Pekny den prajem, so 4 rocnym synom nemam absolutne ziadny problem, ale zato moja 16 mesacna dcera neustale place. Donedavna som si proste vravela, ze je to rozmaznanost, ale ona zacina byt aj agresivna niekedy a place kvoli vsetkemu, ked sa jej neda zavriet veko od boxa na hracky, ked ju idem prezliect, prebalit, dat jej ciapku, ked si sadnem za notebook, ked jeme, ked sa hra so synom, ked sme vonku na prechadzke, pri akejkolvek hre. zacinam byt zufala a dostala som sa do stadia, ked sa tesim, ze ide spat. Cez den spime tak hodinku dve, ale v noci... tak ako syna, ukladame ich spolocne na osmu hodinu, ale syn spi do siedmej, osmej, dcera do piatej max. siestej alebo este lepsie a casto do pol piatej je hore... Mam pocit, ze uz nevladzem a to vecne kricanie uz mi znie v usiach, aj ked som mimo domu... prosim, strasne prosim o pomoc!!!
Ak su vylucene nejake zdravotne problemy, ostava len jedno: Deti su citlive antenky. Registruju vela veci, ktore nam unikaju a bohuzial, nevedia ich este spracovat a nevedia reagovat inak, nez emotivne. Netusim, cim to moze byt v pripade tvojej malej, ale viem, co teda urcite nepomaha: cim som zufalejsia ja, tym zufalejsie je vsetko okolo mna: dieta, domacnost, vseobecna nalada v nej...Ono je to proste uz raz tak, ze matka je ten zakladny kamen domova. Ak je kamen na rozpadnutie, take je dieta a aj cela domacnost - nehovoriac o tom, ze sa to zakonite odraza aj vo vztahu muz-zena.
Je to tazke obdobie, ale pomoze len viac sebakontroly - zachovat klud, odviest pozornost (to zabera u nas takmer 100%-tne), zaujat niecim inym, zacat spievat, saskovat. Viem, ze na to mama nema stale energiu, naladu...ale aspon skusat, ucit sa za pochodu, trenovat. To spanie - mali sme zhruba to iste cca do toho roka a pol. Dieta proste vstavalo o piatej. Po tom roku a pol zacala spavat do siedmej. Vydrz, prejde to 
Drzim palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím si, že to bude povahou. Moje prvé dve deti boli tiež úplní pohoďáci, ale tretie je večný fňukač. Teraz má dva a pol, ale ešte stále sa rozplače, keď sa jej niečo zneľúbi. Plače, že musí domov, že sa ideme kúpať, že ideme von z vane, že sa musí obliecť, vyzliecť atď. SKúšam jej stále vysvetľovať prečo robíme to čo sa jej práve nechce, ale niekedy už len zo zotrvačnosti nechce prestať fňukať. Pritom už tú činnosť /vec/ čo práve oplakáva robí s radosťou. Napr. včera som jej uvarila puding, fňukať začala už keď som ho pripravovala, lebo sme sa prestali hrať. Nato sa nechcela posadiť do stoličky, lebo ona sa chce ešte hrať. Položím pred ňu puding, ona sa chce hrať. Dám jej ochutnať, veď je to dobré, ,,nie, nie je´´fňuká, ale pritom sa s tým už napcháva. Neviem, či na tom niečo zmením.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a nejdú jej iba zubky? alebo je takáto celkom stále? môj synček má 21 mesiacov, a teiž sme prednedávnom mali trojmesačné obdobie, kedy sa urážal aplakal fakt za všetko - asi tak ako tvoja dcérka... hadam ju to prejde ako nášho čertíka, teraz má (musím poklopať) obdobie mieru
skús ten jej plač aj ingorovať, nie hned behať k nej. síce budu na teba okoloidúci pozerať ako na macochu, časom ju to prejde :)