Niekedy mam pocit ze tam s nami jednaju ako s hovadami, prepac za vyraz. Ale ked si uvedomime princip, toto je sukromna firma,ktora zaraba na nestasti.
Inak radove sestricky su super. Uz sa mi parktrat stalo , ze som sa zhrutila a zachvatmi placu a hysterie z toho vsetkeho nevladala ani dychat. Tak sa snazili ma utesit.
Este ti poviem pikosku, jeden lekar ma tam takmer prizabil. Naoridnoval mi nejaku injekciu, z ktorej som upadla do bezvedomia, sestricky nevedeli co so mnou. Doteraz sa mi ten lekar neospravedlnil a nepovedal mi ze tento liek nemozem vzhladom na reakciu uz nikdy dostat. Ale sestricky boli zlate a napisali mi to na papierk, aby som si to dala do zdravotnej karticky
Jeden priklad za vsetky. Vydala som sa a nedokazala som ich prinutit, aby mi v systeme zmenili meno a adresu. Doslova som sa doprosovala 4 mesiace. Potom to zmenili.
Nechcem tu hned takto rano pisat taketo neradostne veci. Tak prepacte
Silvinka tak toto je fakt hnusné...A myslím si, že keby tam bol empatický, príjemný personál aj tú dialýzu by si lepšie znášala...Myslím si že dokonca ak na takomto mieste pracujú ľudia so srdiečkom na pravom mieste človek sa tam môže za istých okolností dokonca aj tešiť...Viem o čom hovorím
Keď bol Filipko v nemocnici mal podelené sestričky do troch skupín.Tie najlepšie boli tie najmladšie, také mladé žaby, ale zlatučké, príjemné naozaj so vzťahom k deťom.Potom taká stredná skupina, že dalooo sa a potom tie profesionálky, staršie setričky ktoré dávno asi zabudli prečo sa kedysi rozhodli robiť túto prácu...Raz sa mu stalo, že mu sestrička nanútila obed ktorý vôbec nemal jesť a on sa z neho povracal.A deti na oddelení sa škodoradostne smiali, že nooo dobre si urobil keď si tej sestričke ovracal ruku, lebo ona je taká protivnáaaa...a ešte sa tá sestrička tvárila, že ježíííš on ma ovracal, ale že ona nedodržala pokyny lekára, že namal obedovať to ju netrápilo...No a syn bol z toho rozrušený,aj lekaŕ to potom riešil čo sa stalo...Ale jkeď prišla ďalšia smena sestričiek do prace tak Filipka pekne poľutovali, že no chúďatko naše ty si sa povracal,no ani sa ti nečudujeme...No a už bolo dobre, hned sa mu zlepšila nálada keď mi potom telefonoval...Na takýchto miestach je to veeeľmi o prístupe...Jeho lekár to bola fantázia...Tak láskavého, empatického, ľudského lekaŕa a pritom profesionála som ešte doteraz nestretla...Takíto ľudia to potom zachraňujú, že sa človek necíti ako len kus...No našťastie tam takých lekárov bolo viac...
a mal ju Filipko este aj kopnut do clenka, harpiu hnusnu. Inak mas pravdu, keby tam bol normalny lekar bolo by to lepsie. Nechcem o tom teraz pisat, necitimsa dobre a mam z toho len depky
Mala som (brokenheart) a dlho som nevedala nájsť svoju cestu.
ak ja uz lepsie tak vsetci mame nadej an krajsie zajtrajsky

Rozum jednému zastáva, keď to číta. Dievča, drž sa!!!

Sylvinka,
tiež mám doma celkom dobré knižky. Večer, keď príde Marek poviem mu nech ti ich pošle. Máme ich aj v elektronickej podobe
.

Dúfam, že pomôžu
to budem rada si zlata
Tam nenájdeme veci z nášho sveta, slniečko nezapadá, nestriedajú sa chladné zimy, leta, tam nič nebolí, tam neradia sa slova do básní,tam nežije sa z vody ani z chleba, nenosí závisť a nekvitnú vrásky.Nikto nič nevlastní,predsa má všetko, čo mu treba.No azda najviac pokoja a lásky.Včera som si spomenula v modlitbe na tvojho brata a chcem ta poprosiť aby si to tak neprežívala lebo to čo sa stalo už sa neodstane a my sa musíme za tieto dušičky iba modliť. Viem je to ťažké ale aj ja som prišla o 2
a tešim sa tomu že mám tam niekoho kto ma tam bude čakať ked príde čas.Sylvinka myslím že také meno som postrehla - neľutuj len súciť, zmier sa s tým že más opustil a prijmi to, lebo ti zo seba odoberáš svoju energiu tým že stále myslíš na minulosť ,veľa sa zaoberáš budúcnosťou ale zabúdaš na prítomnosť, TI musíš žít TU a TERAZ.Bud sama sebe pánom.Nemysli čo bude s detičkami teraz sa staraj o svoje zdravie viem že ti to je ľúto ale pochop že nikdy nič neľutuj.Tvoja cesta musí byť tvojim cieľom.Prestaň riešiť minule vzťahy a znepokojovať sa nad tým, čo bolo.Nelám si hlavu malichernosťami.Ráno vstavaj s úsmevom a pozitívnym myslením.Posielam ti požehnanie aj celej tvojej rodine.Petra zariadim do svojich modlitieb.

Zlatinko dakujem. Nezijem minulostou, snazim sa vsetko riesit tak aby mi uz do zivota nezasahovla. Len to id evelmi pomaly ale dufam, ze koniec je co nevidiet.
Zmierila som sa s tym, ze brat mi odisile, len ma z casu na cas prepadne lutost
Dakujem za pochopenie
Sylvi
úplne som zabudla včera aj pred včerom. Marek chodí teraz neskoršie domov. takže sem tam nezvládam, nestíham. Dnes mi ešte Marekova mama doniesla jej psa. Takže o jedno dieťa mám navyše
. Nevadí...
Ja si tu idem poznačiť, že knižky ti chcem poslať
Polarka, pohodka, ved nepadaju traktory z neba hi hi hi. Mam z Teba velku radost, ze si spokojna a mas peknu rodinku. Casto som na Teba myslievala, som ti vravela, ze Ty si moja krvna skupina ... a nam v konecnom dosledku vzdy vsetko dobre dopadne i ked sa natrapime
No pekne a zase som mala v hlave vykradnuté. Dokonca som zabudla aj na poznámku v mobile. Ach - hrozné
...
/ nepadajú, ale s tou mojou deravou hlavou by som mala niečo robiť
...
.
Viem, že traktore /ako by sa tu v Štiavnici povedalo
Idem Marekovi napísať nech mi to prepošle z práce.
Inak aj my na teba doma myslievame
Polárka ty bývaš v Štiavnici? milujem toto mesto, študovala som tam, má fantastickú atmosféru a minulý rok som sa tam dostala na kurz a bolo to čarovné

Štiavnica je pekná, príde mi ako upgreadovaná dedinka
/čo už, som poznačená Bratislavou/.
Mne je jedno kde budem, hlavne nech to nie je v meste. Najlepšie niekde v úplnom zapadákove, s menším hospodárstvom
Baby knižky sú odoslané

Polarka, dakujem, uz som aj dostala aj napisala email
Stiavnicu mam velmi rada. Na Pocuvadle som bola 3krat na dovolenke. Isla by som oapt, jeto krasny kraj
Rado sa stalo Silvi
