facka, Ja mama, Diskusie

Clare, asi po tisíci raz - odíď od manžela!

Mám pocit, že deti urobili to, čo som mala urobiť ja už pred 8 rokmi pri prvej facke od neho.
Na čo čakáš?

OMG. Nemam slov Clare, cakas kym jednu dzigne aj tebe?

Lyduš, ale ona predsa napísala, že jej už dal facku........Nuž, clare, nerozumiem Ti, v čom je pre Teba taký výnimočný a dobrý, keď ho dávaš pred deti?Stále a dookola je to o tom jednom a tom istom, ak Ti to takto vyhovuje, tak aspoň deti nechaj na pokoji u rodičov, myslím, že dcéra má viac rozumu ako Ty, prepáč, ale je mi z toho zle.

Pýtaš povolenie?Sama musíš vedieť,či sa s takým človekom oplatí žiť.Ja by som sa biť nenechala.A nechať si fackovať a nadávať deťom?No nezažila som a ani nechcem.Ale určite by som to riešila radikálne.

kEĎ odišli deti, načo ostávaš ty???? Hádam nemajú tvoje deti viac rozumu ako ty.. Utekaj čo najdalej od neho... Ja by som facku od manžela netolerovala

ach Clare,čo ešte potrebuješ zažiť,aby si sa pohla ďalej?
Ešte stále to nič s tebou nerobí?

ak tvoje deti netrapi, ze im nevola, nezaujima sa, naco to riesis ty?
ak ich to trapi, iba ich ukludnuj. a nechaj muza, nech si sam vo vztahu k nim podpili konar.
zda sa, ze on cely zivot ma vazny problem - tuzi nieco znamenat a neznamena. najprv mu to dala jasne najavo mama. k tomu sa pridal podpapucny otec. potom aj zivot.
tvoj muz cely svoj zivot zasvatil zbieraniu dokazov svojej hodnoty. pcha sa kamosom do pozornosti svojou snahou pomahat, lebo iba vtedy si ho vsimaju. pcha sa rodicom, pritakava, lebo iba vtedy dava jeho mama najavo, ze pre nu ma syn nejaku hodnotu.
keby si mu lezala pri nohach ako rohozka, mozno by bol akomak spokojny, lebo by si mu davala pocit hodnoty. zanedbatelny. uz to nema to spravne fluidum uspokojenia, co byvalo.
hra vojnu s detmi, aby sa pokorili a prisli prosit o pozornost. tresta ich nevsimavostou, aby si vynutil pocit hodnoty.
jeho matka ma narcisticke sklony a vychovou v style - si pre mna nieco, iba ked mni vyhovujes, vychovala dalsieho narcistu. k tomu este aj s nejakou dedicnou psychickou poruchou, ktoru zdedili aj tvoje deti.
nestanovujem mu tu diagnozu, len hodnotim to z pohladu toho, co som kedysi z psychologie studovala a neskor so zaujmu citavala.
svojim sposobom on z vasich dcer vychovava dalsie narcistky. dalsiu generaciu ludi, co budu mat prazdno v dusi a pocit titernosti, ak si na niekom nebudu potvrdzovat svoju hodnotu.
na tu smolu maju este aj mamu, studovanu osobu a ucitelku, ktora obetavo a s laskou vychovava dalsie generacie slovakov, ale ktora je zbabela, ak ma prevziat nejaku vyznamnejsiu zodpovednost prave za seba a svoje deti. mamu, ktora sa boji chyb a omylov. mamu, ktora si odriekne prijemne stretnutie so spoluziakom, lebo chce v jeho ociach vyzerat skvele a momentalne nevyzera. mamu, ktora stale iba caka, kedy pride ten spravny okamih.
alebo aspon povoden, co by ich zivot zamerala na ine problemy.

ved ked ti odišli deti preč odit k nim aj ty nema vyznam čakat na zazrak.a ked ta udrel raz aj tvoju dcerku spravy to aj druhykrat.

clare,
co chces od nas pocut?
znova dookola to iste?
Eva

Milá Clare, už minulý týždeň som ti napísala na blog SvokrovciII nevšimnúc si, že je 2 roky starý. O to je smutnejšie, že je stále aktuálny a tvoja situácia sa len zhoršuje. Takže ti znovu píšem to isté.
Neriešme teraz facku, tá je len prejavom a dôsledkom, nie príčinou.Možno váhaš odísť od manžela napriek tomu, že ti tak káže rozum, intuícia, ľudia... Máš strach, čo bude potom, ako si zariadiš nový život. Chápem ťa. Nie je to ani ľahké, ani príjemné, ani sa to nestane zo dňa na deň. ALE JE TO JEDINÁ TVOJA MOŽNOSŤ ako zachrániť predovšetkým seba a deti, ako začať žiť ako človek a nielen prežívať ako ľudská troska. Ver mi, inej cesty niet. Viem o čo píšem. Som obeťou týrania, ktoré sa teraz v júni po 1,5 ročných peripetiách súdneho stíhania, vyšetrovania ...skončilo exmanželovým právoplatným odsúdením.Podotýkam, že u nás išlo hlavne o psychické týranie, fyzické sa pridalo až po tom, ako som si "dovolila" podať žiadosť o rozvod. Nechcem tu teraz rozoberať seba, o mňa nejde, tebe treba pomôcť, odovzdať vlastnú skúsenosť. Ver mi , ak rýchlo nezmeníš niečo teraz, kým ešte o odchode aspoň uvažuješ, potom už nikdy a zle to skončí. Ja som ten prípad. Neodišla som, lebo som mala strach ako to zvládnem, počúvala so iných ľudí že čo si to vymýšľam. EX bol totiž dvojtvárna osobnosť a herec ako vyšitý. Na všetkých príjemný, len my doma sme mali peklo a preto mi ani vlastná mama neverila. Ved ex má VŠ, vysoké postavenie... Neodišla, zdalo sa mi, že som si zvykla na jeho výčiny a potom prišla fáza sebaobviňovania...depresie samej zo seba... 2 mesačný pobyt na psychiatrii po dramatických udalostiach. Tam som sa druhý krát narodila, tam mi ukázali smer.... rýchlo od neho odísť. Dali mi návod, ale našťastie sa mi podarilo aj po tej ceste prejsť. Nebolo to ľahké, ale dnes viem, že by som sa znovu bila o svoju slobodu, dôstojnosť, šťastie moje aj mojich detí . pretože žiť život bez tyrana je jednoducho sladký, úžasný, inak chutí aj napriek ťažkým obdobiam a chvíľkam. A ešte na jedno pozor! Ak sa rozhodneš odísť, nedaj mužovi šancu vrátiť sa. Aj u nás boli pokusy, ale starého psa novým kúskom nenaučíš. Nedala som mu najmenšiu šancu, keď hral kajúcnika a dobre som urobila. Dnes je presne taký istý ako bol, zlý, zákerný, bezcitný.
Ber ohľad hlavne na deti. U nás to skončilo až tak, že počas mojej hospitalizácie na psychiatrii týral staršieho syna.. nedovolil mu jesť, vypínal mu vodu pri sprchovaní, ..nedal peniaze na lieky, na školu... Syn trpel potom neurózami ale už je všetko OK. Deti sú teraz v takej pohode, že sa mi ani veriť nechce.
Clare, rozhodnutie neurobí nikto za teba, len ty a máš na to výsostné právo ako každý z nás. Napísala som ti, aby si mala viac orientačných bodov pri svojom rozhodovaní.
Mne išlo hlavne o to, ukázať tebe a tým ženám, ktoré žijú s tyranom a chcú sa vymaniť , kam speje nečinnosť, falošné ilúzie - že veď dobre bude. Človek musí naozaj najskôr chcieť a ostatné potom dokáže. Tam kde je vôľa, je vždy aj cesta. Inak nádej na šťastie nemajú a skôr či neskôr pochopia, že inej cesty niet. Len už potom neskôr to môže byť ťažšie , s väčšími následkami na zdraví svojom a zdraví detí.
Strašne ti držím palce a hlavne sa zbav strachu. Vždy sa nájde niekto, kto ti pomôže...ľudia, náhoda, zhoda okolností, osud... a preto sa hlavne neboj. Veľa šťastia

aerdna,mas moj obdiv, ze si to dokazala! A si prikladom toho, ze POTOM je lepsie!
drzim ti palce!
Eva

Ďakujem Evka, ale každá z nás dokáže všetko na svete, keď veľmi chce. Hoci niekedy aj po kolenách, ale dokáže. V tom je život spravodlivý

ano, aerdna, presne o tom to je - ked clovek chce. Ked nehlada dovody, preco nie, ale sposoby, ako ano.
Eva

aerdna, myslím, že si aj mne dodala kusisko sily a odvahy, po prečítaní Tvojho horeuvedeného príspevku, som si uvedomila, že ešte určite aj ja,mám šancu krajšie a lepšie žiť, spolu s mojou dcérou. Bez manžela a otca závislého na alkohole...-) - aj keď už nie som najmladšia, ale prečo možno posledných, už len pár rokov života na tejto zemi, prežiť v trápení? ďakujem

drzim place a posielam
vela stastia

mariajana vééééľa šťastia

Marianka, právo šťastne, dôstojne a pokojne žiť máme v každom veku ( ja mám 42 r.), každý deň, hoc by bol aj posledný. Je to len a len na nás, či sa o to dokážeme pobiť, prekonať dočasné strádania, nepohodlie, problémy alebo budeme naďalej žiť v tej strašnej bolesti duše a smútku bez nádeje na krajšie zajtrajšky. Niet nič horšieho, ak žena rezignuje a odsúdi sa na život v temne, s človekom, ktorý jej vedome a zámerne spôsobuje bôľ a trápenie. mnoho žien nenosí modriny na tele, ale na duši. Tie bolia možno ďaleko viac.
Neboj sa, zvládneš to. Nie je to ani ľahké, ani rýchle, ani príjemné, ani bez strát a bolesti. ALE STOJÍ TO ZA TO ! ten pokojný život bez strachu, čo sa doma udeje, s tou krásnou nádejou, že život mi môže priniesť aj pekné chvíle a dni, ktoré by predtým neprichádzali do úvahy. Je to ako keď sa znovu narodíš. Každým dňom, každým vyriešeným problémom, každým krokom vpred v človeku silnie, umocňuje sa slastný pocit slobody a práva žiť si podľa svojho, tešiť sa, robiť vlastné rozhodnutia. A najkrajšou odmenou je získanie sebaúcty, pocitu vedomia vlastnej ľudskej ceny a táto zmena seba samej odštartuje zmenu postoja, správania sa detí, rodiny, okolia k nám..Užasné, krásne, znovuobjavené radosti zo života.Človek sa musí nečakať na šťastie, musí sa naučiť BYŤ ŠŤASTNÝM STÁLE.
Strašne ti držím palce a nezabudni si vždy ked ti bude najťažšie, ked už nebudeš vládať dalej, pomyslieť - ešte túto hodinu, minútu, sekundu.. vydržím a prejde to, bude ľahšie, určite bude. A ono určite bude. Minimálne v tom, že budeš silnejšia a sama to pocítiš. včerajšie problémy už dnes nie sú problémy. Všetko krásne, veľa odvahy, trpezlivosti, šťastia
Andrea

aerdna

Tak a na toto nemám vôbec slov. Držím vám obom palce...

nenavidim,ak si chlap dokazuje svoju silu na svojej zene a nedajboh detoch.je to ubohe.vobec nemas nad cim rozmyslat, mas pravo na krajsi zivot. prajem vam len to najlepsie...

To, že je muž násilník a tyran je jeho problém, on sa nikdy nezmení, má to v sebe. Jeho obeť musí konať a riešiť, to nespraví za ňu NIKTO INÝ, len ona sama.

Eva

Musím sa k niečomu priznať. Ja som minulý týždeň tiež mladšej dcére poriadne naložila na zadok. Nechcela si robiť úlohy, tak som povedala, že nepôjde von a zamkla. Ale ona si otvorila okno, vyskočila a ušla. Keď som jej dala na zadok, tak mi ešte vykrikovala, že som štetka. Nemala som ju biť, praskli mi nervy. Ale ony sú strašne neposlušné. Papuľujú, škriekajú, neposlúchajú. Keď im niečo zakážem, tak si ma vôbec nevšímajú - už toho mám plné mzuby. Neviem, ako to bude ďalej. Ja aj chcem odísť, aj nechcem. Viem, že deti sme si takto vychovali my. A teraz nevieme, čo s nimi. Prosila som muža, aby im zavolal ako sa majú a aby sa vrátili, ale on nechce. Povedal, že keď budú chcieť, tak prídu a povedia, že budú poslúchať...

Clare, naozaj nechápeš? Tu nejde tak ani o to , či niekto niekomu dal facku, to už je už len dôsledok danej situácie. Bude to čím dalej horšie, aj s výchovou ak nič nepodnikneš.Deti ťa nebudú mať za nič, pretože teraz trpia a nevedia sa inak vysporiadať s daným stavom ako agresivitou a vzdorom.

Naozaj nemam vo zvyku niekoho lutovat, ale teraz vazne lutujem tvoje deti, teba nie, ty si za svoj zivot mozes sama a mozes si ho sama aj poriesit, ale tvoje deti musia mat riadnu karmu, ked si vybrali vas dvoch za rodicov.
A ked si predstavim, ze clovek ako ty uci este aj cudzie deti, tak mi je vazne blbo. Silne pochybujem, ze dokazes selktovat a nenosit si problemy z domu do prace.

Nuž, Clare, deti sa k Tebe chovajú tak, ako vidia, že sa chová manžel,a kedže jemu to prejde, myslia si že je to normálne.Ja mám pre Tebe pocit, že Ty si vlastne dá sa povedať svojim spôsobom spokojná,ako píšeš aj chceš aj nechceš odísť.Ty sa nám tu prídeš "vyžalovať" keď sa Ti to zdá nezvládnuteľné, my Ti napíšeme, že to nie je normálne, ako sa muž chová, ty ho vlastne skoro vždy začneš obhajovať, že aj v tebe je chyba, potom sa odmlčíš a potom sa znova ozveš po dlhšej dobe s tým, že zase je všetko v starých koľajach, ty a s mužom tyranom, deti, ktoré to znášajú a presviedčaš seba aj nás, že Ti to vlastne vyhovuje a v podstate aj deťom.Čo vlastne chceš naozaj???????????Ale naozaj a neklam samu seba, nás môžeš ale seba neklam.ako spieva v jednej pesničke Ivan Tásler: "Nedá sa újsť, pred sebou neutečieš............"

clare, pytam sa znova:
co chces od nas pocut?
Eva

Ja mam pocit, ze abrakadabra : aby jej muz zavolal deti nazad, aby sa k nej zacal slusne chovat a aby ju svokra respektovala.
Ked sa najde niekto kto to abrakadabra vie, poslite ho aj za mnou prosim

"Ked sa najde niekto kto to abrakadabra vie, poslite ho aj za mnou prosim "
- a naco by ti bol, prosim ta?
Eva

CLARE, ZOBUĎ SA!!! Veď si matka. Matka má deti chrániť a vychovávať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia!
Vy dvaja deti nevychovávate, vy ich ničíte. Malé 8-ročné dieťa ti takto povie? Tvoje dievčatá nie sú neposlušné, ony len kopírujú správanie svojich rodičov. Veď u vás lietajú neustále vzduchom nadávky. Urobíte si z detí nervovo labilných ľudí.

Vyrieš už konečne vašu situáciu, dopraj im kľudné rodinné zázemie. Keby sa to dialo nie v rodine učiteľky, tak by už šla sociálka po vás, hrozilo by vám odobratie detí. Stačilo by nahlásenie zo strany vyučujúcich, ale keďže ty v tej škole učíš, tak sa vedome s tichým súhlasom pedagógov ničia životy tvojich detí.

vyvyka

Chcela by som, aby sme si s deťmi sadli a porozprávali sa . O tom, ako nás to mrzí, že takto museli žiť, že od malička počuli len hádky, nadávky, videli facky,...Že nemali pokojné detstvo, že nám to je veľmi ľúto a že by sme chceli sa ku nim aj k sebe ináč chovať, že ich nebudeme byť, urážať,... Len mám obyvy, že to takto chcem už len ja a že sa to asi už nebude inak dať. Je mi z toho na zbláznenie. Všetko mi je ľúto a nechce sa mi žiť...

nič tým nevyriešiš. Očakávať, že rozhovor niečo zmení je len jednou z ďalších ilúzií a sebaklamov, v ktorých žiješ. Deti potrebujú radikálnu zmenu podloženú činmi, nie rečami. vtedy si ťa začnú vážiť a podľa toho sa aj správať. Takto ničíš seba a hlavne ich. vašu rodinu berú ako model rodiny do svojej budúcnosti. Chceš, aby aj oni tak dopadli ? neľutuj sa, neopovrhuj sama sebou a ostatné je na tebe

Eva

clare,
ale po tom vsetkom uz taketo riesenie neexistuje.
Citaj pozorne, co ti pise aerdna.
Eva

clare a to že to chceš iba ty je málo? Čo ti bráni v tom aby si ty sama bola k svojim deťom úprimnná? Čo ti bráni správať sa k svojim deťom tak ako to ty sama chceš? Sama dokážeš viac,ako pricucnutá k niekomu kto nechce žiť tak ako ty...podľa môjho názoru MRHÁŠ SVOJOU ENERGIOU, NEUSMERŇUJEŠ JU SPRÁVNYM SMEROM...

za ten čas čo ty chceš aby sa tvoj muž správal tak ako si to predstavuješ ty sa deje len a len to, že ty sa nevedomky správaš tak ako to vyhovuje jemu, nechávaš sa strhnúť jeho správaním sa, neriadiš sa sama sebou...

Clare,

ty sa budes musiet detom sakra spovedat, za to, ze si ich takto nechala zit. Lebo to, co sa im stalo, je len a len tvoja vina. Ty si to nechala dojst az sem. Dufam, ze ti ziarovka v hlave konecne zasvieti a nieco spravis (okrem vypisovania smutocnych prispevkov na NM).

Clare,pamätám si,ako si kedysi písala,že ich nechceš stratiť.Uvedomuješ si,že si ich už stratila?Teraz ich máš u starých rodičov,ty si doma s manželom,ako to bude ďalej?To chcete do kedy takto fungovať?Toto čo ty teraz robíš-to vyčkávanie na nový zázrak,to je ďalšia vec,čo sa zapisuje tvojim dcéram do pamäte-že ich mama nechce,lebo nie je pri nich,zostala s tým,kto im ublížil.
Keď to zakaždým takto robíš,že po hádke držíš manželovi stranu,miesto toho,aby si bránila deti,ani sa nečuduj,že ťa nerešpektujú.Veď ty si ako fackovací panák,pohadzujú si ťa všetci z jednej strany na druhú a ty len blúdiš a trasieš sa čo bude zase na opačnom konci.Kým ale sama všetko nestopneš,tí ostatní neprestanú s tebou takto zametať...

Eva

...uz dva roky riesis dookola to iste...myslim,ze Tebe sa pomoct neda,lebo Ty to vlastne ani nechces.

Eva

Je fajn, ze si chces s detmi sadnut pohovorit a o tom. Neviem si vsak predstavit ake to pre ne musi byt bolestne, ked vidia ako sa k tebe sprava ich otec. Napada ma vsak to, ci si chce o tom pohovorit s nimi aj on, ci si uvedomuje ako vam ublizuje a je ochotny zmenit to?

Clare, ty od rozhovoru očakávaš , že sa zmení manžel. Zabudni!!! To on mení a bude meniť teba na podriadenú bytosť bez svojich práv rozhodovať a konať podľa seba. Vieš čo ? navrhni mu návštevu manželskej poradne, príp. psychológa. Dopredu tuším, ako zareaguje. Snáď pochopíš, že zmena je možná len v tebe a u teba. Až potom sa začne meniť tvoj život. Ver mi, viem o čom hovorí. Sama som sa tak klamala falošnými nádejami až som skončila na psychiatrii. Ty môžeš tomu predísť. navštív psychologa aj bez manžela, nech počuješ nezainteresovaný , odborný názor a radu. nebude sa líšiť od tých, ktoré si tu čítaš a ktoré neberieš vážne.

ahoj nahraj ho a daj ho na policiu...

David v nasom systeme nie je nahravka relevantny dokaz. Dokonca nahravanie niekoho bez jeho vedomia je trestne.

clare, rozhovor s detmi odloz na chvilu, ked ukazes, ze si osobnost a vies veci dodtiahnut do konca a dokonca vies aj prijat fakt, ze sa spociatku tie veci budu vyvyjat riadne proti tebe. ze este aj tie deti ti ukazu chrbat a ostanu pri otcovi.
v podstate, ako tak pozeram, ta zivot premanentne tlaci do jedineho, comu sa vzpieras - byt sama za seba, zdopovedna a nevyklepana zo vsetkeho ako koberec na vianoce. kym sa budes neustale za nieco schovavat, len aby si nemusela urobit ten krok ku samostatnosti, budes permanentne dalej fackovana coraz horsimi citovymi fackami. a nejednu ti coskoro zacnu ustedrovat vlastne deti. nie je horsie pre mamu, ako ked k nej citi vlastne dieta zmes lasky, lutosti a odporu. a mozno aj ignoracie (je tu par nanicmam, ktore v ich detstve matky stratili a teraz pre zmenu su im ich vlastne matky ukradnute. nemaju o ne zaujem. ani vidiet, ani pocut.)

to, co robia vase deti, je len odraz toho, co zazivaju s vami. kazdy asi pozna, ze v najvypatejsich situaciach zacnu deti ako naschval pchat do poroznosti svoje vrtochy a dozadovat sa pozornosti. a ak sa ich snazime potlacat, su o to nastojcivejsie a vzdorovitejsie. citia nepokoj a chcu uistenie. okrem toho u vas zacina pomaly aj puberta, co je vseobecne vzdor voci zauzitym rodinnym konveciam.
svojim sposobom, ich vzdor je rekacia na vasu rodinnu atmosferu, kde sa hadka strhne v okamihu a obvykle prejde do poriadnej burky. a vy ich zato este trestate bitkou. v podstate vam ako rodicom uz usiel vlak, ale mozno este nieco zachranis. lebo ich fakt stracas kazdym dnom. myslim, ze aj kvoli tomu nechces odist, zeby ta okaslali a nechceli. ale coskoro sa k tomu takto dopracujes aj tak.
si sakra vystudovana ucitelka, z pedagogiky a psychologie si predsa robila skusky.

Ja by som to riešila radikálne. A bola by som odišla rovno s deťmi.

Aj moja krstna cely zivot znasala bitky a urazky. Oni vsak nemali deti. Po smrti krstneho sa krstna zoznamila s muzom. Nepil, ako duha. Bol mily a inteligetny, ziadny hulvat a nasilnik. Krstna vsak pred nim zavrela dvere. Cely zivot prezila s clovekom, s akym asi zije Clare - a zrazu zistla, ze nemusela, lebo na svete je kopa skvelych muzov, ktori by jej radi otvorili dvere, prisunuli stolicku, nosili kvety a boli stastni z jej pritomnosti

A deti ? Deti si vazia Clare rovnako, ako si Clare vazi samu seba

Pre mna je unavne pocuvat taketo reci. pocuvam to z viacerych stran, od sestry, kamaratok.vzdy sa vystavim a odovzdam im kus mojej energie a dobre mienenych rad.a vysledok trpia si dalej a stazuju sa.ja ich po case prestanem lutovat.pretoze podla mna ma kazdy clovek moznost zit lepsie.staci pre to nieco urobit.ja nechapem ci dotycna clar je natolko naivna (co sa mi bohuzial vacsinou nepotvrdilo) alebo vie presne ze to nie je spravne,len sa o tom musi stale ubezpecovat a hladat si vyhovorky.CLARE nikto to neurobi za teba.ty mas svoj zivot a riadis si ho podla seba.jedine co ma mrzi su tvoje deti. to co zaziju v detstve si prenasaju do svojho dospeleho zivota a tu mame zase dalsie 2 vychovane buduce matky, ktore sa nechaju obtlkat a zase budu trpiet.pretoze to co vidia doma ze sa deje ma 2 verzie, pride im to normalne a budu takisto psychicky aj fyzicky tyrane alebo sa im to uplne sprotivi - na cele s tebou a stratis ich tak, ze zostanes sama bez deti, lebo sa na teba nebudu moct ani pozriet lebo nemas v ich ociach ani kusok hrdosti ked sa nevies postavit muzovi na odpor.nevyhovaraj sa na zle deti, ich spravanie je len reakcia na tvoje chovanie.je to ubohe.a este ubohejsie je to az naozaj ty vychovavas aj ine deti. to by ma mrzelo o to viac ale pre tie dalsie deti. spamataj sa, lebo jedine ty si na vine ako sa k tebe sprava muz.keby si mu to nedovolila nedovoli si to. muzi su bohuzial taki vychcani ze si hladaju slabe zeny az maju nasilne sklony lebo vedia ze silne zeny by s nimi nezili.takze sa zamysli a nevypisuj tu take veci aby sme ta akoze lutovali.nie je na tebe co lutovat.nerobis nic pre deti.davas prednost sebe. je to egoisticke a mrzi ma ze mame na svete dalsie 2 tyrane deti, ktore maju znicene detstvo.je mi ich uprimne luto....

Včera som odišla spať k deťom, teda k mojim rodičom. Muž, keď som odchádzala mi povedal, že si mám prísť aj pre psa a že mu mám vrátiť nejaké zlaté šperky, čo mi kedysi kúpil,...
U rodičov je to ale hrozné. Nemám tam svoju posteľ, nemám si dať kde svoje veci, ani deti,...len behám každý deň s taškami, ako taká chudera. Okrem toho sa neznesiem s mojou mamou, lebo je strašne panovačná. Keď ja deťom niečo zakážem, ona povolí a naopak. A šete ma pred deťmi zbuzeruje a ponadáva mi do sviní a pod. Tiež ma vyháňala...deti to všetko počujú a je mi z toho zle. Takto by som odišla od jedného tyrana ku druhému. Tiež robí veľké rozdiely medzi deťmi - menšia je tam doslova utláčaná tak, ako ja.
Viem, že to vyzerá ako vyhováranie, ale ja fakt neviem, čo je lepčšie - muž alebo mama. Na byt peniaze nemám. Volám deti domov, no oni sa nechcú vrátiť. Ja idem dnes spať domov. Cez deň budem u našich s deťmi a spať pôjdem do svojej postele. Uvidím...aspoň tento týždeň, keď má muž druhú zmenu a ja budem vlastne sama doma až do polnoci. Som zvedavá, čo mi povie a čo svokrovci. Som krava, že som si nevybavila ten byt u nás, teraz sú už všetky obsadené. Ja neviem čo robiť. Viem, čo by som mala, ale ja jednoducho to nemôžem, neviem, nemám prostriedky. Možno časom sa nájde priestor u našich alebo si nájdem byt.Ach bože, prečo?!

Tak toto je už vážne čudes, Clare, neverím tomu čo tu píšeš, toto nie je riešenie, odídeš a hneď sa aj vraciaš, prepáč ale všetci sa na tebe vyvršujú, ale ty si za to môžeš sama. Urob už konečne hrubú čiaru, rozhodni sa ako chceš žiť a nevracaj sa. Tie modely správania, ktoré tu opisuješ sú choré a v tomto vyrastajú tvoje dcéry. Ja by som to poriešila vážnym rozhovorom aj s mamou, buď Vám chce pomôcť alebo nie, lebo takáto pomoc akú robí teraz pomoc nie je. Porozprávaj sa s dievčatami a ukáž im že nie si len handra...
Ale z tvojich príspevkov nadobúdam pocit, že nemáš v sebe dosť sily, odhodlania veci zmeniť. Samozrejme, že na to majú vplyv aj okolnosti, inak by sa ti to riešilo, ak by si mala podporu a zázemie u svojich rodičov, ale ani toto ťa nesmie odradiť, kým neukážeš silu a odhodlanie veci zmeniť nikto z tvojich blízkych ti neuverí a ich správanietomu nasvedčuje.
Prajem veľa sily.

Clare a neponukal ti tu niekto moznost prace s ucitelskym bytom ? Aj moj dobry kamarat, moj byvaly triedny ucitel zo strednej byva s rodinou v ucitelskom byte . Su to sice skromne pomery, ale su si panmi Nikto ich nevyhana, ani nic podobne

Dnes som sa rozprávala s jednou psychologičkou. Poradila mi, aby som domov deti nasilu neťahala, ale ja aby som zatiaľ ostala doma a pripravovala si cestu na rozvod. Mám zájsť do manželskej poradne, na sociálne,...Aby som z domu po 10 rokoch neodišla s holým zadkom. Samozrejme mám hľadať byt, pretože bývať u našich nebude dobré riešenie. Vzhľadom na to, že mama je generál a deti musia poslúchať ju a nie mňa. Keď poviem niečo ja deti sa na to vykašlú a keď sa trvám na tom, aby poslúchli začne mi pred nimi škaredo nadávať a vyhadzovať ma...Takže to mám jedno kde som, aj doma aj u našich som pred deťmi za tú zlú označovaná ja!

Clare,ak sa do toho pustíš,tak v tom aj vytrvaj.Nebude to ľahké,ale ani teraz to nie je ideálne.
Neľutuj ani seba,ani nič čo od teraz urobíš preto,aby si sa osamostatnila.Nech si myslí celý svet,že si tá najhoršia na svete,to ti môže byť jedno,len už konečne uver,že to tak nie je.Prečo by si sa aj ty nemohla mať dobre,žiť si svoj vlastný kľudný život,bez hádok,ponižovania a strachu?

A ešte jedna otázka: Muž zahlásil, že či už budeme spolu alebo nie, nebude už dávať celú výplatu ako doteraz, ale mi na deti bude poštou posielať v starom 5 000 SK. Myslíte, že to na dve deti stačí? On má príjem 600 eur a ja 500 eur.

My sme 10 členná rodina.Máme spolu 640€,dcéra nám prispieva 100€.Nájomné a poplatky mám takmer 500€.Za pokojný život rodiny a detí mi to stojí žiť v podnájme.Nejaké 200€ privyrobí MM.Na kultúru a diskotéky deti nemajú,ale z ostatného musím vykryť aj školy.Dá sa to.Obedy som sa naučila vyčarovať.Robím viac šťavy a najeme sa všetci.Akurát sa mi ťažšie ťahajú lieky pre ZTP dcérku.Lenže akosi to z odretými ušami zvládame.
Ale deti a hlavne ja mám pokoj a nežijem konečne v tých hrozných hádkach.Späť sa nechcú vrátiť ani deti.Radšej sa pre rodinnú pohodu uskromnia.

♥ od nového roku má byť nejaký limit na lieky pre ZŤP na 3 mesiace 30 euro, tak uvidíme či poisťovňa vracať väčšie preplatky... neviem si predstaviť ako to chcú každému prepočítavať- sumu najlacnejšieho lieku uhradia... to bude asi nejaká habaďúra že nikomu nedajú nič... pritom mesačne nechám v lekárni... pred jej návštevou vždy doplním peňaženku... "pred návštevou lekárne navštívte bankomat" - také heslo by mali mať lekárne na dverách a pred lekárňou aspoň jeden bankomat

To je z môjho hladiska nerealizovatelný zákon.A my mesačne musíme navštevovať až 3 lekárne.V každej nám dokážu zabespečiť niečo iné.A po lieky MM do susedného okresu,do dia lekárne.Iná lekáren ich nedokáže objednať.A ako chcú vracať preplatky,to by asi museli zriadiť dalšie kancelárie na poisťovni.

Je to na tebe Clare. Ja od otca mojho Matka nedostavam nic

vysku vyzivneho urci sud pri rozvode ak budes mat podanu ziadost.
ak ti je uz teraz ochotny posielat peniaze je na tebe ci mu budes vytykat vysku prispevku a na nom "dobrovolnost" posielat ich nadalej.

mozno ti toto neskor pomoze, no ak mas moznost, konzultuj kroky s pravnikom. http://www.vzory-zmluv-zadarmo.sk/

No, podľa mojich skúseností s vymeriavaním výživného to nie je málo. Mne pri podobných príjmoch na jedno dieťa vyšlo menej ako 2500Sk. Kamarátke platí na dve malé deti 50 eur... Záleží to nielen od príjmov, ale aj od výdavkov, bytovej otázky, dokonca sa berie do úvahy aj to, kto platí krúžky, či im kupuje darčeky k sviatkom, vianociam, po vysvedčku a podobne.

spýtam sa ťa čo by si robila na mieste tvojich detí? (viem o čom píšem)
chcela by si sa vrátiť do takého "domova" kde nič iné nevidia ako si spomínala len facky, nadávky,...? tak ja určite nie keď sa raz rozhodnem s takéhoto prostredia odísť tak sa vrátiť nechcem a to pochopí aj 10 ročné decko.
Ja by som sa zbalila a bežala tiež je ti prednejší tvoj chlap čo ťa facká? s ktorým sa hádaš? alebo tvoje deti? tak ja by som určite neváhala a brala veci a šla a peniaze vždy budú aj boli ja s rodinou musíme vyžiť so 400€ a to nie je dosť žijeme ako žijeme ale žijeme

ak som spravne pochopila zakon o striedavej starostlivosti, tak ak o nu tvoj muz poziada, tak ti nebude platit vobec nic.
neviem, ako to je do rozhodnutia sudu rozvode a o striedavej starostlivosti a jej frekvencii. ci dovtedy na nieco narok mas neviem a zalezi to samozrejme od toho, ci deti do rozvodu budu s tebou alebo ostanu u otca. podla toho, ako budu oni chciet.
a inak, chce ti davat na dve deti mesacne cca 166 eur (co je v cistom, bez dane a podobne). to nie je zrovna malo.
urcite kontaktuj pravnika, nech ti vysvetli napriklad, ako to teraz bude s financovanim domacnosti, v ktorej v podstate uz nezijes (resp. sa chystas ju opustit), len tvoj muz sam.
pravnik ti aj pomoze skoncipovat ziadost o rozvod tak, aby mala vsetky nalezitosti a vdaka tomu sa rozvod netahal aj dva roky, lebo stale bude treba nieco doplnat, a preto odrocovat a podobne. pomoze ti spisat aj ziadost o rozdelenie majetku, ziadost o striedavu starostlivost (pochopila som spravne, ze deti maju otca radi, aj ked je na nich obcas ako pes a keby si ich odtrhla nasilu, pripises si iba dalsi cierny bod).

ale povedz pravdu - chces ten rozvod, alebo by ti viac vyhovovalo este pockat, ci sa to predsa len nejak neutrasie a nebude zase dake obdobie primeria?

inak deti ta nerespektuju nielen preto, ze ti svokra nadava, mama nadava, muz nadava a zhadzuju ta ako handru. myslim, ze u vas oboch citia neistotu a nemoznost najst pevny pristav. ale tvoj muz narozdiel od teba aspon ked si postavil hlavu, tak si ju tak drzal, aj keby traktory padali (pokial jednym z tych traktorov nebola jeho mama, ja viem).
ty si mohla robit to iste, to je jasne. nerobila si to, lebo si si zivo vedela domysliet nasledky. nechcelo sa ti im celit. nechcelo sa ti znasat dosledky toho, ze presadis svoje. nechcelo sa ti hadat, celit jeho naschvalom, nicomu. ak si sa pohadala, tak len ked si sa citila "v prave" (ked siel pomoct kamosom a nie tebe, ked siel na vylet s kamosmi a nie s tebou a detmi a pod.) ale aby si si postavila hlavu a drzala ju tak a znasala fakt, ze to nebude jednoduche, to sa ti nechcelo. dokazala si vycerit zuby a hryzt, ale nie sa presadit. a tak si nakoniec vyzerala z vas dvoch (obich dost vybusnych rodicov, ktori nemaju daleko k hadke) ako ta slabsia, zbabelejsia, co vyvolava konflikty, ale nic konkretne z nich nikdy nie je, okrem napatej atmosfery. aj to sposobilo, ze si stratila respekt svojich deti.
nemyslim, ze ked sa odhodlas ist vlastnou cestou, aj ked budu traktory padat, tak ich obdiv nejak hned vyhras. skor naopak, asi sa budu hnevat, ze trhas rodinu (lebo napriek vsetkemu, myslim, ze to, ze ste este akasi rodina - aj ked byva u vas hodne dusno-, je jedine, co im dava aku taku istotu). pochopia to casom. hadam. bude zavisiet od toho, ako sa okolnosti budu vyvijat a nakolko ty budes lutovat, ze si sla svojou cestou a radsej neostala v tom, v com zijes teraz.
je to cele riziko, vzdy bolo, ale cim dalej to oddalujes, tym viac stratis.

Dnes sa tu boli deti pohrať s mačkami. Otec bol v práci. Nechceli tu ostať dlhšie ako pol hodinu. Povedali, že oni tu už bývať nebudú. Aby som našla pre nás byt. Ako rada by som to spravila, idem hľadať na internete niekde tu v okolí, lebo ďaleko ich ťahať nechcem. Ale čo som pozerala, tak len za prenájom 2 - izbového bytu pýtajú 250 eur, čo je polovica mojej výplaty?!!
Deti mi až teraz povedali, že oni neodišli sami, ale že im vtedy, keď som nebola doma (hneď po tej facke)tato povedal, keď sa vadili a bili, aby vypadli aj s materou! Viem, že to povedal z jedu a dúfam, že to tak naozaj nemyslel. Ich sa to veľmi dotklo. Mne tvrdí, že to nepovedal. Ale ja mu neverím. Je na jeho svedomí, keď vie, čo povedal žiť s tým, že si vyhnal deti z domu. Veď toto keby som dala na políciu, tak by si to pekne odskákal.

To su len plane reci, neurobis nic, nieto este niekoho udavat. Spamataj sa. O com tu chces koho presvedcit? Dostala si ponuku na ucitelsky byt aj s robotou a vybodla si sa na to. Uz upecnejsi holub ti do huby nespadne ako bolo toto. Tak ked sem napises ze uz si mimo toho hadieho hniezda a posles fotky, tak ti uverim, ze naozaj si prec.... dva roky sa rochnis v tom blate a naramne si to uzivas, vyhovuje ti aka si ty obet...tak si nemyslim, ze sa zobudis- konecne- a urobis nieco, cokolvek.

Druhá polovica výplaty ti tak či tak ostane... Pokoj a anil ásku detí si však nekúpiš za nič.. Keď deti vyrastú a dospejú, ty budeš ta zlá aj nadalej, pretože ťa budú vyniť, že ty si im mala pomôcť a nepomohla si im... tak sa hyyyyyyyyyyyyyyyyb

a okrem toho, ze ti ostane polka vyplaty, pripocitaj si tych 166 eur, co ti chce davat na deti. to mas dalsiu tretinu platu navrch (aj ked je zavisla skor na jeho dobrej voli). keby ti ju pridali v praci, skaces ako blcha od stastia. takto by si chcela viac. viem, stracas dalsich par sto eur, co inak k dispozicii mas (ale tiez zavisle na jeho dobrej voli, ako som pochopila). ale takto mas aspon daco naviac. este ta moze vyctit aj nulou. a davaj si ziadosti na sud o vyzivne (da sa aj v manzelstve, nielen pri rozvode), cakaj, kym prides na radu, aby to sud prerokoval a dovtedy skusaj vyzit so svojimi 500 eurami, hm? a to je este mozne, ze nariadenim sudu ziadnych 166 eur nebude, ale ovela menej.
okrem toho, kde je povedane, ze v tom pre teba drahom podnajme musis ostat naveky. tak tam pojdes, uzavries zmluvu na tri mesiace napriklad a budes hladat dalej nieco lacnejsie. ak to nejak nevyjde, zrejme sa bude dat este na chvilu vratit k rodicom, aby si zase nieco dalsie pohladala. alebo aspon deti, a ty budes prespavat potajme v kabinete v skole. to sa da tiez. je to mozno ponizujuce, ale no a co. no tak to spociatku pojde kostrbato.
a tiez nemusis navzdy robit iba ucitelku za 500 eur mesacne, mozes skusit aj ine zamestnanie. za pohovory nic nedas (ked ta nevezmu, aspon sa ostrielas, ako sa tam chovat, co cakat, ake otazky, atd). a mozno budes mat stastie a najdes si lepsie platenu robotu.
clare, zacni konecne od zivota brat tie polotovary, co ti ponuka (a aj ich vidiet) a pracovat na nich dalej sama. stale este mas dake moznosti, tak to nevzdavaj.

diik za opravu (vyzivne)

Clare,

ty si uplne na hlavu. Keby si si to po sebe aspon precitala.

"Viem, že to povedal z jedu a dúfam, že to tak naozaj nemyslel."

Tvoj muz trieska teba, tvoje deti, vykrici im, aby vypadli aj s materou a ty ho ospravedlnujes tym, ze to povedal z amoku....Si normlana?
To akoze hnev ospravedlnuje konanie?

No ja nechapem, ako mozes ty ucit deti, ked mas sama problem s pochopenim urcitych veci.

Nebudem sa vyjadrovať ku clare,ale opíšem príbeh z mojho blízkeho okolia.U nich sa cirkus začal,keď otec začal pre nič za nič fackovať syna.Ten chlapec bol chutný ,šikovný,jednoducho normálne dieťa aké majú deti byť.Matka ho zo začiatku bránila,ale postupne rezignovala.Otec začal holdovať alkoholu,začali bitky,krik ,nadávky.Dospelo to až k tomu ,že matka sa opakovane liečila na psychiatrii,chlapec bol viac bitý jak sýty.Chceli jej pomôcť doktori,susedia,učitelia,ostatná rodina dokonca zavolala sociálku.Lenže vždy všetky snahy o pomoc stroskotali,lebo matka v poslednej rozhodujúcej fáze všetko stiahla.Syna si nakoniec po otrasnej bitke vzala k sebe matkina sestra.Chlapec nádherne prospieva popri jej 4 deťoch,krásne maľuje,vyhráva súťaže.A títo dvaja sa doma naďalej tlčú.
Pointa príbehu ešte len príde.Keď sa matky susedy spýtali prečo zapredala svoje dieťa,prečo žije s alkoholikom ,ktorý ju pravidelne tlčie tak povedala toto,ale najprv sa ospravedlňujem za jej použitý slovník,lebo použijem jej slová.
Keby som od neho odišla kto by mi potom tak perfektne vyčistil komín .
Táto matka zapredala lásku a šťastie svojho dieťata za chviľku rozkoše.

Grcajuci smajlik je malo.

Je to hrozné, keď sa jedna dospelá žena nevie rozhodnúť a rozhýbať.
Kto však na to dopláca? Samozrejme nevinné deti. Kto sa však pýta na ich názor? Nikto..........
Jednému, alebo aj druhému toto všetko vyhovuje?
Sú to deti. Všetko vnímajú a zapisuje sa im to do ich dušičiek.

Tak sa konečne rozhýb milá moja, lebo ich stratíš.
Prajem Ti veľa zdaru, rozhodnosti.

Marika

http://cestyksobe.cz/serialy/zarive-schody-poznani/zarive-schody-poznan…

Nechce sa hnut vie,ako to je..a cita kto jej co pise..-je to luto jej detom,tebe aj mne...asi tak...Nepochopim,kebyze mala natym zabavu a ked hej nechsapaci,,,drti si svoje...

neviem prečo, ale hneď ako som uvidela nápis "facka" som vedela, že príspevok je od teba clare11. nebudem ti radiť, nikoho totiž nepočúvaš. len ten čas má nad tebou moc... aspoň, že ten. škoda, že veci zašli až tak ďaleko a aj napriek tomu si tam kde si a neposunula si sa ani o centimeter za tie dva roky. stále žiješ v akejsi letargii - facky na tele - ale čo tie neviditeľné na duši? kam ich zapchať aby nekričali...nie sú totiž viditeľné, o to viac bolia...

Boze baby,

prestante prosim claire hocico pisat. Nevidite o co jej ide? POzrela som si vsetky jej prispevky na NM a stale dokola to iste.

Tebe Claire vyhovuje pisat sem stale, tvarit sa ako obet, nech ta kazdy len lutuje, chlachli aka si chudinka. POpravde mi je z teba zle !!
Mas krasne deti, ktore maju ovela viac rozumu ako ty. Zijes s clovekom, ktory si ta nevazi, nadava ti, bije teba a uz aj tvoje deti zacina. Ostala si uplne sama, uplne, lebo uz aj tvoje deti pochopili aka si uboha.

Mozno je krute co ti teraz pisem ale je to tak. Si uboha !!
V tom ze uprednosnujes niekoho kto ta ma uplne na haku, pred detmu, ktore ta potrebuju, lubia...
Co ti da ten clovek okrem bitky?
Ty od neho nikdy neodides, stale budes len vypisovat ako sa trapis a hladat vo svojom okoli ludi ktory ta utesia.
Raz ked tvoje deti vyrastu a ty este stale budes s tvojim muzom to snad pochopis. Ked ta nebudu chciet vidiet lebo namiesto s tebou, ich matkou budu vyrastat s babkou. Ked nebudu cele detstvo poznat co je to poriadna rodina lebo ich matka je tak slaba ze sa zastava niekoho kto za to nestoji.
Potom ked nebudete mat ziadny vztah, ked sa na teba vykaslu, mozno vtedy pochopis.

Tiež si z detstva pamätam pár rodičovskych vypraskov, a teraz keď mam 28 tak mi to tak nepride. Nikdy ma nezbili tak, aby mi nejak silno ubližili.Nemam zatiaľ vlastne deti, tak isto byvame a svokrovcov. Ale s istotou môžem povedať, že ak by manžel ubližovalmne alebo našim deťom, nečakam na nič, balim veci a odchadzam,

Presne tak

Moj otec moju mamu okrem ineho aj bil, velakrat som to videla. chvalabohu som clovek ktory velmi rychlo na zle veci zabuda.
Ale pamatam si to, viem ze to robil. Mama od neho nakoniec odisla, v zivote som jej to nevykrikla. Jedine co jej vykrikujem je, preco to neurobila skor.
Odkedy sme odisli, nas zivot bol lepsi.mama tiez nemala s nami na ruziach ustlane, chodila do 2-3 robot aby nas uzivila,ale zvladla to a ja ju za to jedien obdivujem.

RABAKA

Mne sa vždy pri správach večer, ak sa hlási že zase ktosi vyskočil z okna, mihne mysľou clare11... Čo ak to bola ona?
Na jednej strane som relatívne rada, že tu vidím, že žije, na druhej ma jednoducho neopúšťa nepríjemný pocit, že raz v tých správach bude... Či už ako obeť alebo aktér šialeného útoku na manžela trebárs nožom...

Claire nevyskoci z okna ani na nikoho nozom nepojde.
Ona sem sice pise, ze uz nevladze, ale jej sa to v skutocnosti velmi paci. vsetky jej prispevky su o tom, ze "ona chudera obet" a hla, pokracuje to dalej.

Vyzera to, akoby si takto zvratene masirovala ego, ked sem zakazdym napise nieco strasne a dostava rady ako z toho von a ona nie.....nadalej v tom zotrvava.

Ona si to aj zasluzi, ze ma taky zivot. Lutujem jej deti, lebo s takou traumou z detstva by som zit nechcela.

EniXelka, pozor na slová, ani nevieš, čo sa komu práve preháňa hlavou. Naničmamky, čo sú na stránke dlhšie vedia, kto bola Mišena /žiaľ BOLA/.
Clare už má dosť, nemyslím si, že potrebuje ešte viac naložiť, náš názor vie, holú skutočnosť si uvedomuje, ale KONAŤ musí chcieť len ona sama.