Smiešno smutné hlášky z pôrodnice

Nuž, myslím si, že je to skôr smutné ako smiešne...

Ono by to ešte ako-tak bolo pochopiteľné pri doktoroch, predsa len nikdy nerodili, tak v podstate netušia, o čom vlastne točia.
Ale hlášky takéhoto typu od sestričiek a doktoriek - to už je len smutné...

Viem zobrat do uvahy profesionalnu deformaciu, ale mnohe z tych hlasok boli za hranicou ucty k cloveku......a bezpecnosti zivota dietata. Stalo sa mi, ze sestricka podopierala zarubnu a znudene mi tvrdila, ze este nerodim, lebo lekar robi sekciu......a dcerka sa zo mna drala von.

tak sa mi chce dodať, že chvíľami sa mi zdajú až strašné...ani s´dobytok na družstva niektoré z týchto praktík pri pôrode nezažil...

Záleží to od toho, či niekto má alebo nemá zmysel pre humor. Ja som sa náhodou na tom zasmiala. Keď ma po prvom pôrode pôrodník zašíval, tak som sa ho opýtala že či mi tam ornamenty vyšíva Smiali sme sa všetci. Keď trafil na miesto ktoré bolo slabo umŕtvené tak som zjajkla a on sa spýtal: "čo to? hádam nebolí?" a ja som mu vtedy odpovedala, že by som jeho chcela vidieť, ako by sa tváril, keby mu onééého zašívali Tak sme sa tiež zasmiali Oni si snažia odľahčiť niektoré veci humorom a mamičky bohužiaľ v takých chvíľach nemajú veľmi zmysel pre humor. Pri druhom pôrode sa na mňa už tešili, srandovali sme celý čas s celým personálom, dokonca aj upratovačka sa pridala, lebo jej končila pracovná doba a ona sa už ponáhľala, tak ma súrila: "pani už rýchlo roďte" ja som sa tam bavila
...a teraz sa do mňa môžete pustiť, ako podrývali moju dôstojnosť, ako si mýlim pojmy a dojmy a bla bla bla....ja som mala super pôrody možno aj preto, lebo som to nebrala všetko smrteľne vážne ako iné mamičky, ale užila som si to a som šťastná že mám zmysel pre humor a preto ma takéto dvojzmyselné poznámky aké som sa dočítala v príspevku nerozhodia

ja som mala všetky pôrody sekcie
Pri prvom pôrode mi moja gynekologička povedala,že mám ísť do nemocnice AŽ KEĎ MI ODTEČIE PLODOVÁ VODA..ja hlúpa som mala kontrakcie už po dvoch minútach a stále som čakala a čakala..a voda stále neodtiekla.
tak som sa doplazila k dverám zakričala na muža a šli sme do pôrodnice. Prišla som ,primár sa ma opýtal čo-to a nakoniec mi vynadal do sprostých korytnačiek..

Ja nikdy nezabudnem keď mi dva dni po pôrode,/mesiac pred termínom/, oznámila detská lekárka na vizite, že dcérka je v inkubátore lebo je celá taká bléééé a rozhodila rukami . Celý víkend som si myslela, že je v poriadku, mala takmer 4 kilá, na papanie mi ju nosili síce takú prispanú, až v pondelok som sa dozvedela, čo všetko nebolo v poriadku . Vrchol bol, keď mi o ďalšie dva dni na izbe medzi rečou oznámila, že malej robili sono hlavičky , lebo tam bolo nejaké podozrenie na krvácanie . To už mali problém rozdýchať aj ostatné mamičky. A zaujímavé bolo aj vyjadrenie detskej neurologičky, že má medzi kosťami lebky takú malú dierku, a že možno nebude vedieť, kde sa píše ypsilon, ale za to ešte môže skončiť vysokú školu. Všeličo som si veru ja vypočula

... všetko bolo ok... až nato, že posledný sa narodil v 34. tt... a ked som sa nahodou jednej sestričky spýtala, že asi ako dlho tam budeme musiet ostat, tak mi povedala, že do termínu pôrodu... som myslela, že skolabujem... som takmer dva dni revala... a taku vyrevanu ma našiel aj primar na vizite... ale ma ukludnil, že čo by tam so mnou toľko robili... :D a detska primarka ma tiež upokojila... Až na tuto malu neprijemnosť sa nemôžem sťažovať...

a určite tie hlašky pušťaju, aby trošku odľahčili situaciu...

No ja si na porodnikov stazovat nemozem, ale mam zopar podobnych zazitkov z novorodeneckeho oddelenia.
1. syn mal zltacku a stale mi spinkal, bolo tazke ho zobudit na papanie a sestricka mi vravi: "Ved on spinka ako mrtvolka."
2. na novorodeneckom vysetruju detickam aj sluch, v case ked ho vysetrovali ostatnym detom, moja dcerka bola v inkubatore. Ked prisiel na vizitu mlady lekar, tak som mu pripomenula, ze malej toto vysetrenie este nerobili. Spytal sa ma, ze preco ho na to upozornujem. Povedala som mu, ze dcerka nasich znamych nepocuje a ze na to prislo dost neskoro, ze uz v porodnici sa to dalo odhalit a bola by som nerada, keby sa na to vysetrenie zabudlo. On sa zacal smiat, ze ci sme so znamymi rodina a ze ked nie sme, preco sa teda bojim. Ked odisiel, sestricku jeho reakcia mrzela, tak pri mne zostala a povedala mi, ze chape moje obavy.

pri prvom porode bol primár-kamarát mojho exsvokra, keď ma prijal 31.12, povedal, že si mesiac u nich poležím, o 23:00 bol naspať v nemocnici so slovami "ja som mal na záhrade prichystané delobuchy, a ty si zmyslíš rodiť" 1:20 bol Dávidko na svete ...moja hláška na prvý porod, bola "radšej sa dám celá potetovať a popiercingovať, ale rodiť viac nebudem"-no po pár dňoch som už bola iného názoru ...také nepríjemné bolo, keď som potratila, a na sále mi sanitá vraví, "čo sa tak trasiete?" ale sestričky"hlavne neplačte, aby ste nedostali horúčku" ba i svokra zahlásila " nemala si to hneď každému vravieť, že si tehotná"- to bolelo telo, srdce, i poznámky ...ale pri Kubkovi mám super spomienky, to povedala doktorka " ste ukážková rodička, keby boli všetky porody takéto"

Ja som mala humor pri pôrode mladšieho. Začala som rodiť normálne, ale lekárke sa nezdali ozvy srdiečka v poriadku, tak si zavolala kolegu. Prišiel primár, nikto iný nebol. Hlavičku už bolo vidno, malý mal čierne háro . Primár kukol, odskočil a oči dokorán: "To čo je tam???" Ja, lekárka aj sestrička sme sa začali hneď smiať Potom ho chodili všetci obzerať, aký je vlasatý a veľký.

Ja som pobavila pôrodníka i sestričky tým, že napriek vyvolávačke a nie celkom komfortnej polohe som dokázala zaspať ... keď pán doktor usúdil, že tá vyvolávačka už mohla zabrať, šiel ma okuknúť - a ja sladko buvinkám ...
Zobudilo ma až to jeho "Mamička, preboha, veď vy nám tu spíte!"

A ešte keď pred cisárskym už na sále zbadáte zamaskovaného lekára so skalpelom v ruke nad sebou a spoza hlavy sa ozve: "Nerežte, pán doktor, mamička ešte nespí!"