ahojte NM, doma mame dve nadherne deti, Matko bude mat dva roky, a patrik ma 4 mesiace. su to uzasne deticky. Vsetko sme vpohodicke zvladali, az do doby kam sa nam nezacali tisnut zubky, teraz je patrik stale upistany, spokojny je len na rukach. starsi ked to vydi tak si pyta viacej pozornosti a ked trebars kojim a nevenujem sa aj jemu tak place. takze teraz casto mrncia naraz. a v poslednej dome mi to dost leze na nervy. uz proste nevladzem pocuvat tie bakoty. manzel vela pracuje takze mi snimi moc nepomaha. a ked je nahodou doma tak sa mu bud nechce alebo sedi pri PC kolko razy nemozem ani uvarit, lebo sa nemozem pohnut od deti. ani takto vecer namam klud. Bojim sa o deticky aby som nahaodu nevybuchla a nieco im nespravila. UZ sa mi stalo ze som vybuchla a nacapala som matejovi na zadok a dala ho do detskej nach sa vybuci tam. ale potom ma to dost mrzelo. A muz nevie, alebo nechce pochopit, ze si potrebujem urobit na chvilocku pauzu. trebars si vliezt na hodinku do vane a mat chvilocku klud. neciem co si mam pocat. som proste zufala, ..
Milá pandicka19,
viem o čom hovoríš, tiež to bolo u nás takto, našťastie, alebo nešťastie? som mala medzi deťmi väčší vekový rozostup. Bolo horšie ak som ochorela, syn mal tri mesiace a ja som mala horúčky okolo 39°C, nevládala som ho okúpať, nuž môj manžel mi povedal, že sa bojí ho okúpať, on ho do roka (ani staršiu dcérku) ani nechytil do náručia, čo sa "bál". Syn je ťažko zdravotne postihnutý, teraz má už 17 a dcérky je zdravá (20), ale manžel je stále tiež za PC, nemá mi kto pomôcť, našťastie mi so synom pomáha dcérka.
Neviem Ti poradiť, teraz už s týmto "rozumom" by som si vedela pomôcť, ale vtedy som to nevedela, jednoznačne súhlasím s Mariou53, že rozhovor. Tiež mi manžel stále vyhadzoval na oči, že on zarába a má aj právo si oddýchnuť, ale na to právo máme aj my maminy nie? Porozprávaj sa s ním, oni sú muži takí, že keď zistia, že to zvládame, tak nepomôžu, ale musíme im otvoriť oči, že aj my chceme byť zdravé a nie strhané prácou doma, okolo detí, okolo domácnosti a pod. ROZHOVOR S MANŽELOM.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Pandicka,
ja mam dcerku -2r. a syna 6 mes. Teraz sa mu tisnu zubky a z pokojneho dietata, ktore malo okolo hlavicky takmer svatoziaru je maly ukricanec. Ked je uz velmi zle pouzivam gel na zubky Dentinox, na chvilu ho to utisi.
Co sa tyka dcery, to "na jucky" u nas funguje strasne dlho, ani zuby synovi nemuseli ist. Da sa to zvladnut aj s domacnostou, ja som zaviedla system, ze su obe pri mne, a na striedacku pohojdam maleho, ponosim na rukach, potom malu a spolu sa aj hrame vsetci traja. Ked treba upratat, navarit, a revu obaja, s malym nic nenarobim, ale zase dcerke viem vysvetlit, ze ju zoberiem na ruky, ale najprv musim toto alebo tamto urobit, popripade jej poviem, aby mi pomohla a tak so mnou beha s handrou v rukach po byte alebo spolu varime. A ked a zmesti, tak pri sebe mame aj maleho v lehatku a pracujeme pri nom.
Treba pri tom ozaj vela sebakontroly, vcera som aj ja zlyhala pri vecernom krmeni, ked sa to na mna zosypalo, cely cas som si opakovala, ze nervozitou nic nevyriesim. Uplne kludna som nebola, ale nevrieskala som....
Ja mam nastastie manzerla, ktory pomoze, ked moze, ale tiez sa stane, ze sa citim ukrivdena, ze sa len okolo deti tocim, takze tak ako pisu dievcata, rozpravaj sa s nim. Ty pracujes 24/7, dostavas za to aj plat, sice smiesny a to, ze pracujes doma, neznamena, ze sedis s nohami vylozenymi a cumis na telku. Tiez som pocuvala o tom ako je mi super, ze som na materskej, ze mam volno a potom sa vsetci cudovali, ze preco tak chudnem, ked jem ako chlap.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Pandicka, ja mam medzi detmi tiez maly vekovy rozdiel (1.5 roka),takze viem, co prezivas. maleho sice zubky netrapili,ale tiez mi dali obcas zabrat. (este aj davaju). aj nas ocko rad sedi pri pc,ale nastastie mame laptop,tak ked mam toho dost,tak ho zavrem, popripade zoberem a schovam.je sice pravda,ze sa mu to nepaci a obcas sa stavia na zadne,ale u nas plati dohoda,ze chces nieco ty,tak sprav nieco pre mna. napr.chce ist s chlapmi na pivo,tak cely den sa stara o deti on.(nadhera). ked ja nieco chcem,tak ho necham sa hrat na pc a nic od neho svetoborne nechcem.ked chce ist hrat futbal,tak ja mam cas si ist zaplavat. a tak sa striedame vo vsetkom.zatial to funguje.
skuste si aj vy urcit nejake pravidla a uvidis,ze sa najde aj cas pre teba.
co sa tyka deti,tak som to riesila,ze som ich bravala von.tam maly pospal v kocari a s malou som sa mohla hrat. vzdy som jej davala pocit,ze ona je ta dolezitejsia,ze sa musi starat o bratceka.ked plakal, tak ho ukolisala alebo dala cumlik a podobne. a tiez mi pomahalo,ked som isla s nimi do deckeho centra,tam sa bavili s inymi detmi a ja som mohla len tak "doblba"cumiet.tiez to bol dobry relax.aj pre mna aj pre deti.
drzim palce a neboj tie zubky raz vyrastu
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pandička,
tak to fungovalo a aj funguje u nás. Často som na dne so silami a nervy mi priam vyskakujú z halvy. Samzrejeme si to odnášajú tie najnevinnejšie.
Ale ak už naozaj nevládzem,jednoducho ked je ten chlap doma a sedí si ako pánko unavený,tak sa oblečiem a so slovami " vrátim sa o hodinu" vypadnem z domu. Proste sa iba bezcieľne flákam po meste a zhlboka dýcham. Ono taký vzduch do pľúc občas veľmi pomôže
Jednoducho musíš vydržať. Je to dlho pri takýchto nervákoch,ale o rok-dva bude lepšie. Potom sa už chlapci občas aj zahrajú a ty budeš mať viac času.
Olľadom toho navarenia,jednoducho si tú menšiu dám do nosiča na chrbát a ruky mám voľné na varenie. Karinke(bude mať 4 roky) dám príborový deckí nožíček, mrkvu,alebo jablko na krájanie. A ona si pripadá ohromne dôležitá,keď môže nakrájať mrkvu do polievky. Skús niečo takéto. Ja viem že to je niekedy o nervy a človek chce mať aspoň v tej kuchyni pokoj,ale to jednoducho s deťmi nejde. Už ich raz máš a musíš proste nájsť spôsob,ako to uľahčiť hlavne sebe
Držím ti palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
"ale o rok-dva bude lepšie"-manny,aj ja som si to myslela 
,prepáč,že sa chichocem,ale smejem sa sama na sebe,ako som mohla byť tak naivná No ale veď nádej umiera posledná,že?
Tiež som mávala stavy,že len čo prišiel manžel domov z práce,ja som vzala kabát a buchla dverami,vrátila som sa až keď už deti spali,čakala ma na stole voňavá káva a v dome ohlučujúce TICHO (samozrejme aj môj drahý manžel)
Už to nerobím,lebo fakt je,že už sú chlapci pomerne veľkí a dá sa s nimi dohodnúť,ale zabrať mi dajú čím ďalej tým viac a čas na seba mám vždy len na úkor niečoho iného.Ale treba si to dopriať.Myslím,že je oveľa dôležitejšia spokojná a kľudná mama,ako stopercentne vyglancovaná domácnosť.Oplatí sa niekedy radšej s deťmi,alebo sami dvaja ísť na obed radšej na pizzu,ako vystávať doma pri sporáku,dopriať rodinke plaváreň aj keď potom doma sa mi už nechce žehliť a len si zapneme Madagaskar.
Pandička,naozaj si to musíš zariadiť tak,aby ti niekto s deťmi pomohol,lebo samej to je veľmi ťažko všetko zvládať.Dohodni si s manželom,že napríklad streda bude deň pre teba a on príde domov skôr a zostane s deťmi sám.Pretože tak ako aj manny píše,deti sú vaše spoločné a sú tu,máte ich doma "požičané" minimálne na dvadsať rokov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
všetko robíš Ty, lebo VLÁDZEŠ, no tak niekedy NEVLÁDZ. Keď som končila školu, tak nám triedna prof. povedala: doma žiadne tepláky a nátačky, lebo keď muž nevidí obrázok doma , hľadá ho inde. A po druhé, čo môžete pokazte, rozbite, lebo keď raz ukážete, čo všetko dokážete, budete to robiť celý život.Držím Ti palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
triedna zabila
a riadis sa podla toho?
Len skoda, ze niektori aj maju pekny obrazok doma, ale chcu ich mat viac...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pandička 19,to nemáš nikoho blízkeho,rodičov,súrodencov,kto by ti pomohol?aj manžel by mohol oddychovať po práci s deťmi,veď sú to aj jeho deti.....síce on zarába peniaze a čo ty ?veď ty pracuješ 24 hod.denne ,bez prestávky....porozprávaj sa s ním a keď to nepochpí,tak navštív predmanželskú poradňu,veď sa predsa nezrútiš psychicky.....držím ti palce