skola v priirode

Ahoj, pridávam sa so svojimi celkom takými istými obavami.Môj Danko ide 30teho na 6 dní a tiež mi je všelijako.Bol už síce v škôlke prírode, ale aj tak.Viem, že ho treba nechať ísť a vyskúšať si niečo iné a nové , veď aj my sme chodili a bolo to super.Ale keď on je ešte aj tak také malé trdielko, keď chce vie si všetko spraviť aj sám okolo seba ale...mojeee babatko veliké Bože ja som taká koza Ke´d boli so škôlkou, tak som to celkom zvládala, každý deň sme volali pani učiteľke večer, keď už deti spali a sme to nejako prežili.Ale v ten deň keď mali prísť nazad som už od rána slzila a keď sme už čakali pred škôlkou na bus, tak to bola konečná.A keď som ho zbadala za tým oknom ako mi vykyvuje vysmiaty a hlavne zdravý a celý.... Neboj nejako to zvládneme

Jeeeeeeeeeeeej, vy ste obidve také zlaté. Ste perfektné mamičky. Vaše deťúrence tú školu v prírode určite zvládnu perfektne a vám dvom držím palce, aby ste to odlúčenie od deťúchov v pohode prežili.

dievcata,
uplne vam rozumiem. Moja dcera bola prvykrat v skole v prirode ako prvacka, so svojou uzasnou pani ucitelkou. (Predtym bola sice na sustredeni s tanecnou, ale bola aj moja svokra, tak to sa nerata).
Ta skola v prirode bola blizko, tak som tam ako trafena frcala kazde poobedie, bola som s nou asi hodinku a kazdy den som vyvolavala pani ucitelke. Ako-tak som mala dusu na mieste, hlavne, ked som videla, ze je spokojna, je o nu dobre postarane, maju pekny program.
Odvtedy uz bola parkrat na sustredeni, aj v skole v prirode, vzdy to zvladla, aj ked si s nou kazdy den vyvolavam .
Fakt je, ze to vzdy tazko prezivam, ale nemozem svoje obavy na nu presuvat, treba, aby sa deticky o nas dokazali trosilinku fyzicky odputat.
Tento rok pojde nasa dcera do tabora do Chorvatska, na jednej strane sa velmi tesim, ze bude mat pekne zazitky, na druhej strane uz teraz viem, aka budem ustrachana
Eva

ufff...
tak ked tak citam, dievcata - ja som asi bola krkavcia mat...

mam svoje deti rada, velmi, bala som sa vselikedy.. ale do tabora - ked boli blizko - som teda za nimi prisla jeden jediny raz za tych 12 dni - aj to len preto, ze ma manzel ukecal...

Ja by som tiež nešla za ním, ale nie že by som nechcela, ale určite by som ho trepala domov so mnou.Už by som ho nepresvedčila, aby tam zostal.Ja mám tiež najväčšie stresy z toho aby sa mu niečo nestalo.A ešte idú so štvrtákmi a tí sú na prváčikov hnusní, tak aj z toho mám dosť prehánky

Dievčatá, a čoho sa tak bojíte? Mojim deťom keď sa aj nejaký úraz stal, tak vždy keď boli pri niekom zo svojich najbližších - staršia dcéra mala dvakrát rozbitú hlavu - raz pri moje mame, raz pri mne (to mi dokonca sedela na kolenách), ako 15 mesačná prst v sadre, čo si ho pri tatinovi pricvikla do dverí, keď spolu vešali plienky, mladšiu tiež tatino "nabral na lopatu" a má z toho asi pol centimetrovú jazvu pod okom, synátorovi som (síce okrem festovnej bolesti neboli žiadne iné následky) prickvikla prsty do dverí na aute,... mohla by som písať ešte dosť dlho. Do školy v prírode išli vždy ešte ako škôlkari (a to nemali ani mobily so sebou) - jediné čo sa kedy stalo bolo, že najstaršej vypadol jej prvý zúbok, tiež mávali aj plávanie, v tábore aj jazdu na koni a pod. - ničovité nič!
Zachovajte kľud a rozvahu - veď vás tie vaše deti vysmejú. Radšej sa tešte, že budete mať viac času pre seba a partnera a niečo zaujímavé (alebo aj "zaujímavé" ) si naplánujte. Decká si to budú užívať, tak si užite aj vy.
A nevolajte im - nech si od vás oddýchnu

fantika, aby si nebola prekvapená...moja mladšia dcéra bola tiež ako druháčka v škole v prírode, a keďže to nebolo ďaleko, v stredu sme s mužom sa ňou išli. Bola s nami asi 5 minút a potom so slovami "Ja teraz na Vás nemám čas, máme kvíz..." zmizla v chate.

Ja som pred pár mesiacmi písala,ako môj syník pôjde prvý krát do Švp a o tom,ako veľmi sa bojím,lebo je nesamostatný a nikdy o do mňa takto nebol.Veľmi som sa bála.No a 26.4.ten deň D nastal a moje dzeco šlo do Tatier a ja som myslela,že sa zbláznim chvíľami,volali sme si,písal sms,dokonca sa mu mt pokazil,no,stálo ma to min.rok zo života,ale ten pocit,keď mi volal-mamka,o pol hodinu sme pri škole,tak to mi spadol tááááááky kameň zo srdca,že až.Zvládli sme.Veľmi som sa bála,autobusu-prišiel taký šrot a všetkého.Zvládli sme my,zvládnete to.Držím palčeky

Moje deti chodili do školy v prírode už od škôlky a vždy sa im veľmi páčilo a to sú úplne rozdielne typy. Je to pre nich lepšie ako tábor, pretože idú síce do neznámeho prostredia, ale so známymi tvárami, kamarátmi. Dokonca naposledy sme to využili s manželom, že sme si počas toho spravili "svadobnú cestu po 20 rokoch", keďže sme to pred svadbou nestihli. A všetci sme boli spokojní.

Fantika,cítim s tebou ,ja prežívam to isté ...Mám prváčika a doteraz ešte ani raz nespal mimo domu a ani sa nechystáme ale...ale majú na konci roka naplánovaný výlet na celý den do Bojnic /ZOO,kúpalisko.../ a samozrejme že svoje obavy onho som preniesla aj na neho - a on teraz nechce ísť /čomu som vlastne rada/...Predsa len idú asi tri učitelky na neviem presne kolko žiakov a to je podla mna príliš velký risk,hlavne na tom kúpalisku - malý nevie plávať a je to len predsa iné ked sme pri nom my...priznávam,som proste prehnane opatrná,prezieravá,podozrievavá a čo ja viem čo ešte...ale mám iba jeho tak môj strach je predsa pochopitelnýýý ...Ale plánujem s tým do budúcna niečo robiť,lebo sa mi ani neožení /ked mu budem stále za zadkom / ...

Sak sme ti to vsetky hovorili