áno ..naučila som sa to.teda naučili ma to okolnosti.
Inak každemu sa pritrafí,že premýšla o nesmrtelnosti chrústa,že mohol urobiť,povedať..to či ono,že prípadne mohol mlčať...aj ja mám také chvílky.
No myslím,že na 90% viem vypnúť a užiť si chvíle pre seba,ked som sama doma viem aj nahlas spievať s cd-čkom,viem pochváliť aj cudziu ženskú,viem aj zamakať na záhrade a v domácnosti,pravidelne chodím na pokec s kávičkou k jednej poloochrnutej panej a pritom jej čo to pomôcť..jedene neviem sa prinútiť tak poctivo cvičiť-aj ked denno denne chodím pešo pripadne bikom,a neviem prestať jesť načatú čokoládu...je jedno či je 50g alebo 200g-jednoducho padne za obeť mojej pahltnosti!!!
ja za meditáciu považujem ručné práce-vezmem háčik a hakľujem!prípadne vyšívam.vtedy asi aj relaxačne dýcham-nepremýšľala som o tom.zaujímavé-pri šijacom stroji je to práca..
takže tak je to so mnou..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja hlava šrotuje pri zaspávaní. Ráno, kým sa vytrepem z postele stihne prejsť toľko tém ... Pri raňajkách, varení, práci, pokuse o relax ..... Každú chvíľu voľačo točím. O tom, čo som povedala, nepovedala, aj o tom, čo keby, kde keby ... Ono to ani nie je, že teraz maľujem čierne scénare, napríklad, lebo korona, deti, zdravie, práca, lebo ... Nie moje myšlienky si žijú vlastným bohatým životom a presúvajú sa z jednej neuveriteľnej oblasti, k druhej, tretej v jednom nikdy nekončiacom kolobehu. No dobre keď spím je to kus iné, ale len kus ...
Eckhart Tolle neobjavil Ameriku, ani iný čo hlásajú vedomé kadečo. Bdelá prítomnosť patrí k joge, taj chi .... a ktovie ešte k akým starým technikám už tisícročia. Utíšenie sa a ponorenie sa do ticha bez myšlienok patrí aj k dušehojivej meditácii. Len ako na to.
Vraj by pri hľadaní sily prítomného okamihu mohli pomôcť dve veci.
Aké "jednoduché"
Nejdem tu rozoberať, čo vyššie spomínaný autor rozvádza o tom, aké obzory by sa nám mohli otvoriť, ak by sa nám podarilo utíšiť, lebo to už znie ako sci fi. Pre mňa osobne je už len mimoriadne dôležité byť prítomná pri šoférovaní a nie jazdiť pomocou autopilota a riešiť nesmrtelnosť chrústa, ako poväčšine času. Alebo keď si už dám keksík, čokoládku, tak aspoň nech viem, že som ich zjedla a boli fajné ... A nie po chvíli rozmýšľam, kto mi ich preboha zjedol ...
Dievčatá, ako je tomu u vás. Viete byť tu a teraz, aspoň občas?