facka

Dievčatá, čítam si vaše príspevky. Všetky sa zhodujú v jednom - v názore na odchod od manžela, ktorý je násilný sebec a neváži si rodinu. Súhlasím s vami. V čom s vami niektorými ako žena, ktorá prešla podobným peklom, nesúhlasím je spôsob a forma akou prezentujete svoj názor , niekedy hraničiace až s aroganciou. Viem, ako sa asi cíti Clare. Tieto ženy majú obrovský strach, minimum sebadôvery vo vlastnú vnútornú silu. Dlho žili ako menejcenné ľudské bytosti bez práva na vlastný názor, na vlastné konanie. Chceme pomôcť, ale necitlivými slovami môžeme uškodiť. Clare potrebuje podporu a uistenie sa, že to dokáže. Prosím vás, snažte sa ovládať svoje emócie, naozaj môžu tej žene ublížiť. Snáď sa pre túto moju prosbu neurazíte, ale aj Ckare potrebuje každé zrnko podpory.

Clare Drž sa
Používam relativitu v praxi- preto, že som ti radila niečo iné a ty si sa podľa toho nezachovala, neznamená to, že tým strácaš u mňa pochopenie.
Odchody sú ťažké. A vždy sa nájdu aj nejaké dôvody zostávať.
Neradím, nekomentujem, iba a posielam do života tvojej rodiny.
Vieš, zmena prichádza kdesi vovnútri. Vždy sa začína práve vovnútri človeka- a práve to ti prajem zo všetkého najviac. Ten impulz, ktorý ti otvorí možnosti. Či to bude odchod alebo "pohľad" do zrkadla. Ja totiž verím, že tým aký sme my sami dokážeme zmeniť ľudí okolo seba

Clare11, drzim ti palce!!!! Velmi!!!
...a prosim ta u toho poradcu, povedz to tak ako to je, SKUTOCNOST, nie ako by si to chcela vidiet a riesit A POLEPIT.
POvedz ako ta psychicky tyra, ako ta udrie a teraz aj deti, skor sa ho pytaj na moznosti ROZCHODU A POMOC POTOM.
...TO DOKAZES a inak neboj sa, financne sa to bude dat zvladnut, nebude tam len tvoj priijem, aj ex manzel bude musiet posielat vyzivne na deti.
... a moze sa tam potom kvasit aj so svojou matkou, TY UZ BUDES SLOBODNAAAA!!!!!

ahoj clare zlato
nie, nejdem ti teraz radit odid od manzela ani ziadne ine radikalne riesenia,lebo viem, ze v situacii, v ktorej teraz si, by si to nedokazala. to hovorim z vlastnej skusenosti.
kasli na muza, aj na mamu, /v dobrom/ aj na deti nateraz, nie kasli na deti, to znie silno, netrap sa privela teraz nad detmi, aj tak si tym nepomozes. su snad teraz v teplom, aj najedene atd. zameraj sa na seba. potrebujes dat do poriadku seba.

mimochodom, chodis do kostola? a veris v Boha? nie je tam niekto, s kym by si sa mohla porozpravat? mne pomohla neuveritalnym sposobom liecitelka, ktora vlastne fungovala ako psychologicka. bola som, no ktovie ci v horsej situacii ako ty, to je jedno.tiez som absolutne stratila vieru v seba a vlastne som ju ani nikdy nemala. vdaka tej zlatej zienke sa pomaly veci zacinaju menit, je to pravda dlhy proces, ja tam chodim uz vyse roka kazdy tyzden.

vedz, ze ked sa vyberies k tej psychologicke, je to dlhy proces. 36 rokov si zila takymto sposobom, pocitaj 36 rokov, kym budes uplne ok. nechcem ta tym odradit, prave naopak, chcem ta povzbudit, aby si to nevzdavala pri prvej prekazke. lebo mozem ti slubit veci sa zacnu menit. ja som prve zmeny, malicke, uvidela asi po 3 mesiacoch.

jasne, ze nemozes odist od muza, neviem ako to nechapu, lebo si jednoducho na nom zavisla stylom - tyran/clovek ktory bude tyrany, lebo si sam seba nevazi a vy dvaja v stave v akom ste teraz sa navzajom potrebujete. jediny kluc, k rieseniu je zmenit samu seba, ked si budes samu seba vazit a uz nikto ti nebude musiet hovorit odid od muza, lebo sama budes vidiet, ze toto predsa nemusis znasat.

taky maly pribeh-
chytili psa, zdraveho a dali ho do klietky. v klietke ho zamkli, pes sa tomu samozrejme buril a metal sa na vsetky strany. davali mu elektrosoky, az kym pes celkom nestratil svoju vlastnu volu a upadol do letargie. trvalo to niekolko mesiacov. potom klietku otvorili a co sa nestalo? pes ostal spokojne lezat, uz sa netrhal za slobodou. zbaveny vlastnej vole, ostal tam kde to povazoval za svoju jedinu istotu.

kolko z vas tu naozaj chape, co to je byt tyrana? kolko z vas tym preslo? od malicka, citovo tyrana od vlastnej matky, tak ze potom clovek nepozna inu realitu, len takuto a samozrejme pritiahne si do zivota muza, ktory bude reagovat presne podla tohoto vzorca. to je jedine, co clare pozna. mohla by teoreticky odist od muza, ale potom by si nasla ineho presne takeho isteho, kym by nezmenila samu seba.

clare, drzim ti palce, ja viem ze to v konecnom dosledku nevzdas.

Úplne súhlasím s Andreou. Kto nezažil, nepochopí. Žena žijúca s tyranom má rozšliapanú dušu, rozvrátenú osobnosť, dôveru v seba a vlastnú silu na bode mrazu a možno aj v hlbokom mínuse. Nikto si nevie predstaviť, čo to s človekom urobí, keď dennodenne zažíva ponižovanie, opovrhovanie, utvrdzovanie zo strany tyrana, že nemá právo dýchať vzduch na tejto Zemi, že je odpad ľudstva, ktorý je zodpovedný za všetko zlo v rodine, spoločnosti, na tejto planéte. Žiť v tom nie hodiny, týždne, ale ROKY rokúce.... Ako je nepredstaviteľne ťažké naštartovať v sebe ozdravný duševný proces, urobiť prvý krok na ceste k osobnej slobode a ľudskej dôstojnosti. Stimulom pre ten prvý krok je u každej niečo iné. U niektorej viera v Boha, u inej liečiteľka, u ďalšej psychiatria. Nezáleží na tom , čo je štartér, podstatné je, že príde a obeť sa nadýchne a nestratí odhodlanie veci meniť. Skutočne treba začať zmenou vnútri. Bez nej je to zas len život v sebaklame. Ale ak dokáže zmeniť čosi drobné v sebe, zalievať to pocitmi správne nastúpenej cesty, šťastia z drobných prejavov správneho rozhodnutia, tak to drobné semiačko vzklíči a rastie, silnie a príde čas, keď prinesie plody. Najťažšie je skutočne začať a zotrvať napriek všetkým prekážkam.
Nikto si nevie predstaviť ako sa cíti žena, ktorá musí celý deň upratovať veci zo skríň, ktoré tyran vyhádzal pri hľadaní kľúčov, ktoré mu samozrejme tá špina schovala, ktorú nechá muž v lese,... v inom meste bez peňazí, dokladov, ktorá musí prežiť pred očami svojich detí víkend zamknutá v izbe s odpojenou elektrinou, ktorú núti šoférovať a za jazdy jej zaťahuje ručnú brzdu... silné? nie... pravdivé, reálne, žiaľ. Tie ešte ďaleko beštiálnejšie veci neuvádzam s ohľadom na vás. A prečo tá žena nehľadala pomoc v rodine, na polícii ? Bola už tak presvedčená, že si to všetko zaslúži, že je tá zlá, že ju to ani nenapadlo. Nevraviac ani o tom, že v minulosti jej to nikto neveril , nevraviac o našom právnom systéme, kedy musí pracne dokazovať, že je týraná a tyran sa uškŕňa s opvržlivým pohľadom do jej očí, lebo on nemusí dokazovať, že netýra. Chápete ? Skúste sa aspoň trochu vžiť. Pomôžte svojim slovkom podpory a pochopenia. Neviete si predstaviť, čo to s človekom urobí, keď mu niekto dá pocítiť, že nie je vo svojom trápení sám, že ho niekto chápe, drží mu palce a že ho neodsudzuje. je to ako liek na ubolenú dušu.
Prepáčte, ale musela som to napísať. Sme tu preto, aby sme rozdávali lásku a prijímali ju. Niekedy nevieme, ako na to, ale keď vstúpime do seba bez nežiadúcich pocitov vlastnej neomylnosti,..., staneme sa lepšími k sebe a k iným, získame iný rozmer.
Clare, počúvaj svoje vnútro, intuíciu a neprestávaj veriť v krajšiu budúcnosť. Neprestávaj za žiadnych okolností, ani v najťažších skúškach.Viem, že máš ubolenú dušu a je Ti veľmi ťažko. Ale ver, že po každom pekle sa otvorí nebo. Naozaj. Len sa netreba prestať pozerať vpred. Vyhraná vojna je poskladaná z vyhratých bitiek. Aj slon sa dá zjesť po lyžičkách. Pobi sa o svoje šťastie a šťastie tvojich blízkych určite príde. Veľa síl a šťastia.

Clare, mne keď je v živote veľmi ťažko, poviem si: Toto vydržím a potom bude lepšie.
Možno táto ,pre mňa kúzelná formulka, pomôže i tebe. Ver, že bude lepšie. Upriam svoju pozornosť na ten svetlý bod, ktorý vidíš v diaľke. Buď ako veslár, ktorý vesluje možno z posledných pozbieraných síl, ale vesluje, lebo vidí v diaľke pevninu. Prajem Ti zo srdca veľa veľa síl.