Strašenie detí

Ja mam sice len 2 rocnu dceru, takze komunikacia o svete ako takom este len zacina, ale do buducna sa budem snazit ju nestrasit. Podla mna to vyvolava len negativne nalady. Ja si z detstva pamatam, ako ma stara mama strasila plagatom, na ktorom boli stromy. Ked som nechcela jest, vravela, ze za stromom sa skryva vlcko. Strach som nemala, ale ten plagat na mna nikdy prijemne neposobil. Chcem sa tomu vyhnut. Doteraz som dcerku nestrasila, aby sa nejako chovala.
Mna rodicia nestrasili, ak nieco chceli argumentovali to tym, co vedeli/mohli ne/spravit.

My s manzelom nefungujeme na vetach typu "Ked budes na prechadzke vystrajat, zoberie ta zly ujo", ale "Ked budes na prechadzke vystrajat, ideme hned domov a celu cestu ta budem drzat za ruku." (To je priklad z dnesnej prechadzky. A ist celu cestu domov za ruku je trest, lebo slecna si nemoze pobehovat sem a tam.).

Podla mna je taketo riesenie konstruktivne, lebo sa nastavia mantinely, ktore dieta moze prekrocit, ale vysledok hned vidi (a necaka, ci ten zky ujo pride alebo nie....), nehovoriac o tom, ze to nevyvolava strach.

Dcérku nestraším. Myslím, že to má veľmi zlý vplyv, keď sa na deti praktizujú kadejaké čarodejnice, netopiere a pod. Ale oveľa horší vplyv má, ak využívame detský strach- známych syn sa od malilinka veľmi bál psov a tak si babka pri jeho varovaní uľahčovala "výchovu" spôsobom "nemôžeš ísť teraz von, pretože je tam zlý pes". Chlapec má 8 rokov a psov sa bojí dodnes. Sťažka prejde popri psovi na vôdze, najčastejšie prejdú radšej na druhú stranu ulice. Popritom si nevybudoval nijaký rešpekt- na psa za plotom dupe, kričí, atď. Okrem tohoto strachu má aj veľa ďalších- najčastejšie vypestovaných alebo "prevzatých" od blízkych--- jeho mamina sa nerada kúpe, pretože ako dieťa sa vraj topila. Takže prvý raz vošiel do vody (chápať bazéna) na konci minulého leta. A to musím dodať, že jeho 14 ročný brat tiež. Dokonca dnu vôbec nechceli ísť a správali sa naozaj panicky...
Mimo toho sú tie "vtipy" ako "predám ťa cigánom" alebo "hodím ťa do koša". To sa u nás používa Ale v takom kontexte, že aj naša 3 ročná dcérka chápe, že je to žart Používali to aj moji rodičia, nemám z toho nijakú ujmu (snáď ) a odjakživa som vedela, že je to sranda. NEVIAŽE sa to na zlé správanie- nedávno bolo obdobie, že sa dcéra neustále pýtala "kam ideme?" a ja som si zvykla jej odpovedať "ideme ťa hodiť do koša" A potom sme sedeli raz v aute a opýtala sa to moja 87 ročná starká. A dcéra jej s úsmevom od ucha po ucho povedala "ideme ťa hodiť do koša" Tak sme sa všetci zasmiali. Ale poznám prípad, kedy "zoberie ťa zlý ujo" spôsobilo ozajstný strach z ľudí. U nás by to nefungovalo, teda "zoberie ťa ujo", prívlastok zlý by som nepoužila, pretože dcéra je dieťa, ktoré by išlo ako s ahovorí aj s čertom
U nás sa inak nestrašilo, ale vekom sa u mňa začínajú objavovať dve fóbie, ktoré nemám pod kontrolou- klaustrofóbia a strach z prirodzených vodných plôch. Nie strach z hlbokej vody, skôr zo živočíchov a rastlín žijúcich vo vode. Pri tom druhom je dosť možné, že fungujú "senzory" z hrôzostrašných hororov, hoci zdravá myseľ mi hovorí, že ryba sa oveľa viac bojí mňa a tak sa mi o nohy obšuchovať nepôjde a už vôbec ma nezožerie , ale toho pocitu sa jednoducho neviem zbaviť (ale toto prišlo vekom, ako dieťa som bola ohľadom vody snáď až príliš nebojácna ). A klaustrofóbia- ide o pocit "nemať na výber". Inak môžem byť aj v truhle zatvorená, ak z nej môžem kedykoľvek odísť. Ale napríklad pevné zovretie, kedy nemôžem oslobodiť ruky je pre mňa nepredstaviteľné. V návale hystérie sa prestávam ovládať a cítim, že by som urobila čokoľvek, aby som sa z toho dostala.
Čiže fóbie majú strašené aj nestrašené deti. Je však rozdiel preniesť na deti vlastný strach- napr. by som dcéru preto nikdy "nepustila" kúpať na jazero. Nie som tu preto, aby som jej obavy vyrábala, ale urobím všetko preto, aby som jej ich pomáhala prekonávať.

nie nestraším a ani som nikdy nestrašila, ked dieťa neposlúcha alebo nechce niečo spraviť, dá sa nájsť aj iný spôsob, ako ho k tomu ,,donútiť,,

nestrasim svoje deti, nesuhlasim s takymi vychovnymi m"metodami". Hovorim s detmi jasne a zrozumitelne.
Snazim sa byt dosledna ked nieco slubim - dodrzim, ci je to odmena alebo trest.
Ak pocujem, ze niekto chce moje deti strasit, okamzite zasahujem.
Ako dieta som nebola strasena, ani vazne, ani zo randy.
Eva

neviem,ci sa to da nazvat strasenim,ale ked mi mala na prechadzke ujde alebo sa schova,tak je vysvetlujem,ze moze tam byt nejaky ujo alebo teta a ti ju mozu zobrat,takze ju musim vidiet. hovorim jej to aj preto,ze je strasne doverciva a isla by s hocikym.
inak nestrasim,lebo si myslim,ze by sa to obratilo proti mne.

nerobím to, nepáči sa mi to. Ani moji rodičia to nikdy nerobili. Čo sa tých iných ľudí a takého strašenia mojich deti riešim okamžite vysvetlením a uvedením na správnu mieru.

Tiez som proti straseniu deti. Barborka, ked chces spravit vyskum na seminarnu pracu, mala by si si vytvorit nejaky dotaznik. Neviem ako by si chcela vyhodnocovat taketo odpovede .

ahoj, ja osobne som proti straseniu deti, je nenalezite a casto kontraproduktivne. mna ako dieta strasili a moozem povedat ze miniektore pocity uzkosti zostali dodnes.bolo to take klasicke ...zoberie ta zly ujo, dame ta ciganom...ked som asi neposluchala, ...prepadne ta upir a vycicia ti krv..to ma strasil brat...a pod.
nebudem to svojim detom robit tiez, mala som na tuto temu dorazny rozhovor aj s mojou mamou aby nestrasila (vtedy) este len prvorodeneho, lebo mala take tendencie a nastastie to akceptovala

som zasadne proti straseniu deti... moja dcera bola ako male dieta v mojej nepritomnosti strasena zlodejom deti a bubakmi... bola som z toho zhrozena, no nasledky odstranujeme dodnes (boji sa tmy, boji sa sama spat v izbe i pri zasvietenom svetielku)...
myslim, ze s dietatom sa ma vzdy jednat priamo a ferovo, ked nechcem byt klamana, nemozem predsa klamstvom vychovavat svoje deti... loz - nech je pouzita voci hocikomu sa vzdy obrati voci jej "autorovi"...

kto pozná Karel Jaromír Erben-Polednice, svoje dieťa asi nestraší, teda aspoň na mne táto báseň zanechala silné stopy
moje dieťa sa nanešťastie straší samo, nevedno ako, ale najväčšie strašidlo si vytvorilo smrť, strašne sa bojí, že zomriem, každý večer sa modlí, aby sme nikto nezomreli, už som skúšala asi všetko: vysvetliť mu, že smrť je prirodzená... poukázať na rozprávkach,že občas je i potrebná... a podobne... ale bolí to, keď vidím malého človiečika báť sa takejto udalosti

NIKDY som svojho syna nestrašila!...a nebudem ani mladšieho!...som zásadne proti, a ak sa objavil náznak u starých rodičov, švagrov a mojích súrodencov, tak som ich upozornila, že si to neželám!...raz v noci pribehol ku mne, že má v izbe strašidlo...upokojila som ho, že strašidlá nie sú-išli sme do izby, zasvietili a pozreli všetky kúty...do rána spinkal so mnou...na druhý deň som u neho sondovala, kto mu povedal niečo o strašidlách...odpovedal, že keď boli u starkých, tak švagrovci ho strašili...upozornila som ich, že si to neželám a odvtedy je pokoj...u nás sa nestraší, neklame, a ke´d sa niečo slúbi(je jedno, či ide o niečo také, čo iným môže pripadať smiešne), tak sa to snažíme splniť ešte v ten deň...ak to nie je možné, tak sa to plní neskôr

Zásadne deti nestrašíme.
Barbora, ako tak pozerám, máš tu odpovede len "z jedného súdka"

Aj ja sa do neho pridám , nikdy som to nerobila

No, mňa moji rodičia nikdy nestrašili a tak som si strašidlá v nedostatku pocitu strachu vymýšľala sama. Mali sme doma dlhočiznú chodbu, moja izba na jej jednom konci, kuchyňa na opačnom. Keď ma volali na večeru, schválne som si nezažala a bežala opreteky v ústrety svetlu čo prenikalo z kuchyne a za mnou moje vymyslené príšery ... svetlo ich robilo neviditeľnými a tak som na tej chodbe lámala rekordy v behoch na krátke trate ale veeeľmi dobre som sa pri tom bavila. Ďalšie strašidlá som si ubytovala pod posteľou a tie zase striehli, či mi v spánku neovisne ruka z postele a tú mi chceli uchňapnúť. Mám dodnes obe, takže buď boli nemotorné, alebo ja taká šikovná? Napriek všetkému tomuto som sa nikdy tmy nebála a nebojím a nazeranie pod posteľ a otváranie skríň pred spaním (čo bol večerný rituál pred spaním u mojej tety, kde som trávila prázdniny) mi vždy bol na smiech.§
Nestrašila som ani svoje deti. Ale, čuduj sa svete, prostredná dcéra, ktorá do určitého veku nemala problém ani s tým najodpudzujúcejším, čo sa v živočíšnej ríši dá nájsť má dnes panický strach z pavúkov. Ani ona sama netuší, kde sa to vzalo
Keď ale napríklad zoberiem aj klasickú rozprávku o Nebojsovi, strach asi má nejaké miesto v našom živote, ako nejaká "brzda" pred rôznymi aktivitami/miestami, ktoré by pre nás mohli byť nebezpečné. Čiže by som ho nevidela bezpodmienečne ako niečo negatívne, ale skutočne len v takej prirodzenej forme a nie ako výsledok nejakého "strašenia"

Nestrašila som staršie dcéry a nestraším ani malého. A dokonca som upozornila aj okolie, že si neželám žiadnych čertov, kožkárov a podobne. Aj v rozprávkach, ked sa vyskytne niečo podobné si hned vysvetľujeme, že to je iba nakreslený alebo prezlečený ujo. Drobec vie, že bojí sa iba maminka (pavúkov).
Ale musím sa priznať, začala som strašiť svoju 19 ročnú dcéru. Chce totiž ísť študovať na druhý koniec republiky a bývať na internáte. Ona, čo ešte aj pohár z umývačky 2x opláchne, aby nebol špinavý. Tak tú doma strašíme pomermi na internátoch

nestrasila som deti myslim ze to nieje spravne deti treba lubit anie stasit

Ahoj, ja som nikdy túto metódu neuznavala. Nikdy som svojim deťom sa nevyhrážala, že ich zatvorím do pivnice, alebo ich niekto zoberie a tak aj keď im to niekto povedal, nebrali to ako strašenie. Urobila som to z jediného dôvodu. Ako dieťa som sa veľmi bála tmy a ani mňa nikto nestrašil a predsa som videla všetko možné a bolo to hrozné.
No a ked som sa pohybovala aj medzi takými ktorí sa zaoberajú ezoterikou a výchovou tak som tam našla iný protiklad. Všetci svorne tvrdili, že my sme všetci odchovaní na tom že bás strašili, chceli od nás aby sme boli najlepší, nesmeli sme robiť chyby a pod. Mala som veľký problém ustať svoje názory, že to tiež nie je pravda. Mne nikto nikdy nepovedal, že musím byť najlepšie, lebo ked nie tak neviem čo, takisto mi nikto nikdy nepovedal, že nesmiem urobiť chybu, lebo... No a tiež ma nikto nestrašil. U nás sme sa prekárali a to sa mi veľmi páčilo. Takýmto tónom... Ale naozaj ti nenarastol dlhý nos.. alebo no ja neviem, naozaj si ty naša Margitka? .. ale tebe sa stratila ruka,... toto mali radi aj naše deti a vidím že aj vnúčence. Možno je to infantilné, ale boli sme si vtedy pri tých prekaračkach veľmi blízky, nakoniec sme skončili váľaním na zemi alebo niečom podobnom.

Ani ja som nikdy deti nestrasila. Ziadne strasidelne historky, certi, pivnice a podobne haluze u nas nie su. Hnevam sa, ze si v posteli rozpravaju pribehy o strasidlacha potom maju strach zaspat. Realite sa vsak nevyhybam a kedze v dnesnej dobe hrozi detom vselico, upozornujem ich, to sa ale strasenim snad nenazyva. Mam namysli konkretne situacie, napr. dcera je ukecana, i s cudzimi sa pusti do reci, prednedavnom sme sa sem pristahovali a raz mi povedala, ze bola tuto u jedneho susueda s kamaratkou(ema ma 6r a kamaratka 7r.) Sused je dospely chlap, ma doma biliardovy stol(ako som sa dozvedela), stolny futbal a podobne staromladenecke hracky a oni sa tam mohli hrat. Skoro ma vystrelo, ja ho vobec nepoznam, tak som jej razne zakazala chodit do cudzich domov(kamaratka tam vsak vraj chodieva, je to skutocne vedlajsi dom, ale clovek nikdy nevie), vysvetlila som jej, primerane jej veku co sa moze stat... je to strasenie? potrebovala som, aby trochu dostala strach, nech sa vyhyba situaciam, ktore mozu sposobit problemy(co ma co chodit male dievcatko po cudzich domoch?, a pritom inokedy sa vzdy prisla spytat, ci moze tam a ta)
tak neviem, je to strasenie, vykreslit modelovu situaci a poukazat co sa moze stat?
nie, zle som to nazvala. nema mat strach. ma ziskat respekt, nadhlad, informacie a este nieco, ale neviem to pomenovat...snad to niektora z vas nadefinuje lepsie

Svoje deti nestraším a ani nebudem. Neviem kde starší 6 ročný, zobral strach z kožkára....Aj dnes ho začul spoza okien a utekal za mnou. Znova som mu vysvetlila, že kožkár by z neho nič nemal , lebo nemá kožušinu...
Minule som mu vysvetlovala, aj kto je cigáň... A že autá s tmavými sklami nekradnú deti...(môžu!). To mal od bratranca.
Okrem toho pozná, že od cudzích si cukríky neberieme, ani s nimi neodchádzame, a najlepšie ani sa nerozprávame. Najnovšie: nezbierame injekčné striekačky!!! Minule jednu našli.
Trocha som odbočila od témy, ale späť k strašeniu. Nás tiež v detstve strašili. Dodnes sa bojím pavúkov, tmy!!! a uzavretých výťahov (takých čo sú, vo výškových budovách).
Špeciálna kapitola je strašenie dieťaťa, keď matka čaká druhé dieťa. "počkaj keď sa bábätko narodí, mamina ťa už nebude ľúbiť ..." To som vysvetlovala, 2x, dosť som sa zapotila.