V našej škôlke počuť hlas,
že nadišiel taký čas,
čo nám dáva do rúčky
milý kvietok rozlúčky.
Jeho reč je neveľká,
vraví: Zbohom postieľka
i malá poduška,
čo šepkala nám do uška
rozprávočky pred spaním.
Materská škola,milý dom,
podaj mi rúčku na rozlúčku,
lebo ja rastiem ako strom
a po prázdninách prvák som!
Túto báseň nám prekopírovala p.učiteľka a máme sa ju do konca mesiaca doučiť na rozlúčkovú besiedku.
Mne sa veľmi páči,a na besiedku si budem musieť pripraviť hoooodne vreckoviek,lebo so 100% istotou budem slziť ako krokodíl. 
Pri tej časti "zbohom postieľka i malá poduška..." sa mi vždy spraví hrča v hrdle...
Uvedomila som si že moje malé dievčatko má za sebou jednu etapu detstva a vstupuje do druhej. Od bezstarostných hier k aktovke a k povinnostiam.
Ale dúfam,že čaro detstva,tie krásne iskričky v očiach,ktoré vedia mať len deti,keď ich niečo teší, ešte mojej školáčke dlho zostanú .
ďakujeme
krásna básnička
Adrianka, pripomenula si mi ten krásny predškolský čas s mojimi chlapcami.
Ja stále hovorím, že to bolo najkrajšie a najmilšie obdobie. 
Užite si prázdniny a malej slečne želám veľa pekných a úspešných dní v škole.
daisy,ďakujeme
basnicka ennonuno...
Krásne
,aj nás čaká prvá trieda.