SUPER deň

Deň ako z knižky... dnes som sa asi totálne zničila... vykukla som ráno na slnečnú - naozaj slnečnú oblohu. celú noc sa blýskalo , krásna búrka, anis pať sa nedalo.. prekvapilo ma krásne počasie :) huraaaaaaaaa, čo na tom, že hlásia na celom východe silné búrky - zo slniečka búrka? NEverím. Zobrala som drobcov, akurát sme mali v meste kontrolu u očného, tak som šla dve hodinky skôr - obed nevarím, najeme sa v meste, skočíme na koláčik, nakúpime, čo padne do oka - raz za čas môžeme troška minúť vystúpila som z autobusu, stihla obísť jeden obchod, keď zrazu - pozerám, akosi sa stmieva - ejha, radšej rovno do nemocnice na kontrolu - vykročila som asi desať metrov, keď zahrmelo, blýsklo sa a začalo sa liať- aáno, liať z neba :) o sekundu začalo padať niečo tvrdé - krúpy... ani som nestihla na kočík hodiť plášť, len som skočila do najbližšieho obchodu a dívala sa von oknom - krása, čo sa dokáže v pirebehu piatich minút urobiť z krásneho dňa... čakala som v tom obchode nakoniec trištvte hodiny... hladná, nič nekúpené.. nič to, obed sme si dali v nemocničnom bufete, ved drobček spí v kočiari.. akonáhle pirniesli polievku, drobec sa zobudil, a spustil plač.. kdeže plač.. rev, obrovský... nedal sa utíšiť, ničím, fakt ničím.. a tak som jednou rukou krmila seba aj syna, a toho menšieho nosila... nič to, že celý bufet sme rušili a všetci na nás zízali... zaplatila som a bežala pred očnú amblanciu,a j ked sme objednaný až o hodinu, hádam tam bude menej divákov... drobček na chvílu stíhcol, no akonáhle sme vošli do čakárne spustil zase. ...ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá... zase nič nepomohlo, ale malo to aspon jednu výhodu - sestrička nám dala presnosť pred plnou čakárnou a vzala nás hned. Doktora som poriadne cez ten plač ani nepočula, podstatné je, že všetko OK... :) konečne sme vyšli von, do opňť krásneho počasia, super, tak pochodíme po meste teraz.. zrazu starší kričí - waw, maminka, pozriiiiiiii, aká obrovská voda, bazén - pozriem a parkovisko celé posiate mlákami, viac vody ako sušiny.. a vidím môjho syna, ako sa tam s radosťou máča, skáče a teší sa . uf, ešte šťastie,ž e mám náhradné topánky v taške, aj ked len sandálky... Kričím, aby vyšiel von. Nepočuje.. KRičím mu - tak idem bez teba... rozbehol sa za mnou, kričí: už ideeeeeeeeeem a v tom "čľuppppp" a sedel na riti v zabltenej mláke ja kolabujem, rozhorčená tovysvetlujem MM, ktorý po nás prišiel.. Ten len skonštatoval - vidíš, kolko si uššetrila