Nebol to žiaden zázrak. Úplne jednoducho (chvalabohu) som dva mesiace po svadbe zostala tehotná. Prišla som na to v práci. Len tak som si sedela za PC, ako obyčajne účtovala, v tom mi napadlo, kurník, však ja som už mala mať menzes. "Baby som tehotná," oznámila som kolegyniam a už aj sme spoločne rátali, či je to možné. Takže ako prvé to vedeli ony a nie manžel. Žiadna romantika sa nekonala. Vedela som to hneď na 100 %, ale pre istotu sme s manželom spoločne kúpili babytest, ktorý len potvrdil to, čo mne už bolo jasné. Priznávam, zaskočilo ma to, mala som totiž v pláne minimálne ešte jednu firemnú akciu - koncoročnú, takú z tých víno, tanec, klobásy, ...
Nedá mi a neodpustím si, ale ako som to mohla vedieť bez toho, že by som si to overila na nete, na NM?
Moje tehotenstvo bolo ukážkové, žiadne problémy, len ja som si akosi stále neuvedomovala, že budem mamou. Jednoducho som bola tehotná, však normálka, nie? Vôbec som nemala tie euforické stavy budúcej mamičky a bola som z toho sklamaná. Neviem, možno som len mala priveľa prečítaných romantických kníh, kde všetky tehotné ženy boli vo vytržení zo svojho stavu. Ja som riešila skôr také tie technické záležitosti, ako napr. mesiac pred pôrodom, mi pri pozeraní telky napadlo: "Pane bože, kadiaľ to dieťa pôjde von!" MM sa len tak otočil na mňa a sucho poznamenal: "Nuž drahá, kadiaľ dnu, tadiaľ von." Bola som upokojená.
Tak ako tehotenstvo, aj pôrod bol bezproblémový a pomerne rýchly (až na tie čerešne). Keď mi oznámili, že je to dievčatko, tak prvá myšlienka bola: „Chvalabohu, je to Karolína“ a vzápätí, keď mi ju ukázali, tak" „Prepánajána, aký má veľký nos, chúďa moje.“ No ukážková matka a jej ukážkové pocity. Nasledujúce dni som stále čakala, kedy ma prepadne tá mamičkovská hrdosť. Stále nič. Spávala som síce okuliarmi na nose, aby som si lepšie na dieťa videla, ale furt nič, len zmätok. Jediné, čo ma prepadlo boli hormóny, tie udreli teda riadne. Všetko ma rozplakalo, všetko dojalo. Stačilo, aby zavolala sestra, že ako sa mám, a už som od dojatia nariekala. Nariekala som, že malá nepapá, potom zas, že ako dobre papá. Nariekala som pri predstave, že čo jej ja budem variť a dávať jesť, keď prídeme domov ..., že dojčím, mi vôbec neprišlo na myseľ. Také predstavy ako ju ja budem vychovávať, ma privádzali do neutíchajúcich nárekov. Veď ja som vôbec nevedela ako sa to robí taká výchova. Ja som to ešte nemala v pláne, aj keď stará som bola dosť. Moje plány boli zariaďovanie bytu, dovolenka, medzitým nejaká zábava a diskotéka, o výchove zatiaľ nebola reč. A tie pocity, ktoré som furt nemala ...
Zrazu to prišlo. Po návrate z pôrodnice, keď som s ňou odrazu zostala sama (MM bol na služobke) a ona sa zobudila, a len tak zamrnkala, zrazu všetko to, čo som stále očakávala, obrovskou silou padlo na mňa. Musela som si z tej ťarchy citov jednoducho ľahnúť, tak sa mi hlava motala. Odrazu mi bolo všetko jasné, papanie, spanie, výchova, odrazu nič nebolo nemožné. Ako som tak pozerala na ten bieloružový mrviaci sa batôžtek, tak som vedela, že z tejto lásky ma nevylieči nič na tomto svete. Tá sila tých emócií, tých citov ma totálne ohromila a na chvíľu aj ochromila. Samozrejme som sa rozrevala. To sme už však revali dve. Ja od dojatia a dieťa od hladu.
Neviem čím to je, nechápem ako je to možné, aby sa tá moja láska voči dcére stále stupňovala. Bude to štrnásť rokov, čo si nás vybrala za rodičov, a ja sa stále divím tomu ako je to možné, že ju mám každým dňom radšej, že ešte to nemá koniec, ešte sa to neustálilo Mám neskutočné šťastie, že si ma moje dieťa vybralo za svoju mamu.
Ďakujem.
To malo byť k MDD, len som bola včera taká uťahaná, že som poobede odpadla jak podťatá a spala, a spala ..., tak som si večer spravila len koncept a teraz skontrolovala pravopis a štylistiku, nech si to dieťa patrične oslávim.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a teraz revem ja velmi krasne napisane daniela
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krasne si to napisala.ja som si to teraz zopakovala po desiatich rokoch,a je to veru 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... a ja som si myslela, že to len ja tak ľúbim svoje dietko, a ty davaj, si to ešte aj zopakuješ, blahoželám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem,a tešim sa vdaka tebe myšlienke,že sa to bude aj po tolkych rokoch stupnovať...teda dufam....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj by som napísala viac, ale ... netreba
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a veď kľudne pridaj, nech si nemyslím, že to len ja tak ľúbim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím že si krásne opísala pocity skoro všetkých mám.
Karolínke k zajtrajším meninám želám všetko najlepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem a odovzdám, bude rada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja síce ešte dieťa nemám, a zatiaľ neplánujeme. Ale nebránime sa. Keď príde tak príde.
Ale už teraz ZDIEĽAM tie pocity, ktoré tu opisuješ (až po príchod domov z pôrodnice, lebo to som nezažila).
Nejako sa neviem dostať do tej tehotenskej eufórie. Pri predstave, že ostanem tehotná, ma chytá panika, že čo?ako?prečo?, a hlavne, že ja by som mala mať niečo tak malé a bezbranné na starosti, čo bude odo mňa závislééé.Nejaký manuál k nemu asi nedostanem, a z toho som tiež v strese. Mám 25 r., tak dúfam, že sa z tých pocitov dostanem a raz sa budem tešiť že som tehotná, a potom mamička.
PS:"Pane bože, kadiaľ to dieťa pôjde von!" MM sa len tak otočil na mňa a sucho poznamenal: "Nuž drahá, kadiaľ dnu, tadiaľ von." Bola som upokojená.
Triezvy pohľad na vec, no čo sa dá robiť.
PS2:Nemôžem si pomôcť, ale už ťa tu carly pozorujem veľmi dlho a nemôžem si pomôcť, ale ty mi jednoducho režeš. Zvyčajne mi zoberieš slová z klávesnice. Mám pocit, že v reále by sme si veľmi rozumeli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som mala 28 rokov keď som sa stala mamou a presne všetko to, čo som si nevedela predstaviť, tak keď to prišlo, začala som fungovať, tak ako väčšina žien, tak to bude na 100 % aj u teba.
K PS2: Mali by sme to vyskúšať. Mám tak mladú sestru ako ty, takže sa viem začleniť aj medzi mladšie ročníky. Sa zabijem, keď som v kolektíve obľúbená?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krááásne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
,krásne Carly
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem
Len by ma ešte zaujímalo, vy viacnásobné maminy (2 a viac detí), vám sa to srdce zväčšuje a či ako. Však to sa dá ako prežiť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly môj najstarší syn bol 9 rokov jedináčik.Toľko času a všetkého čo som jemu venovala,nedostal odo mňa ani jeden z jeho bratov.Nemyslím si,že ich zanedbávam,ale jednoducho deň sa natiahnuť nedá a nemám toľko času,koľko som mala na neho,keď bol sám.A vieš,že to na nich ani nevidno?Sú rovnako samostatní a životom priebojní,ako ich brat,len nemajú ožehlené ponožky a slipy,čo som najstaršiemu robila,lebo som si myslela,že bez toho neprežije a že to "musíííím".Teraz mám iné priority,ako keď som mala čas len na jedného ale prežívam rovnaký strach o každého jedného.Rovnako nespím,keď je najstarší na koncerte 120km od domu a nedvíha mi mobil (veď akoby som mohla v noci pochopiť,že je tam hluk a krik a on to nepočuje ),rovnako sa bojím o Maťka,keď má horúčky a som s ním celé noci hore,sedí na mne a dusí ho kašeľ a rovnako som rumázgala v škole,keď deti recitovali a nosili nám mamám papierové tulipány,ako keď pred rokom najstarší zmaturoval.Takže asi áno,to srdce sa zväčšuje,len si to neuvedomujeme
P.S.Inak ten nával citov a eufóriu radosti hneď po pôrode som aj ja očakávala a nie len prvý krát,aj druhý,aj tretí....za každým a ona prišla až doma,neskôr a vtedy,keď som ju nečakala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sú rovnako samostatní a životom priebojní,ako ich brat,len nemajú ožehlené ponožky a slipy,čo som najstaršiemu robila,lebo som si myslela,že bez toho neprežije a že to "musíííím".
Toto ma fakt dojalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nuz, asi zvacsuje, carly, neviem si to inac vysvetlit, lebo luuubim moje deti nesmierne a ako ty - kazdym dnom viac a naozaj obe rovnako - len u kazdeho sa to uz inac prejavuje. Evicka je uz na tolke tulkanie velka, uz o to tak nestoji, s nou je to o dusevnej blizkosti, o debatach, o tom, ze vie, ze SOM TU, keby sa dialo cokolvek. So Samkom je to este stale aj o neskutocnych prejavoch lasky - objatiach, tuleni, pusinkovani..., plus to, co aj u Evicky. Viem, ze casom aj on z toho trosku vyrastie - jaj, koho budem tolko mojkat? , ale to, co do nich vkladam, verim, ze v nich je.
A zije sa s tym skvele, len obcas odhanam demonov...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Joooj, tí démoni, tých odháňam aj ja.
Koho budeš mojkať? Je viacero možností, jednou z nich je napr., že si budeme dávať častejšie stretká, aby sme sa tam čo najviac zabavili, narehnili a nemysleli na tie naše detiská odíduté od nás.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...no moment, JA som sa chcela ponúknuť
... juj, ináč, krásne si to napísala, Carly, krásne, tak citlivo, ľúbezne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... a k čomu že si sa to chcela ponúknuť? K tomu mojkaniu? Aj by si priadla pri tom ako cicka?
... a že ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...i veruže k tomu mojkaniu ... nepradiem, púšťam chlpy
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na teba je spoľahnutie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaj, ako krásne si to dojímavo, a tá moja krehká kráska milovaná zajtra oslávi 20-tku
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem a zasielam gratulácie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Juj až ma pri srdci stislo, ako krásne si to Podobný pocit som po prvý krát zažila minulý týždeň, sedela som v divadle a zrazu mi došlo celou silou, ako veľmi to malé mrviace sa čudo v mojom brušku ľúbim. Niečo tak silné som ešte nezažila. Vravíš, že to bude ešte väčšie? No to si neviem ani predstaviť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bude, to určite a bude to, aj keď sa z toho začne pomaly, ale isto stávať protivný pubiš.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jeej,pekne si to napísala :)
Teraz plačem ja od dojatia a moje dieťa od hladu :D
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No pekne a to som mala v úmysle ladiť to tak jemne úsmevne, a nie k slzám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly moj syn ma 14mes a tiez mam pocity ze kazdy den ho lubim este viac a dava zmysel vsetkemu co robim. Pekne si to opisala ako zena caka kedy na nu pridu tie zodpovedne a materinske pocity a oni chvilu na seba daju cakat. Ale ked to pride je to tu:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem.
Tých zmyslov života, by som povedala, mám viac, ale moja dcéra je ten najkrajší a najväčší.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priznám sa, že nával tých materinských pocitov prišiel pri prvom dieťati hneď. Ešte na pôrodnej sále, keď ho priniesli umytého, priložili k prsníku a potom položili vedľa mňa do postieľky.... my sme sa obidvaja posúvali k sebe...(neviem ako to Samko dokázal...)
Keď som porodila druhého, tak tie pocity prišli až doma. Asi preto, že pôrod sa musel skončiť cisárskym. Nejak som si neuvedomovala, že už Maťko je na svete. Kojila som ho, aj prebalovala, neskôr kúpala.... a nič.
A láska k deťom naozaj rastie.... pomere k tomu ako rastú deti...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nakoniec tie pocity zo začiatku nie sú také podstatné ako to, čo je potom, však?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly hovoris mi z duse....uzasne si to vystihla....moju krpatu milujem uz cez dvadsat rokov a pamatam sa, ze tiez som si ju v nemocnici okukavala a cakala na ten prival lasky....a riesila som vychovu, jedenie, dokonca aj skolu a pubertu...nedokazala som si predstavit, ze "toto male nic" raz bude chodit do skolky nie to este do skoly....
Je prec ani nie tyzden a chyba mi ako by bola mimo domu najemenej rok, a vzdy ked mozem jej rano volam "lubim ta" Len tak, lebo viem, ze vyspava tak nech ma krajsie ranko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čas príšerne letí, ty dcéru stále voláš "krpatá" a ono to už má dvadsať rokov. Krpatá ostane ešte asi dlho, však? Ja tú moju občas volám bábätko a neskutočne ju tým vytáčam.
Nemôžem si pomôcť, ja to bábätko mám stále pred sebou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly, v tom veku strnast a spol moju vytacalo vsetko....teraz je aj krpata, aj cicik, aj babatko a nevytaca ju nic (pokial jej to nepisem na fb alebo jej tak nehovorim na verejnosti)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ha môj najmladší je teiž stále krpec, hoci už má 19 a okrem toho je najvyšší v celej rodine
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ved aj Lucia ma prerastla....takze krpec som ja
Inak mojho byvaleho sefa volaju jeho blizki- "Drobcek", ma dva metre desat a cez sto kg
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...odrazu mi bolo všetko jasné - presne tak to bolo! Pred pôrodom som si nevedela predstaviť ako to všetko bude, či sa budem vedieť postarať a či ho budem dosť ľúbiť... ale potom bolo všetko jasné ! ako zázrak! a tak ako ľúbim svoje deti, ľúbim aj krstniatka - akoby boli moje
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
všetko je jasné, veru tak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja som strasne rada, ze si ten sibalsky blondacik vybral prave nas
inak k tej technickej stranke - pamatam si, ako sme par tyzdnov pred porodom boli v porodnici mojho vyberu na dni otvorenych dveri - organizuju to pravidelne pre nastavajuce rodicky a ich partnerov - info vecer, kde sa predstavi primar so svojim kolektivom, ukazu v kongresovej sale info film a potom sa ide po skupinach na prehliadku porodnych sal a oddelenia - no a v tom filme nam ukazali aj kratku scenu, ked sa pretlaci hlavicka - ale z priameho pohladu lekara-porodnika - a hoci vsetci z nas teoriu ovladali, taky pohlad vacsina isto este nezazila - bolo to poznat podla hlasneho HU, ktore sa vznieslo nad hlavami pritomnych a bolo v nom citit zdesenie predovsetkym muzskeho publika
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jááj Katka, taký adrenalín pred pôrodom, no neviem, či by ma po zhliadnutí dostali k pôrodu, ja by som bola tehotná snáď doteraz
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak nik z nas nevedel, ba ani len netusil, cim nas prekvapia na platne ... a co uz, ked som bola na konci tehotenstva, cesty spat uz nebolo
Katarina
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Carly
mať deti je to najúžasnejšie, čo ženu v živote "postretne"
myslím to úprimne a vážne,napriek problémom, s ktorými sme v určitom čase bojovali
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pekne a mile citanie
... veru veru - ani pubertou ta rodicovska laska nekonci, ona potvorka pokracuje ( aj napriek vyhradam mladeze ) dalej a dalej a dalej...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
carly nadherne citanie az som si spomenula na tie pocity a casy ,ked som cakala moju jedinu dceru,ktoru velmi lubim aj ked mi narobila dost starosti...aj ja ju lubim viac a viac aj ked je uz skoro dospela...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne a milo ste tu k mojej obľúbenej téme popísali
Carly
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja nechcem pokaziť blog, ale mamičky s 2 a viac detičkami, ľúbite svoje deti rovnako? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mnau, ano, lubim ich rovnako silno. vid moj komentar pre carly z 2.juna.
Ked sa Samko narodil, moj vztah k starsej Evicke sa zacal menit a ja som mala z toho strach, vycitky... Teraz uz viem, ze moja laska k nej sa nezmensila, len zmenila formu. A myslim, ze je to v poriadku a prirodzene.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne
Je to už veľmi dávno , keď som prežívala eufóriu z bábätka .Vždy keď mi malého priniesli na kojenie , som neveriacky pozerala - tento drobček je naozajsky môj a trochu panika , čo budem robiť , keď nás pustia z nemocnice ... Moji chalani majú už obaja cez 20, ale stále budú pre mňa drobci o ktorých sa bojím, potrebujem vedieť, že sú v poriadku a nekonečne ich ľúbim. To sa časom nemení. A stavy neskutočnej radosti a hrdosti prežívam na etapy a vždy intenzívnejšie :
-najprv prvé "mama"
-potom keď si vedeli zaviazať sami šnúrky na topánkach
-neskôr keď prvý krát začali jazdiť na detskom vleku a o pár rokov neskôr som im už nestíhala , oni už v rade na vlek a ja v polovici kopca...
-potom štátnice , promócie
a tých situácii je stále veľa , keď si uvedomujeme aké úžasné a skvelé detičky máme a aké sme boli bezradné , keď sme ich priniesli z pôrodnice a nevedeli, či si budeme vedieť poradiť
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jaaaj, carly, ci si to kraaaasne
Eva