Keď poznámka poteší

Nedávno mi moja ratolesť,syn prváčik,doniesol domov v žiackej knižke poznámku ,,Jakub cez prestávku behal po triede."
ako správna mama som mu vysvetlila,prečo po triede nebeháme,ale v kútiku duše a v mojom srdci, ma tá poznámka hriala a tešila...
Kubík sa totiž narodil predčasne (29tt) s váhou 1250g a v prvých dňoch bolo otázne či vôbec prežije...Nejdem tu zdĺhavo opisovať čím všetkým sme prešli(možno niekedy v inom blogu) ale jedna z diagnóz bola krvácanie do mozgu a z toho vyplývajúca DMO. Napriek tomu je Kubko veľmi šikovný,testy ukázali že nadpriemerne inteligentný, chodiaci,ba priam behajúci. Na jeho chôdzi samozrejme poznať,že má slabšie nožičky,na ktorých sa mu stále skracujú šľachy a absolvoval v 4roch rokoch jednu operáciu a čaká nás ďalšia,ale pre mňa je to to najúžasnejšie a najbojovnejšie decko pod s veľkým
Keby mi niekto povedal, vtedy keď som bezradne sedávala pri jeho inkubátore,že raz donesie takúto poznámku,priniesla by som mu modré z neba.....
a toto je moje