Ahoj, asi je to skor pre mamicky malickych deti, no ja mam problem s pubertakom. Ako to prezit a nezabit ho/sa? 
No snazim sa a pocitam v duchu nielen do desat, ale vacsinou aspon do 60 Ale je to tazke, najprv sa zda, ze je zlozite vypiplat ich z plienok, ale potom pride toto a je to ovela zlozitejsie a tazsie, ako cokolvek predtym.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj my sa s mojim mužom pýtame,kde je to naše milé,usmievavé dievčatko.Zrazu máme doma stále odvrávajúce ,očami prevracajúce čudo...Ako napísala Aja1 zhlboka dýchať...Ja som sa naučila mnohé veci brať radšej s humorom a nádejou,že puberta je stav dočasný.Takže,výdržať...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako prežiť? Tak ako naši rodičia prežili s nami obdobie našej adolescencie. Tešiť sa na budúcnosť, keď budeme na to s úsmevom spomínať a pozorovať, ako si to "užívajú" naši terajší puberťáci so svojimi dietkami. Zákon času nepustí. A pre ukľudnenie...osobne nepoznám nikoho, koho by puberta potomkov priviedla na cintorín alebo do väzenia. ale pre istotu sa na to nespoliehať. http://ozene.zoznam.sk/cl/10159/254982/Vychovne-metody-ktore-na-adolesc…
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aerdna, len taká technická poznámka - puberta a adolescencia sú dve obdobia 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, súhlasím. Adolescencia nastupuje po puberte vo veku 15 až 20 rokov. Doma mám aj puberťáka aj adolescenta a tak sa mi niekedy zdá, že tie prejavy sú podobné, ak nie rovnaké, hlavne čo sa "brnkania na nervy" týka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, viem posúdiť zatiaľ len z toho, čo som stvárala ja ako puberťáčka a potom ako adolescentka. U mňa sa príznaky zmiernili. A o dosť.
Moji súrodenci boli oproti mne v oboch obdobiach anjeli 
.
Doma máme zatiaľ len čoskoro 14-ročného puberťáka a jednu 3,5-ročnú slečinku v období vzdoru. Tiež zaujímavá kombinácia .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To ti verím. Každý vek má svoje prejavy problémy s tým spojené a rovnako aj radosti a pôvaby. My ako rodičia si často prajeme "keby už boli starší, ...keby už bolo za tým.." a neskôr zistíme, že život bez týchto trápení a problémikov by nebol to pravé. Všetko má svoj význam, všetko má svoj čas a všetko sa dá zvládnuť. Raz nám za tým bude smutno a budú nás hriať spomienky na prežité adrenalínové časy. Vďaka životu aj za to. Len nech sú naše dietky zdravé a nech si nájdu svoje šťastie
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Výchova je jedna z najťažších vecí v živote. V jednej ruke cukor a v druhej bič. V správnej rovnováhe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S prvou vetou súhlasím.
S druhou a treťou nie. Preferujem prístup: "Rešpektovať a byť rešpektovaný".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cukor a bič sú samozrejme metafory. Svojim osobným príkladom vychováme najviac. Bez toho aby sme si to uvedomovali. Na nás vidia, či rešpektujeme a či sme rešpektovaní. Na nás vidia, že aj my máme svoje silné a slabé stránky a ako s nimi nakladáme, že nie sme dokonalí. A deti to vidia a hlavne cítia. Učia sa nielen oni od nás, ale aj my od nich. A všetko to spája vzájomná láska a ten pocit istoty, ktorý u nás nájdu vždy a za každých okolností, nech už život prinesie čokoľvek.
Moji synovia majú 12 a 19 rokov. Vychovávam ich sama a nie vždy je to ľahké, zábavné, príjemné. Ale nemenila by som za nič na svete. Deti sú dar.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cukor a bič je veľmi zradná metafora.
So zvyškom textu súhlasím s tým, že ja si pri výchove veľmi dobre uvedomujem, že vychovávame hlavne osobným príkladom. Darmo si budem hubu drať, že sa niečo ne/má robiť - keď sa toho sama nedržím. Dieťa si síce možno aj vypočuje moju "prednášku", ale skopíruje moje skutočné správanie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ved to....spravna rovnovaha.....obcas to ozaj nezvladam 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To všetci my rodičia Aj naše dietky raz nimi budú a občas nebudú zvládať. Aj naši rodičia občas nezvládali. Patrí to k tomu. Dôležité je, že si to uvedomujeme , poučíme sa a v budúcnosti dané situácie a problémy múdrejšie a lepšie zvládame. Aj my sa učíme od detí. Prinajmenšom trpezlivosti a schopnosti pozerať sa na svet aj ich očami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jooooooj, Geo, ťažká téma! Mne najväčší problém robí pri výchove nájsť správny pomer medzi rozumom a citom. Som rodičom ( hoci dvojnásobným) po prvý krát v živote, preto robím aj chyby, som len človek z mäsa a kostí.. a často sa sama seba spytujem, či konám správne. Snažím sa ich viesť k tomu, že majú právo na vlastný názor, rozhodnutie, konanie a musia niesť za to všetko zodpovednosť aj prípadné následky. Mnohokrát ma srdce bolelo, hlavne ked ten starší "narazil ", ale vždy to doteraz dopadlo tak, že sa poučil a chyby neopakoval. Darmo by som mu predtým dohovárala, musel skúsiť sám. Ale aj tomu som sa musela naučiť.
Ale to je už asi o inom. Tak konáme aj my rodičia.
A k tomu vytáčaniu. Nevytáčajú nás oni, my sa vytáčame sami.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Áno, ťažká téma .
Chyby robí každý a myslím si, že ich treba "dopriať" aj našim deťom. Keď to nejde, tak to nejde - občas proste musia padnúť aj na hubu (doslova aj prenesene).
Čo sa týka vytáčania - hej, vytáčame sa sami. Niekto si to pripustí, a niekto stále "zdôvodňuje", kto/čo ho vraj vytočil/o. Veď aj tak sa dá 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ako eliminovať vytáčací proces v nás?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dobrá otázka .
Pred časom som tu dosť podrobne písala, ako som to riešila ja. Ale univerzálny návod to asi nebude .
Takže - hľadať, testovať na sebe a po krôčikoch zavádzať do praxe to, čo danému jedincovi vyhovuje. A ešte - nečakať zázraky na počkanie a nemožné do troch dní .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Chce to každodenný tréning. Mne najviac pomáha vždy si položiť otázku:"Si si istá, že v tejto chvíli prehovoríš, budeš konať rozumom alebo emóciami?" Ak si pravdivo priznám, že emócie by mali hlavné slovo, tak sa stiahnem a neprehovorím, nekonám dovtedy, kým neodoznejú. A verte či neverte, časový interval odoznievania sa skracuje. Následne som rada, že som počkala. Naučilo ma to aj neriešiť veci, ktoré sú len problémom z môjho pohľadu. Napr. neporiadok v izbe... ak mu to takto vyhovuje, tak nech sa páči. možno mu to časom začne vadiť a uprace si, alebo bude žiť v svinčíku, ak sa tak dobre cíti a neprekáža mu to ani pred sebou ani pred druhými. Ja si svoje upracem syn tiež nerieši, že vykonávam podľa neho zbytočné činnosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zhlboka dýchaj.A nedaj sa vytočiť,to pubertiakom robí najlepšie.