reklama

(ne)ochota

Pridal/a Lucifera dňa 23. 04. 2011 - 17:19

reklama

V krásny deň ako dnesSlnko , sme sa vybrali so Sofiou na malý výletík, prvýkrát autobusom.Išli sme doniesť manželovi a nášmu tatovi obed.Dneska pilne maká na byte-ako vždy a stále:(Ale som aj rada...Tak k téme.Ľudí na zastávke veľa, veľa...takže si počkám, pojdem posledná-mám kočík.Ale nakoniec autobusár otvoril dvere a ja som chytila kočík a hup do vnútri a potom bežať kúpiť lístok.Ešte pred cestou do autobusu mi manžel hovorí do telefónu:,,neboj sa, určite ti niekto pomože hore schodmi,,:)Ha-ha, to bol asi fór.Nikto nič, ani sa neopýtal, nie ešte pomohol.Ako, ja som to ani nečakala, máme golfáč, ale v kútiku duše som čakala, či sa ma to niekto len spýta.A keď som vystupovala, tiež nehrozilo.Ešte, že to mám nacvičené z pošty, hore-dolu schodmi-mimochodom, tam sa ma to aspoň niekto opýtal, čo som bola prekvapená.To isté aj sestra.Valí sa hore s kočíkom s 3.mes.malým, kočík ťažký ako slon, a ľudia sa len dívali:(Ja som veru pomohla v minulosti ženám, však sa na ne nedalo dívať, ako sa idú teperiť hore schodmi s kočíkom.neviem, či je dneska taká na nič doba, alebo by som až moc chcela??Slnko Veľký úsmev Veľký úsmev Veľký úsmev


reklama

reklama

Iwa, So, 23. 04. 2011 - 18:06

Bežná prax.... Aj mne sa stalo, že som nakladala kočík (klasický 4-kolesový šporťák) s malým sama a ešte som aj tehotná bola. Za volant som sa už z bruchom nezmestila, tak som musela použiť MHD. Jedna babička s barlou mi chcela pomáhať, ale z chlapov, čo boli v trolejbuse sa nehol ani jeden.

Lucifera, So, 23. 04. 2011 - 19:04

Možno sa aj tí ochotní ludia sami ocitnú v takej situácií:)

balalajka, So, 23. 04. 2011 - 18:18

Uz to tu bolo viackrat rozoberane.
Ano, najde sa taky den, kedy sa nic nedarii a my si mozeme aj dusu vyplut a nikto nam nepomoze.
A povacsinou si za to mozeme same.
Treba otvorit usta, lebo bohuzial -titulky nam na cele nebezia. A treba pytat pomoc adresne. "Mlady muz, boli by ste taky dobry a pomohli mi s kocikom?" Mlady mu zsice odmietnut moze, ale ak mu uprene pozriete do oci, viac menej vam nepovie nie. A ak ano, tak sa urcite niekto dvihne.
Mimochodom - ja som sa ponukla uz aj otcovi s kocikom. Ono, mozno nie vaha kocika, ale je to monstrum pred sebou trepat. A zramovat sa dolu 3 schodmi Pohoda - svaly bokom a rozum do hrsti. Naposledy priskocil jeden chlapcisko Áno .

Ono povacsmi si myslime, ze "kedysi" sa toto stat nemohlo, bolo viac ochotnych ludi. No mozno, ale my zijeme teraz a tu.

sonia, So, 23. 04. 2011 - 18:23

Mamamata,skoro tak naraz sme a skoro to isté Chichocem sa Úsmev ...

sonia, So, 23. 04. 2011 - 18:21

Podla mna ked niečo chceš treba poprosiť,nečakať že si každý domyslí že potrebuješ pomoc-ked si ticho tak ju asi nepotrebuješ...Mrkám Úsmev ...

Polárka (bez overenia), So, 23. 04. 2011 - 18:28

Keďže som väčšinu času šatkovala nemusela som riešiť podobné problémy. Inak súhlasím s dievčatami. Keď človek niečo chce, má otvoriť ústa. Nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie. Úsmev

Lucifera, So, 23. 04. 2011 - 19:03

Jasne, keby som to nezvládla, poviem....ale dívať sa a len dívať....však aj keď stará babka potrebuje sadnúť, tiež nečakám, že mi povie, potrebujem si sadnúť:)Možno len, na nič deň:(Smútok

Polárka (bez overenia), So, 23. 04. 2011 - 19:19

Ja tomu celému nerozumiem. Ak si to zvládla - je to potom OK, či ? Čakala si, že k tebe niekto veľmi ochotne pribehne a pomôže ? Áno, aj to sa občas stáva, ale väčšinou, ak človek niečo chce, mal by vedieť o to požiadať. Nikto nie je povinní čítať všetkým okolo myšlienky Mrkám

Lucifera, So, 23. 04. 2011 - 19:25

Hej, ja som to zvládla zdvihnúť no problém, len som si myslela, že sa ma aspoň niekto opýta, potrebujete pomocť?Lebo, keď sme išli hocikde inde, ľudia boli ochotnejší:)))Čo ma prekvapilo, preto som si myslela, že keď budem pri dave ľudí, niekto sa tiež nájde, čo už:(Jasnačka, keby som išla dušu vypluť, otvorím ústa.Hlavnejšie je, že som obed nevykotila.Chichocem sa Veľký úsmev

Polárka (bez overenia), So, 23. 04. 2011 - 19:54

No vidíš, možno niekoho by skoro "vykotilo", lebo mu zomrel rodič, priateľ, alebo mal zlý deň - dostal padáka v práci, kopačky, alebo čokoľvek, alebo proste len nemali svoj deň... Občas sa to stáva nám všetkým Úsmev

Lucifera, Ne, 24. 04. 2011 - 12:59

jasnačka, može byť.čo som postrehla bola jedna 40-tnička opitá na mol.....

Polárka (bez overenia), Ne, 24. 04. 2011 - 15:58

Lucifera,
do toho či je, alebo nie je niekto opitý je ťa vieš čo. Nikto nie je povinný k tebe skočiť a hneď ti pomáhať, lebo ideš práve ty - poprípade čítať ti myšlienky (už som zažila aj maminu, ktorá pomoc odmietla, lebo zvláda). Ak si chcela aby ti niekto pomohol pusa ti predpokladám narástla a nemá tiež nie si Mrkám
To je celé. Úsmev

Lucifera, Po, 25. 04. 2011 - 19:49

to bol len :) postrehÚsmev

dulka, Po, 25. 04. 2011 - 22:44

Lucifera a čo ak tá 40-tnička opitá na mol potrebovala pomoc? Napadlo Ťa opýtať sa jej len tak, či pomoc nepotrebuje? Asi nie, že? Alebo ten žobrák, o ktorom si minule písala, že Ťa požiadal o pár drobných a Ty si mu ich nedala, nepomohla si mu. Nevravím, že si mala konať inak, vždy je to len a len na našom rozhodnutí, či pomôžeme, alebo nie. Ale tak, ako si toto právo neupieraš Ty, ackceptuj ho aj u durhých.

Polárka (bez overenia), Ut, 26. 04. 2011 - 00:53

Dulka, pripomenula si mi film Smažené zelené paradajky. Jedna z hlavných postáv napriek "nevhodnosti" pohostí vo svojej kaviarni žobráka, alkoholika. Naleje mu dokonca pohárik, aby sa mu toľko neklepali ruky a aby sa vedel vôbec fungovať. Nesúdi (ako hostia), nerieši jeho stav do akého sa dostal, nemoralizuje. Iba podáva pomocnú ruku. Krásne gesto. Krásny film. Kvietok

Lucifera, Ut, 26. 04. 2011 - 09:53

Bola s kamarátkou a deťmi a vyzerali spokojne.....nevidím dovod, miešať sa do druhých:)

dulka, Ut, 26. 04. 2011 - 10:52

Super a prečo máš teda pocit, že iní by mali mať dôvod miešať sa do Teba? Však si mohli povedať: "keby pomoc potrebovala, tak sa ozve, keď nič nevraví, načo sa budem do nej starať? Nevidím dôvod" Mrkám . Tí ľudia okolo Teba sa nechovali nijak odlišne od Teba.

sonia, So, 23. 04. 2011 - 20:03

No vidíš Lucifera,mna by napr.zaujímalo kolkokrát si ty druhému /cudziemu/ človeku pomohla bez toho aby o tvoju pomoc požiadal?

Lucifera, Ne, 24. 04. 2011 - 10:09

nepočítam to...je to spontánne rozhodnutie...

akalenkak67, Ne, 24. 04. 2011 - 00:51

Neochota pomáhať je zakorenená len v určitých regiónoch.Ja som s kočíkom rada cestovala.A to bývali kočíky oproti terajším naozaj velké.Dcéra chodí s kočíkom pravidelne na návštevy.Ale zatial jej vždy s kočíkom ochotne pomohli.
Takže aj cestovanie je len o ludoch.

dzermil, Ne, 24. 04. 2011 - 06:00

A ešte si myslím, že práve preto, že tam bolo veľa ľudí všetci si mohli myslieť, že je s tebou niekto, kto ti pomôže, nemohli vedieť, že si sama.
Takže nabudúce kľudne niekoho oslov popredu a určite sa dobrá duša nájde.Mrkám

Lucifera, Ne, 24. 04. 2011 - 10:11

No, to je také diskutabilné, ale je to za mnouSlnko

dulka, Ne, 24. 04. 2011 - 21:02

Súhlasím s komentármi vyššie. Nikto nie je povinný Ti čítať myšlienky. Keď pomoc potrebuješ, tak o ňu slušne požiadaj. Prečo by Ťa mali cudzí ľudia žiadať, aby Ti mohli pomôcť? Inak, ale aj tak nechápem čo vlastne rozoberáš, keď si sama skonštatovala, že si tú pomoc vlastne nepotrebovala.

carly, Ne, 24. 04. 2011 - 21:23

Čo si nevypýtaš, nemáš. Ja si vravím, škoda. Kde sú tie časy galantnosti, možno aj "čítania myšlienok". Tie časy, keď bolo úplne normálne ponúknuť pomoc, trebárs aj mladej mame nastupujúcej s kočíkom do autobusu. Si predstavte, že ja som to zažila. Síce veľmi dávno a za socíku, ale zažila, keď sa mi ponúkli aj niekoľkí (väčšinou mladí muži), že mi pomôžu s kočíkom (to som vtedy kočíkovala moju o dosť mladšiu sestru). Určite je to aj výchovou. Čiže nie si len vedieť požiadať o pomoc, ale vedieť aj ponúknuť pomoc (alebo čítať myšlienky?). Okrem toho, že niečo je takéto veľmi pekné, je to hlavne ľudské.

lydusha (bez overenia), Ne, 24. 04. 2011 - 21:32

Carly, toto sa deje aj dnes, a je to casty jav. No preco cakat na to, ze mi niekto bude citat myslienky a stazovat sa na nevychovanost ludi, ak to tak nie je? Tym skor, ze na to cakas- sa to nestane. Spontanne pomoct, to chce tiez istu davku "odvahy" a ja napriklad akosi vycitim, ze tento clovek pomoc chce a tento aj chce, ale sa tvari ako keby mu mal cely svet byt povinne k dispozicii a ver mi, ze tym druhym nemam chut pomahat. No a tiez som zazila, ze chalan chcel babke pomoct cez cestu a dobre ze ho kostolnou kabelkou neumlatila, ze co si to dovoluje.
A predstav si, ze by sa ludia mali zacat stazovat na vsetko co by chceli a nemaju to, lebo o tom nehovoria alebo nic pre to nerobia aby to mali. To by sme sa nacitali.

carly, Ne, 24. 04. 2011 - 22:13

Lydush, prvé, čo mi napadlo, po prečítaní Luciferiných riadkov, bolo presne to isté, čo iné dievčatá. Prečo nepožiadala o pomoc? Potom, ako som čítala tie väčšinou podobné reakcie ako tá moja, som si spomenula ..., fakt je, že ten určitý druh galantnosti, taktu mi chýba, akosi sa vytráca alebo už aj vymizol. Ja viem, to je debata na veľmi dlho.
Inak, ak by sa to na mňa potklo a nikto by sa nemal k tomu "automaticky" mi pomôcť, určite by som niekoho poprosila, ak by som to potrebovala.

lydusha (bez overenia), Ne, 24. 04. 2011 - 22:23

Carly, kedy si naposledy sla s kocikom alebo kedy si naposledy sla napriklad s bruchom v buse aby si potrebovala gentlemansku pomoc? Ja niekedy sedim len tak na zastavke a pozorujem mestske mravenisko...(dalsia uchylka) a vidim dost vela pomoci...podrzanie dvier do obchodu, uprednostnenie babicky u lekara.....postatie na prechode....pustenie auta z vedlajsej....pomoc s kocikom do mestskej....podrzanie stolicky v restike (casnik- ale nemusel to robit)....
Neviem, mozno mam iba stastie na ludi, no fakt je, ze si vzdy pritahujes do zivota iste situacie a iste typy ludi...

carly, Ne, 24. 04. 2011 - 22:59

Ja som s mojím dieťaťom nechodila autobusom, len kedysi dávno s mojou sestrou.
Autobusom cestujem denne. Veľakrát sú gentlemanmi len tí starší ľudia.
Z toho mi teda vyplýva, že ja som asi na staršíchMrkám a tých mladých nezatracujem, ó ja vôbec nie som ten typ, len si myslím, že im chýba správne vedenie, výchova čo sa týka týchto vecí.
Koľkokrát sa tebe stalo, že si vošla do miestnosti a sediaci muži vstali? Mne zásadne len pri starších. Čašník vo štvrtej cenovej aj s fackou ti stoličku ťažko podrží, v štvorhviezdičkovej reštaurácii - to je samozrejmosť, ak to nespraví, hviezdy dolu.Mrkám
Ja netvrdím, že všetky tieto pozornosti už nie sú, len je toho čím ďalej, tým menej.
Mimochodom, etiketa, slušné správanie, stolovanie - moja obľúbená téma, ale to je už totálne odbočenie od Luciferinej témy.
Tuším by sme si dobre pokecali, to ja najradšej, toto písanie nie je ono.Úsmev

lydusha (bez overenia), Ne, 24. 04. 2011 - 23:54

Len ci ti starsi gentlemani boli gentlemani aj ked boli mladsi, alebo sa to jednoducho dostavilo vekom a skusenostami Mrkám Cim mladsi, tym trapnejsie a blbsie su nejake gentlemanske veci a najma voci nejakym starsim vykopavkam. Úsmev

carly, Po, 25. 04. 2011 - 09:23

Pre niekoho je to prirodzená vec, bol tak vychovaný, niekto sa k tomu dopracoval sám, vekom a niekoho slušnosť nepostretne za celý život.Úsmev

Podľa mňa zdvorilosť, slušnosť nemôže byť nikdy trápna, v žiadnom veku, skôr ten opak.Úsmev

Lucifera, Po, 25. 04. 2011 - 10:54

presne o toto mi išlo!super vystihnutéÁno

Polárka (bez overenia), Po, 25. 04. 2011 - 10:58

Ale my sme pochopili o čo ti išlo Mrkám. Len hold, vidíme to podaktorí inak.

Lucifera, Po, 25. 04. 2011 - 11:02

Tak radšej naučme svoje deti k tomu, čo niekt.chýba, nech je ten svet aspoň o trochu lepší...aj ja sa mám ešte stále čo učiťVeľký úsmev Veľký úsmev Slnko

Polárka (bez overenia), Po, 25. 04. 2011 - 11:05

Áno Áno Áno
všetci sa máme čo učiť Úsmev Mrkám

Polárka (bez overenia), Po, 25. 04. 2011 - 01:39

Ja problém s galantnosťou akosi nemám (možno je na vine spomienkový optimizmus Veľký úsmev. Susedia mi už x krát podržali dvere. Dokonca mi jeden zo susedov niekoľkokrát pomohol s kočíkom do schodov (nemáme výťah)- bez slov, bez požiadania. Veľakrát sa mi stalo, že bol ku mne niekto galantný, alebo skôr slušný, milý či láskavý. Bežne sa to stáva v pizzérke kam obšas zájdeme (veľmi milá obsluha !). Tak isto v cukrárni. Veľakrát aj v obchode - teda takmer všade.
Keď by som si však pozrela svoje príspevky z pred troch rokov - bolo by to inak. Z toho celého mi vyplýva jedna zásadná vec - človek si viac uvedomuje tú realitu, na akú je naladený, a menšiu váhu prikladá protipólu. Teda u mňa je to tak. Keď som happy máločo ma rozhodí.

magic, Po, 25. 04. 2011 - 10:24

ako lydusha musim priznat, ze napriek vsetkemu sa aj ja, ked si vsimam viac ludi okolo seba, stretavam s tym, ze ludia si stale vychdzaju v ustrety. podrzanie si samozatvaracich dveri v skolke, aby som nemusela zase zvonit na ucitelku, pozdravit sa s usmevom, dat prednost v obchode, ked mam len jednu mineralku a ten predomnou plny kosik (ked sa spytam, samozrejme), dat niekomu prednost, pustit niekoho sadnut, vzdy sa najde niekto, kto to urobi, aj ked dalsi piati sa tvaria, ze su v inej dimenzii (a nie vzdy je to niekto zo starsej generacie, aj pubertaci ochotne vyskocia, priskocia na pomoc). takze to nevymrelo, len to treba vzkriesit.
nam ostava len nase deti k tomu tiez viest. ignorancia sa medzi ludi tiez nedostala len tak - niekto ich ju naucil. nuz treba zahajit skrytu "protipalbu" Úsmev .

motylik, Št, 28. 04. 2011 - 15:32

Áno plný súhlas
tiež to tak vnímam Úsmev

Lucifera, Po, 25. 04. 2011 - 11:00

Chcela som postrehy a životné skúsenosti žien/mám, na tom ako sú/boli.....Možno je taká doba aká je, možno ludia alebo moja otázka:Pomožete mi, by pomohla... Slnko Slnko Slnko

Plamienka., Po, 25. 04. 2011 - 16:47

čítam...premýšľam ..načo toľká rozčarovanosť a toľko emócií? keby ti niekto priskočil na pomoc, išla by si to tu rozoberať? " dievčatá super veec sa mi stala, niekto mi ochotne dnes pomohol s kočiarom"...a za tým desať komentárov "supééér teším sa s tebou"MrkámSlnko
riešime prkotiny z drobností sa netešíme... a svet je stráááášne zlý
niekoho poprosíš o pomoc, a možno mu tým ukážeš ,že aj takto sa to dá...a ten niekto nabudúce uvidí mamičku s kočiarom a povie si "aha asi aj ona potrebuje pomoc" a pomôže, a ukáže možno ďalšiemu, ako sa to dá...pošle "odkaz" toho pekného zachovania sa ďalejSlnko

Lucifera, Po, 25. 04. 2011 - 19:52

Z dobrých vecí mi stačí dobrý pocit....Mrkám

eva m, Po, 25. 04. 2011 - 19:56

Lucifera,
doteraz som len citala, nekomentovala.
Vidim to podobne ako viacere dievcata predo mnou.
Ak potrebujem pomoc, poziadam o nu. Pomoct nie je povinnost, ale dobra vola. Aj mne sa stalo, ze som ponukla pomoc a bola som odmietnuta. Ok, ta pani na to mala plne pravo.
Zarazila ma vsak tato tvoja odpoved.
Z dobrych veci ti staci dobry pocit... Preco nepochvalit, ked je nieco dobre? Preco len kritizovat to, co povazujeme za zle?
Eva Slnko

aleg, Ut, 26. 04. 2011 - 10:17

Ja mám 3 deti a so všetkými 3 som chodila autobusom s kočíkom. Vôbec som nemala pocit, žeby sa nenašli ochotní ľudia. A len veľmi zriedka som musela niekoho poprosiť(naposledy to bolo cca 3 roky dozadu). A keď som s najstaršou dcérou chodila autobusom do škôlky a bol tam veľký nátresk, tak ma s ňou pustili sadnúť. A ak nepustili, poprosila som nejakého študáka(niekedy sa netváril nadšeneChichocem sa , ale nestalo sa, že by nás nepustili)

Dokonca asi pred mesiacom ma staršia pani pustila v obchode pred seba, lebo som mala v košíku len jednu vec, že načo budem čakať, keď ona má plný košíkSlnko
Tiež sa často stretávam s ochotou, galantnosťou a som optimista, že tých dobrých ľudí je stále veľmi veľaSlnko

ja_hodka (bez overenia), Ut, 26. 04. 2011 - 11:03

Lucifera, ty budes pohodacka, nie? Chichocem saTo k tvojim reakciam v tejto debate. K teme: galantnost nie je povinna, ale je pekna. Suhlasim s tym, co pisala vyssie Carly Úsmev

carly, Ut, 26. 04. 2011 - 11:14

Predpokladám, že to s tou pohoďáčkou si myslela vážne? Mne tiež prišlo počas čítania všetkých komentárov, že Lucifera reaguje pomerne pokojne a v pohode. Potknúť sa to na nejakú prchkejšiu povahu ..., ajajaj, ďalšia prestrelka na svete.Úsmev

magic, Ut, 26. 04. 2011 - 11:23

je to pekny priklad, ze aj nesuhlas sa zvladnut da. dokonca aj vtedy, ked je komplet odlisny od mojho postoja a neberie sa hned ako kritika, ci rypanie.

paci sa mi, ze si stoji za svojim, ked je o tom presvedcena, ale nezlosti sa, ze s nou v tom nie vsetci suhlasia.

ja_hodka (bez overenia), Ut, 26. 04. 2011 - 11:16

ano, presne tak som to myslela Úsmev

carly, Ut, 26. 04. 2011 - 11:28

Presne Magic, pre všetkých pekný príklad alebo aspoň pre moju prchkú povahu určite.

Lucifera, Ut, 26. 04. 2011 - 16:35

Strašne sa mi páči prístup ľudí, kt.vedia sa správať pokojne a asertívne, normálne som niekt.závidela, že to vedia:)A naučila som sa, že pokiaľ nejde o život, nejde o nič:)Písať si tu može človek agresívne-a potom aj ludia sa tak k nemu budú chovať:)Ja som občas flegmatik....Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

Lucifera, Ut, 26. 04. 2011 - 20:45

Len tak okrajovo a nie k téme:)Nemáte skúsenosť so šablónami na stenu?či sa dá kúpiť v papiernictve alebo v obchode farby-laky?Na nete som videla, ale dobierka je draháSmútok ďakujem aj tak, keď nikto nič, nevadííííÚsmev Veľký úsmev Veľký úsmev

motylik, Št, 28. 04. 2011 - 15:40

Neviem presne, či máš na mysli také tie šablóny, čo sa do nich tvorí.
My máme doma farebné nálepky na stenu (jednu mám na skrini) z ľudovky ("30 korunový, jednoeurový"; u nás v meste ich mali na viacerých miestach) za pár centov, mali tam rôzne vzory. Lepia dobre, jednu šablónu si dcéra veľmi zložito na niekoľko pokusov lepila, kým to bolo správne, ale aj tak dobre drží. Tak skús pozrieť aj tam Mrkám

lydusha (bez overenia), Ut, 26. 04. 2011 - 20:48

Sablony sa daju aj vyrobit, neskusala si?
Inak myslim, ze kretivne obchodiky maju aj sablony- da vinci a tak.
Ake sablony konkretne mas na mysli? My mame v NR aj da vinci aj hobby obchodik, mohla by som si pokukat a poslat ak chces.

Lucifera, Ut, 26. 04. 2011 - 20:59

skúšala so doma niečo spraviť, lenže to nie je také pekné ako to, čo je na nete:(Veľký úsmev Veľký úsmev :my taký obchod nemáme, ani neviem, či to tu zoženiem.Nejdem ťa zaťažovať, ďakujem za ochotu, ja len či nevieš kde by sa dalo zbehnúť a zohnať, potom zbehnem mrknúť poďľa tipov, lebo nemám ani páru!Prekvapenie Chcela som niečo do detskej a možno do obývky:)Sa teším, ako sa budem realizovaťVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

Lucifera, St, 27. 04. 2011 - 08:05

Super, díky moc aj za toto, mrknem toTlieskam Áno Mrkám

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama