Keď som mala tri roky, posadili ma prvýkrát na stoličku u detskej holičky....Ten des, čo som zažila z nepoznaného....uuuuf. Strihala moje prvé plavé pramienky.... 
Keďže som nikdy nič také ešte nezažila, revala som ako tur. Mojej mamke ktosi poradil, aby som mala pevné husté vlasy, treba ma často strihať. Od toho dňa som to zažívala často...niekoľkokrát do roka a revala vždy o dušu.
Podstata tkvie v genetike, nie v častom strihaní....ale museli by ste poznať moju mamku.
Neznášala som to....vrešťala som na celé kolo, že “Radšej umrieeeem a narodím sa znova ...ako Mariáááán.“ 
Marián bol moja detská platonická láska z jedného dvora, krásne meno, ktoré sa mi vtedy páčilo....a keďže Marián mal vždy krátke čierne vlasy, aj čiernu pokožku 
....myslela som si, že on k holičovi nemusí....že Mariánom nikdy vlasy nerastú a nemusia podstupovať takú krutú tortúru. Namočiť vlasy mokrou špongiou, ostrihať ich hnusne cvakajúcim nožnicami, potom „začistiť“ takým vrčiacim strojčekom...stiahla som vždy hlavu medzi plecia, sklopila uši,...a brnelo mi celé telo, kým to tá potvora v bielom plášti nevypla. Oj ale som ju nenávidela! Aj ten jej smiech....keď mi akousi štetkou ometala celý krk a plecia od zvyšných vlasov!
Ja som chcela vtedy strašne umrieť a znova sa narodiť....ako Marián 
.
U nás je to pamätná veta a znie vždy, keď mám „neriešiteľné“ ťažkosti ....kto nevie, nepozná okolnosti, väčšinou zdvihne obočie a spočíta mi všetky kolieska (či nemám navyše) 
.
Tak som vnímala ženu v sebe na samom počiatku, kedy som si uvedomila, že som žena a že nebudem mať pokoj, kým nebudem mať husté vlasy podľa predstáv mojej mamy a sudičiek z ulice, čo jej vo všetkom radili. Bosorky!
Nepamätám si z toho obdobia veľa vecí...ale toto si pamätám do detailov.
Dnes môžem smelo vyhlásiť....som šťastná, že som žena a že som neumrela ....som taká aká som a mám sa rada so všetkými svojimi chybami. Naučila som sa so sebou žiť a neprekážať si.
Žiť keď len pre jediné...pre mňa vrcholne ženské a ničím nenahraditeľné...pre pocit materstva. 
Tento pocit mi vynahradil vždy všetky strasti a bolesti môjho ženského bytia.
Všetkým prajem krásny deň ...nielen deň žien! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No to museli byt traumatizujuce zazitky 
. Spominam si na svoju vecne krivu ofinu a obcasne pokriky "Ostrihana ovca".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Našťastie som na kaderníctva úplne nezanevrela....a chodím tam občas celkom rada
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja som každé 4roky prišla o svoje dlhé vlasy (do pása), vždy ma dali ostrihať na chlapca 1-2cm dlhé vlasy, že aby so mnou nemali v nemocnici veľa roboty. A keď som videla v nemocnici ostatné dievčatá - dlhovlásky, bolo mi ľúto, mňa vždy 1.deň dali ku chlapcom, až podľa mena ma presťahovali, to keď som mala 5 a 9 rokov.
noo krivá ofina - pamätám si že som raz ostrihala svoju 3r. sestru, že prvé a posledné čo som jej ostrihala, bola ofina, na začiatku mala 5cm, na druhom konci 1cm, odvtedy vlasy nestrihám.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pripomenulo mi to mamkine "...skratim ti len o centimeter...." .....a potom som si v zrkadle hladala vlasy. NIelen niektori chlapi si myslia, ze 5cm = 20cm......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moc pekny clanok. moja mama tomu verila tiez. a rovnako to nefungovalo 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja som zasa na rady takej "dobrej mamkinej priatelky" musela do skoly chodit oblecena v kuchynskom obruse s volanmi 
- ten totiz ta "sukna" neskutocne pripominala. Nenavidela som nielen tu babu, co svojimi ohavnymi fashion-radami kazila vkus mojej mamky, ale po otrasnom vysmechu v skole, ze som dosla v obruse, som nadobro znenavidela aj sukne. Az tak, ze som az do svlastnej vadby na sebe ziadnu nemala a ani dnes nenosim-ak, tak len veeeelmi vynimocne - ako formu postu. Poznate to, mate 14, puberta s vami trieska o 106, musite sa rozhodnut, na aku strednu skolu chcete ist a do toho pride osoba s jej ohavnym vkusom, ktora sposobi, ze sa vam smeje cela skola, aj ulica. Strasne som chcela ist studovat pedagogicku a byt ucitelkou, ale po tej devastujucej skusenosti som sa rozhodla pre odevnu skolu- len preto, aby som uz nikdy nezazila hanbu ako vtedy. Odvtedy som chodila natruc mamke aj jej priatelke zasadne v rifliach, vsetko oblecenie som si sila sama a este aj maturovat som sla v tureckych nohaviciach A viete, co bolo najlepsie? Na skole si ma, vdaka vyske a postave vybrali za manekynu to bolo ozaj super- nie kvoli predvadzaniu- to ma vobec nebavilo- kvoli skusam na prehliadky, vdaka ktorym som sa mohla veselo vyhybat predmetom ako matika, fyzika a chemia, ktore som nenavidela - ach, zlate skolske casy. A hoci dodnes lutujem, ze nie som ucitelkou, viem, ze ucit sa da mnohymi sposobmi, nie len v triede
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Takze ty vies, nielen skvelo varit, ale aj sit. Šiješ ešte? A manekynka k tomu. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kami, priznavam, som pansky, damsky aj detsky krajcir v jednom aj ked vyucny list nemam, mam odevnu skolu byvaleho OZKN a obliekam aj vajcia- vid foto v profile na NM . A manekynka - hej byvala Teraz sa predvadzam v kuchyni, umyvanim okien a inymi klasickymi domacimi pracami Tusim sa nahram na video Koncom marca ma syn vecierok v skole, a kedze je ako soletka, musim mu upravit oblekove nohavice. Ale viem usit aj zaclony, zavesy a robim si sama aj vankuse a textilne doplnky v byte, ak treba. A ano, ak nekupim, co chcem, alebo chcem ine ako dostat, sijem si sama To sa zabudnut neda, je to ako bicykel
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzi, všetko zlé je na niečo dobré
Ja len ticho závidím žienkam, čo vedia šiť...a pekne šiť. Mám tooooľko nápadov, čo by som, ako by som chcela (hlavne bytové doplnky) ale neviem to zrealizovať
Aj kurz šitia som si kedysi urobila, že aspoň niečo sa naučím...ale nič....nula bodov. Ani kurz mi nepomohol. Ja a ihla....cesta zarúbaná
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Evka, mas pravdu, aj ked ja som sla naozaj na odevnu z nudze; nie z lasky k ihle Ale ako povedal Jan Werich: "Kdyz uz jednou jsi, tak koukej, abys byl", naucila som s asit tak, ze dnes si viem usit sukne aj nohavice uplne bez strihu a zvysok mi nerobi problem Len uz na to sitie nemam tolko casu ako kedysi, ked som na vlastnu svadbu nielen rodinu, ale aj svokrovcov aj svagriny vyobliekala (ja sprosta)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzliak, ako dlho ste pripravovali svadbu?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dulka, mesiac :) ale za masinou som sedela cestne slovo do piatku vecera a to som si sila aj svadobne saty sama A potom som si povedala- uz nikdy viac
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no vidíš, ja tiež neviem svoje nápady zrealizovať, i keď šiť viem, šijem si len blúzky, nohavice, saká, kabáty, tričká, plátený klobúk k vode, kabelku, zvládnem aj prádlo, pyžamo. Topánky neušijem, i keď naposledy som vymieňala suchý zips na čižme. Ale nápady tie neviem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne mama celé detstvo šila sukne, blúzky, šaty, čo si zmyslela, čo mi na očiach videla, v 10r som jej pomáhala stehovaním, v 12r som sama šila, mne vždy vadilo, že spolužiačky híkali nad mojím oblečením, že mám také, onaké, podľa módy.
Na odevnú som išla z donútenia (nemala som dobré známky)a po x rokoch vo fabrike ti musím dať za pravdu, je to ako s bicyklom. Doteraz šijem. Spomenula som si na svadbu, na kt som ušila mame kostým, najml. sestre kostým a ako alternatívu šaty. Začala som štvrtok o 12h, skončila som sobotu ráno o 7h. Dve noci som nespala. Takmer som zaspala na obrade v kostole, doteraz neviem, ako som to vtedy zvládla.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si zas pamatám, ako ma mamina zakaždým ,ked sme šli na oslavu kulmovala, ja som to taaaaaaaaak neznášala, vyzerala som potom ako blbec s mojimi riedkymi vlasmi a troma brčkami, no, dodnes jej to vyčítam
Dnes sme pozerali Súdnu sieň, bavili sme sa o dievčatách, o puberte, mojej, či akejkolvek inej baby a na konci debaty môj manžel zahlásil:
Ja už nechcem dcéru. NIkdy :) radšej ešte dvoch chlapcov, ale babu nieeee
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
....že odkazujem manželovi aký by bol svet smutný a nudný bez nás báb
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ved on vie, ako by sa nudil, aký by mal božský pookoj 
mám pocit, že doma mu bohato stačí jedna žena aj tej má niekedy po krk :)
Skôr má pocit, že sa naivne domnieva, že chalani v puberte budú ako on, a nie ako mama
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mne mama každú nedeľu večer natočila vlasy na natáčky a šla som spať, milovala som to, mať ráno krásne ruličky, nádhera.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne, byť matkou - to jediné mi úžasne zmenilo život. Byť matkou je dar.
A krásne si napísala, že tento pocit Ti vynahradil všetky strasti a bolesti... Tak to je