reklama

Ťažký život slobodných mamičiek...

Pridal/a Sivka dňa 19. 01. 2011 - 09:31

reklama

Ahojte..
Nebolo to tak dávno čo som bola zúfala a nevedela ako ďalej.Sama, to sa mi nemože stať že život je o láske a rodine.Nie život je boj a je to na nás ako sa s ním popasujeme.Na začiatku tehotenstva ma moj drahý opustil a nechal aby som sa trápila a bojovala o malého v brušku.Bola to ťažká cesta ale teraz viem že sa to oplatilo že to všetko stálo za to.Tehotenstvo počas ktorého som vybrala 8 liečby, obličky mi nepracovali ako mali,tehotenská cuktrovka,ťažká gestoza.No vyhrali sme boj a mne sa narodil krásny chlapček a napriek utrapám zdravý a to krásny dátum 9.9.2010.Je to ťažké no bojujeme nakoľko otecko dieťatka neplatí nedal malému ani na cumlík ani ho nevydel nedal mu meno nič.Z lásky je nenávisť .A náš štát ako nám pomáha nijak ! DNA testy budu možno po roku dieťaťa a kým sa dostaneme k výživnému bude mať maličký aj 2 roky a nik nám nepomože.Je to nefér ,sama žena v podnájme za 300e a žij ako chceš.Drží ma nad vodou nadácia úsmev ako dar a oni naozaj sa snažia aby som ten úsmev na tváry aj mala.Je to moja rodina sú pre mňa všetkým .Patrí im moje veľké ĎAKUJEM bez nich by som nemala ani malého.Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce
Prepáčte pravopis nie je mojou silnou stránkou.


reklama

reklama

mikve, St, 19. 01. 2011 - 09:54

Sivka, je zbytocne nenavidiet...
to tebe ani tvojmu krasnemu syncekovi nepomoze iba co ti to nici dusu.
Ja som bola sama hned s dvoma detmi (jeden mal 2 roky a druhy 5 mesiacov)
Tiez mi stat nijako nepomahal - ani som to necakala, dostala som matersku tot vsio..Z toho som tiez platila byt a energie a na stravu mi ostalo akurat tolko aby deti neboli hladne. S ostatnym mi pomohlo vela dobrych ludi, ci uz islo o oblecenie a obuv alebo dobrou radou...ale nenavist som citit nemohla.
Dnes je to uz 12 rokov co otec mojich deti odisiel ale ja stale neviem povedat ze nenanvidim, ved by som sla sama proti sebe, nenavidiet cloveka ktoreho som vybrala za otca svojich deti mi pripada cudne. Nech uz sa zachoval akokolvek.
To ze mi stat nepomohol som nikdy ani neriesila..Vdacne som prijala pomoc rodiny a dobrych ludi, a vsetko sa mi to dvojnasobne vratilo. Preslo par rokov a nam nikdy nic nechybalo a nechyba.
Verim ze sa coskoro dokazes preniest ponad tu nenavist a uviodis aky je zivot krasny. Prezila som s detmi 8 rokov sama a nemala som pocit ze mam tazky zivot aj ked sme nemali dostatok penazi. Je to len otazka toho ako sa na to divas a aky k tomu zaujmes postoj. Drzim palce

slanca, St, 19. 01. 2011 - 14:35

Áno Áno Áno krasna veta,nenavidiet cloveka,ktoreho som si vybrala za otca deti mi pripada cudne. Úsmev skoda,ze takych ludi ako ty je malo,povacsinou ked sa vztah rozpadne tak je tam len nenavist a este omnoho viac

mikve, St, 19. 01. 2011 - 14:48

No ja som ho este dost dlho po jeho odchode obhajovala pred svetom...potom som pochopila ze ani to nemusim...staci ze ja viem ze som tie deti s nim chcela a tym to pre mna hasne, nemusim ho milovat a ani ho nemilujem, dokonca on so mnou vobec nekomunikuje ani nejavi o deti ziadny zaujem, ale to predsa nie je dovod na nenavist. Jednoducho staci akcepotvat ze je a ze je otcom deti ktore som velmi chcela. Zije sa tak potom omnoho vyrovnanejsie.

Sivka, St, 19. 01. 2011 - 11:37

Neviem či sa na to dokážem takto pozerať.Asi sa potrebujem vyžalovať dostať to zo seba sama neviem.Ja som bola 15 rokov vydatá a z manželstva mám 2 synov 15 a 7 ročný.Dovod rozvodu :skoro sme sa brali a moj manžel si chcel ešte niečo dokázať ,chcel slobodu boli to ťažké roky.Sedel na parapetnej doske že ked nepodpíšem a nerozvediem sa skočí.Po rozvode som sa presťahovala a nechcela som ostat sama chcela som mať rodinu.No a tu sa začal moj príbeh.Človek s ktorým som si rozumela ,bolo mi s nim fajn moje deti ho zboznovali.Chcel rodinu a chcel dieta.Ked som otehotnela nevyhovovala som jeho rodine pretoze som rozvedena ako by to bolo zle akoby som bola niecim nakazená.Urobili vsetko pre to aby nas rozdelili.Nezastavam sa ho mal si nas obhajit namiesto toho veril vsetkemu co mu natarali a to by vas ani vo sne napadlo ake bludy a on veril svojej mamičke.Bolo to horšie ako ked moj ex manžel sedel na parapete.Nepotrebujem ľutosť len sa musim vyrozpravať.Ked vám niekto povie či vychovaš 2 či 3 deti to je jedno alebo postaral som sa Ti o príjem na 3 roky .Žijem pre deti a verím že spravodlivosť príde.Ja nemám rodinu nikoho len nadáciu.Tak to občas bolí ked deti zaspia a ja som sama .Ked sa nemam s kym porozprávat ,nemá ti kto povedat to bude dobre .Je toho tak veľa a nemá to konca .Pri tých problémoch ked som sa sťahovala do Košíc tak sme zhánali byt a čo najlacnejší podnájom.Byt sme zohnali ale bol v dezolátnom stave tak aspon vymalovat a dat do hromady.Jeden pán mi prišiel maľovať byt tiež z nadácie,nepoznala som ho.Stalo sa to, že ten muž skočil z mojho okna zo 6. poschodia.Zomrel a to bola pre mňa už dorážka sedela som a plakala nevedela som prestat.Teraz ked vojdem do izby stale pozriem na okno je mi to tak luto nechla manzelku a 7 deti.Moj život je ako telenovela večne sa dačo deje a ja to neviem zastavit ako by som bola prekliata.

mikve, St, 19. 01. 2011 - 12:34

Nie si prekliata Sivka, ale ver ze nenavistou nevyriesis nic...to som myslela vazne.
Mas svoje deti a mozno az bude na to spravny cas bude k nim aj dobry partner...vyrozpravat sa je fajn, to naozaj pomaha, ale zivit v sebe nenavist alebo pocit krivdy nie je dobre na nic, iba to zbytocne cloveka zoziera zvnutra. Viem ake je to sediet vecer sama, a nemat sa s kym pozhovarat lebo deti uz spia...ale to sa este moze zmenit.Len tomu treba verit a pripadne nieco pre to aj urobit. Drzim ti palce

georgina, St, 19. 01. 2011 - 16:29

Sivka, myslela som si doteraz, že máš len jedno dieťa. Ako vychádzaš s bývalým manželom? Stýka sa so synmi? Posiela alimenty?

Sivka, St, 19. 01. 2011 - 19:12

Nie... je to všetko tak zamotané a na dlhé vysvetlovanie.S bývalím sa rozprávame ohladom detí to je všetko on má svoj život.Ano stýka sa s deťmi hoc nie často.Alimenty posiela vždy na čas tie nám aj idú na podnájom.Všetko je to moja chyba mala som si dať pokoj a žit už len sama a nie neletie na sladke rečičky.Mala som sa ponaučit .Ja sa malému teším je to moj pokladík no bolí ma to všetko(brokenheart)

georgina, St, 19. 01. 2011 - 19:44

Minulosť nezmeníš, takže sa pouč teraz, aspoň sa pokús odpustiť aj sebe, aj všetkým ostatným - a kráčaj ďalej.

nielen žienka domáca, St, 19. 01. 2011 - 20:00

sivka, držím palce. aspoň, že máš tie alimenty a tým pádom zaplatený nájom. aj to je niečo.
ja ako slobodná mamička som si tiež rôzne privyrábala, aby sme mali "čo jesť" a podobne. samozrejme - potrebovala som pomoc okolia. samej žene je veľmi ťažko, no aj tvoj 15-ročný syn je už veľký chalanisko. už by hádam zvládol aj postarať sa o súrodencov a ty môžeš aspoň niečo robiť - buď v domácom prostredí alebo nejakú kratšiu brigádu.
Objímam zvládneš všetko! hlavne žiadne výčitky. georgi veľmi pekne píše - minulosť už nezmeníš, nemá význam sa pre to zožierať. vziať si ponaučenie a vykročiť ďalej. ešte ťa čaká mnoho krásnych chvíľ. Slnko

Sivka, Pi, 21. 01. 2011 - 11:26

Ja sa chystám do práce ale teraz ešte nie, je to ešte veľmi skoro od malého drobca.Nedovolila by som si nechať na týnedžera bábo.Neviem mne sa asi uľavý po súde a ten snád už bude čoskoro.Bolí ma to všetko v duši.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama