Ja sa neriadim asi polovicou z tych pravidiel "zdraveho rozumu" , nie som normalna , som s tym vysporiadana a je mi fajn. Som ako april, raz som hore, raz som dole, zijem zivot ako na mori, s vlnami, vlnkami, burkami, zlatymi rybickami aj zralokmi. Inak riadit sa vsetkymi pravidlami zdraveho rozumu by bola pre mna cista zabijacka nuda. Nudit sa chcem na onom svete, tu chcem zit.
Ja ti to neberiem, Lyduška - viem, že si ako apríl a aj preto (okrem iných vecí) ťa mám rada 
.
Poznám dosť takých ľudí, ktorí sa riadia "pravidlami zdravého rozumu". A ubezpečujem ťa, že život podľa nich nie je nudný . Je "iba" pokojný a spokojný.
Ak sa však niekomu páči život ako na hojdačke - OK, každý máme predsa právo na svoj spôsob fungovania 
.
Ale neodpovedala si mi na otázku - je normálne väčšinové správanie, alebo rozumné?
Rozum vravi, kotuha, ze normalne je rozumne Ja a moj rozum masove avacsinove veci podvedome odmietame skor, aby sme vedeli co je za tym a nakoniec prideme na to, ze je to takto ok 
Takže nerozhodne? Aj to, aj to? Podľa okolností?
Viac sa to naklana k tomu zdravemu rozumu....tak 90% minimalne.
Ďakujem za odpoveď .
..čo je zdravý rozum?
Lebo podľa môjho manžela má zdravý rozum on. Podľa jeho otca zdravý rozum má zase on. Podľa mojej mamy má zdravý rozum ona. A ak sa pozrieme na ich život, teda ja, lebo vy ich nepoznáte, myslím si, že ani jeden z nich sa neriadil mojim zdravým rozumom...
bod č.1: aký požičaj taký vráť ... ak mi ty nedáš, ja ti podpálim dom
bod č.2: každý z nás vzlpanie a postupne vychladne. Ja mám tú nevýhodu, že vzplaniem, skočím rovnými nohami...a potom premýšľam
bod č.3: boj o dominanciu je stále aktuálny vo väčšej skupine manželstiev..bohužiaľ
bod č.4: vieš, geo, nie je nič oslobodzujúcejšieho než hodiť vinu za svoje zlyhania na niekoho iného...
Zhrniem: ja osobne človeka so zdravým rozumom nepoznám.
( ale poznám mimozemšťana 
)
Čo je zdravý rozum? Dobrá otázka!
Podľa mňa je to niečo, čo ma nasmeruje takým smerom, kde v konečnom dôsledku sú veci a deje pozitívne.
Napríklad rozlišujem medzi pojmami inteligentný, múdry a vzdelaný. Väčšina ľudí tieto pojmy považuje za synonymá.
Ale inteligetný človek (t.j. výškou jeho IQ) nemusí byť nutne aj múdry a vzdelaný. Múdry nemusí byť nutne intelektovo nadpriemerný a ani vzdelaný (v zmysle vyštudované vysoké školy). Vzdelaný už vonkoncom nemusí byť ani inteligentný (poznáme klobáskových inžinierov, všakže?) a ani múdry.
A teraz - koho brať ako rozumného? Aj keď si myslím, že na posúdenie normálnosti stačí obyčajný sedliacky rozum - v hre sú naše staré známe emócie. V prípade, že nie sú do posúdenia situácie zahrnuté, vedia mnohí ľudia rozumne uvažovať. Ale ak sa to týka ich osobne - rozumné a rozumové úvahy sa kdesi podejú ako plesnutím biča - a nastupuje rozhodovanie a konanie pod vlyvom emócií.
To, čo je užitočné a harmonické z krátkodobého hľadiska, podľa mojich pozorovaní je z dlhodobého hľadiska takmer vždy na figu. A opačne...
Osobne sa riadim zásadou: "Radšej krátkodobá strata a dlhodobý zisk - ako krátkodobý zisk a dlhodobá strata" - no, ale to som ja.... Okrem toho - väčšina ľudí zjavne nie je schopná (alebo ochotná?) premýšľať nad vecami z dlhodobého hľadiska.
A sme zase v kýbli...
Takže neviem... A aj preto sa pýtam...
OK, Drejka, takže podľa teba je normálne to, čo je väčšinové?
Nie. Podľa mňa niečo ako normálne a zároveň všetkým vyhovujúce neexistuje. A ak áno, určite sa nájdu jedinci, ktorí nechcú rozumieť, čo iní ponúkajú.
Pre mňa je normálne nekopať do zvierat.
Pre moju susedu je normálne, ba až žiaduce, topiť mačence.
Každý z nás má nejaký ten zoznam vecí, ktoré sú pre neho normálne. Pravdepodobne to bude súhrn vecí "rozumných" a "emocinálne" prijateľných .
Asi.
Všeobecná "normálnosť" asi nie je. Mal by to byť kompromis?
Podľa mňa niečo ako normálne a zároveň všetkým vyhovujúce neexistuje.
Presne toto si myslím aj ja. Dokonca som tiež usúdila, že slovo normálne jednoducho nemá všeobecne platnú definíciu. Ako si napísala aj ty, každý má ako normálne zadefinované niečo iné - a teda je vcelku nepodstatné, či sú to veci emocionálne, alebo rozumové.
Ako sa dá urobiť kompromis v niečom, čo ani nie je zadefinované? Asi nijako.
Dospela som k názoru, že používať slovo normálne nemá zmysel. Aspoň nie dovtedy, kým sa (aspoň) väčšina ľudstva nedohodne na tom, že ešte je normálne a čo už nie....
S týmto súhlasím aj ja - od začiatku až do konca 
...A mimochodom kto by akože mal "určovať" čo je a nie je normálne...Každý sa riadi aj tak svojimi "pravidlami" - ak nepočítam teda nejaké základné veci /ktoré,sú dúfam normálne pre každého - ako pozdrav alebo podakovanie/... 
Sonia, nad týmto uvažujem často - ak sa my, ľudia, dokážeme dohodnúť na takých veciach, ako je pozdrav, poďakovanie (t.j. slušné správanie) bez toho, aby to bolo nutné zadefinovať nejakými príkazmi, zákazmi a nariadeniami, prečo by to nebolo možné aj s inými vecami? Prečo si niekto (ktokoľvek) prisvojuje právo rozhodovať o životoch druhých a určuje zákony, pravidlá a príkazy a zákazy?
Na poslednu otazku by som tiez rada vedela odpoved. Obavam sa vsak, ze je to suhrn xy cinitelov...
Odhliadnuc od tých ktorí to majú v naplni práce /t.j.naši páni politici/,by aj mna zaujímalo kto dáva ludom to právo určovať o živote druhých...aj ked zasa na druhej strane - aj na tejto stránke tak propagovaná myšlienka - ked nechcem sama tak ma nikto nedonúti...
Ale veď práve o tom to je - bez ohľadu na všetky pravidlá, príkazy, zákazy a nariadenia aj tak nakoniec každý urobí len to, čo chce a neurobí to, čo nechce.
Tak načo sú potom všetky zákony, príkazy, zákazy a nariadenia?
lebo ludia si naivne myslia, ze pisany zakon ich chrani
a bez neho by tu bola anarchia
uz v minulosti bolo pravidlom, ze prave jedinci, co sa nechovali ako vacsina boli prave za "nenormalnych". hranice, pravidla a obmedzenia si vymyslel clovek, ktory ma potrebu vsetko kategorizovat a zatriedovat, pomenovavat.
pre mna je normalne prave laskyplne suzitie so sebou, partnerom, rodinou, okolim, rastlinami, zvieratami, zemou. (co sa mi nie stale dari) pouzivam vycitovanie a vcitovanie ako nastroje porozumenia, vedena nekonecnou mudrostou. som vsak stale na ceste, v nekonecnom vyvoji. preto sa chovam tak, ako to citim. a to, ze stale idem, dokazuju aj skusky a omyly, ktore sa stavaju a su uplne prirodzene. dostali sme dar slobodnej vole a rozhodovania. a my sa mozeme v kazdej chvili rozhodnut, co je pre nas normalne. aj tak sa nam vsetko vrati, co sme zanedbali.
ps. okolie ma casto povazuje za "nenormalnu", lebo viem povedat nie a vela veci robim sposobom mne prirodzenejsim a lahsim.
Ivusa, rozumiem dobre - pre teba je normálne podľa vlastného zdravého rozumu (cítenia, vnímania... atď.)? Nie podľa správania väčšiny?
ono ten zdravy rozum sa mi neda schovat za to vycitovanie. a opacne. vnimam to ako dve oddelene sucasti.
georgina ruku na srdce, spravanie vacsiny ludstvo prave dostalo kde sme. preto, lebo nieco sa nejako ma robit, byt, atd.
Nie, zdravý rozum sa nedá schovať za vciťovanie a opačne. Sú to dve kategórie.
Ale zároveň to, čo človek racionálny nazýva "zdravým rozumom", emocionálny môže nazývať vciťovaním. Alebo ešte inak - niekto to viac vníma hlavou, niekto srdcom.
Takže pre potreby tejto debaty - na základe uvažovania, a/alebo cítenia je normálne to, čo považujem za správne. Môže byť?
A tiež som presvedčená, že stav ľudstva je práve preto taký aký je, že sústavne niekto (ktokoľvek) považuje za nutné niekomu (komukoľvek) niečo (čokoľvek) nariaďovať, prikazovať, zakazovať... atď. - lebo nadobudol (z akéhokoľvek dôvodu) dojem, že práve to prikázané, zakázané, nariadené...atď. je to jediné pravé orechové - t.j. normálne.
ano georgina, takto to vidim aj ja. ja tom ten typ, co to vnima viac srdcom. za normalne povazujem to, co suznieva s mojou podstatou a pritom nikomu a nicomu v okoli neublizuje.
este k tomu stavu ludstva. podla mna je v tom len jediny hacik a to je uvedomit si, ze nie je ja, ja, ja, ale len my. ze sme navzajom vsetci a vsetko prepojeni/e. keby sme si to uvedomili a podla toho sa chovali, vedeli by sme, ze nutit druheho trpiet, alebo robit nieco, co nema rad, sa nas v konecnom dosledku bytostne dotyka a vrati sa to. uvedomit si, ze v tom druhom je aj kus mna, tak by ludia nerobili to co robia. a nie len v druhej osobe, ale aj zvierati, rastlinke, zemi, skale, zivloch... je to len na nasej zodpovednosti a rozhodnuti.
V spoločnosti je "normálny" ten,ktorý je prispôsobivý a robí všetko tak ako väčšina okolo neho.
Ja ale robím to čo mi káže môj rozum a moje srdce.Neriadim sa "väčšinou"ktorá ma obklopuje,často viem aj ako to bude tú "väčšinu"pohoršovať,ale naozaj beriem ohľad na to minimálne,skôr vôbec.Zohľadňujem to len v tom prípade,keď by to malo ubližovať mojim blízkym a ľuďom ktorých mám rada,vtedy som ochotná robiť ústupky,ale pokiaľ ide len o mňa - vybavím si to sama so sebou,so svojim vnútrom a nič iné ma nezaujíma.Veľa krát som sa presvedčila,že si na to tá"väčšina"napokon zvykne,veď nie nadarmo sa hovorí:Každá aféra trvá tri dni...
V spoločnosti je "normálny" ten,ktorý je prispôsobivý a robí všetko tak ako väčšina okolo neho.
Áno, myslím, že takto je normálnosť všeobecne braná - ako väčšinová záležitosť. "Plávaj s prúdom" - a si normálny.
Ale ak by sme brali ako normálne (t.j. väčšinové) heslo "Ži a nechaj žiť!", tak by sa vnímanie dnešnej normálnosti posunulo niekde úplne inde. K dnešnej nenormálnosti (t.j. robím veci tak, ako ich ja vnímam, cítim, považujem za správne).
Podľa hesla:Ži a nechaj žiť sa nedá existovať,bol by tu potom chaos.Určite každá spoločnosť potrebuje svoje pravidlá,neviem,čo všetko ste si už popísali,keď som tu nebola,ale ono asi niečo "normálne" pre všetkých nie je.
Ja určité veci odmietam,lebo sa priečia mojej povahe,môjmu "zdravému rozumu",ale iný to môže považovať za úplnú samozrejmosť a povedať,že "zdravý rozum" má on.
Je to aj určitý kolobeh,vývoj ľudstva a ich inteligencie...pretože napríklad,to čo robili v stredoveku so zlodejmi,že odťali ruku,dnes za "normálne" nepovažujeme a vtedy to bolo úplne samozrejmé.
Fidorka, a myslíš, že teraz tu nie je chaos?
je a ešte aký!Ale to by sme zase zašli na skok do politiky a mne sa naozaj medzi nich nechce.Myslela som to len v teoretickej rovine
Ale praktická rovina je tu a teraz. Naozaj nevidím ani jeden dôvod na to, aby sa nevymenil jeden chaos za druhý. Zvlášť, ak pri tom druhom chaose (každý robí, čo je podľa neho normálne) je pravdepodobnosť, že sa to nakoniec utrasie k všeobecnej spokojnosti. Pri tom dnešnom chaose bude vždy niekto rebelovať...
Mne osobne by vyhovoval ten druhý chaos-ako hore vyššie píše Dreya,že jej sestra považuje za normálne topiť mačence-vtedy by mi nikto nezabránil,aby som tú osobu neutopila ja,tak ako ona tie mačence.Asi by si to ostatní veľmi rýchlo rozmysleli,či aj oni budú také niečo robiť,lebo ešte stále je dosť takých čo by ich za to potrestali,čo v dnešnom chaose nehrozí...
Biblické pravidlá typu: "Oko za oko a zub za zub" sa nakoniec vždy obrátia proti trestajúcemu. Ale to by sa ľudia tiež nakoniec naučili. Aj keď by to bola zrejme poriadne tvrdá škola .
Áno,také veci sa vracajú ako bumerang,len som si skúsila predstaviť,ako je to Ži a nechaj žiť...tu u nás sa to nedá momentálne,pretože ľudia majú iné starosti a trápenia,iný chaos v hlave a asi by dlho trvalo,kým by pochopili všetci pravidlá takého spolužitia.
Áno, trvalo by to dlho .
Fidorka,Dreya písala o svojej susede nie sestre ...
ospravedlňujem sa Dreyinej sestre za tlačovú chybu,myslela som ale susedu,vďaka za upozornenie
Odpúšťam ti, fidorečka :)
Aka je pravdepodobnost pri tom druhom chaose, ze sa to nakoniec utrasie k vseobecnej spokojnosti? A nebude aj pri druhom chaose niekto rebelovat? Co bude potom povazovane za normalne?
Aka je pravdepodobnost pri tom druhom chaose, ze sa to nakoniec utrasie k vseobecnej spokojnosti?
Podľa mňa veľká. Samozrejme, môžem sa mýliť .
A nebude aj pri druhom chaose niekto rebelovat?
Rebélia je povstanie, odpor, vzbura, odboj.... synoným je viacero. Rebeluje ten, kto z akéhokoľvek dôvodu nesúhlasí s tým, čo je podľa väčšinového názoru normálne. Ak by žiadna všeobecne chápaná normálnosť nebola, proti čomu by niekto rebeloval?
Co bude potom povazovane za normalne?
Všetko, akékoľvek správanie akéhokoľvek jedinca by bolo normálne.
Mysím si, že v konečnom dôsledku je to tak už aj dnes - len si akosi nepripúšťame, že každý z nás žije v skutočnosti podľa vlastných pravidiel .
Zákon Chaosu: Čo bolo dnes bude aj zajtra, ale len preto aby to mohlo byť úplne ináč pozajtra. Čo neznamená, že to tak aj bude, keď to čakáme všetci - určite to tak nebude.
Takze o takej alebo onakej pravdepodobnosti by som si v tomto pripade nedovolila hovorit
Ak by žiadna všeobecne chápaná normálnosť nebola, proti čomu by niekto rebeloval?
Normalnosť -vzdy bude a bola -ak zoberieme definiciu tak je to pravdepodobne to ako sa sprava vacsina resp. odchylky od nejakeho stredu v ramci určitych hraníc.(vystihla to magic). Otazkou je kde sú tie hranice a kto ich urcuje.
Všetko, akékoľvek správanie akéhokoľvek jedinca by bolo normálne.
Tak z tohto mi vychadza Anarchia- Každý ma byť každému rovný, rešpektovať jeho osobné potreby a nesprávať sa nadradene, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využiť. Znamená byť slobodný, robiť veci, ktoré chceš robiť a nebyť nútený to, čo robiť nechceš. Nevim ci je toto ta spravna cesta. Myslim, ze pre ludstvo skor nie.
PS:Cele mi to pride ako otazka " Co bolo skor? Sliepka alebo vajce?"
Nuž, kým sa "nový chaos" nevyskúša, nedozvieme sa, ako to dopadne .
Normálnosť tak, ako o nej píšeš ty, je skôr priemernosť (v pôvodnom slova zmysle). A áno, v našom svete sú všetky javy usporiadané podľa Gaussovej krivky. Vľavo na krivke je všetko, čoho je minimum až málo, na pravej strane krivky zase všetko to, čoho je veľa až moc. V strede je priemer.
Ale priemer - jeho normy, správanie, prejavy... atď. - nie je rozhodujúci pre kraje krivky. Tie kraje majú svoje normy, správanie sa a prejavy. Prečo by sa mali všetci vtesnávať do priemeru? Len preto, že priemeru je najviac?
Tvoj opis anarchie mne znel ako opis raja. A dúfam, že práve tam ľudstvo smeruje - každý ma byť každému rovný, rešpektovať jeho osobné potreby a nesprávať sa nadradene, nikto ťa nemôže zotročiť, nikto ti nemôže rozkazovať, nikto ťa nemôže okradnúť, nikto ťa nemôže využiť. Znamená byť slobodný, robiť veci, ktoré chceš robiť a nebyť nútený to, čo robiť nechceš.
Nepopieram - toto je čisto filozofická debata .
Geo, prv než pridám svoj názor k otázke "normálnosti" sa vyjadrím tu -nemyslím si, že by bola šanca, že sa "utriasol" ten chaos podľa pravidla, že každý robí to, čo je podľa neho normálne - myslím si, že ľudstvo potrebuje určité mantinely, určitú reguláciu. Inak by sa teda síce mohlo stať, že sa top utrasie - ale utrasie tak, že sa ľudstvo zničí - totálne absolútne a nezvratne - až do momentu, keď povedzme ostanú na svete poslední dvaja ľudia, ktorí sa navzájom zavraždia.
Podľa určitých teórií o vzniku ľudstva tu naši predchodcovia žili nejakým tým svojim spôsobom, kým neprišiel "zásah" z vesmíru, pristáli tu nejaké "osvietenjšie" bytosti a naučili tých našich predchodcov - že napríklad nemajú obcovať so zvieratami, nemajú robiť toto a oné .... Kto vie, kde by sme boli dnes, keby vtedy nedošlo k takému "normovaciemu" zásahu?
Adus, neberiem to tak, že by sa zrušili všetky dohody. To by sme sa naozaj asi všetci veľmi navzájom rýchlo pozabíjali .
no veď práve
Ak môžem aj ja vyjadriť svoj názor,tak podla mňa je normálne to,čo každý jeden jedinec uzná za vhodné-čiže normálne.Nie nadarmo sa hovorí "sto ludí,sto chutí" Naša normálnosť sa u každého odlišuje niečím iným,niečím svojským a práve to je na tom to normálne.Neuznávam to tzv. "stádovanie",poďme robiť a správať sa tak ako všetci,lebo keď to robia všetci,tak je to tak správne.Tvorili by sme jedno velké stádo.Veď keby sme všetci robili to čo všetci a cítili ako všetci,zrazu by sme zistili že ani nevieme čo nám vlastne chýba.Takže podla mňa je normálne,keď sa správame a riadime ako individualisti a nie ako stádo.
Tatiana, čoby si nemohla? Toto nie je privátna debata .
Takže podla mňa je normálne,keď sa správame a riadime ako individualisti a nie ako stádo.
Súhlasím.
A keď navyše individualista akceptuje aj individualizmus druhých - kde je chyba? Podľa mňa nikde .
myslim, ze zakladom je "zi a nechaj zit". A vsetci okolo neho oscilujeme hore a dole, vpravo a vlavo. niekto viac v zone "nechaj zit", iny zase v zone "hlavne prezit". ten, kto sa uz prilis vzdiali do zony "hlavne prezit", je povazovany za nenormalneho (dokonca nebezpecneho). ten, kto zase uleti do "nechaj zit aj na moj ukor", je povazovany za vzor (a casto blbca zaroven).
no a tam kdesi okolo toho hesla je ten normal (tudiz norma).
Magic, ty vždy trafíš klinček rovno na hlavičku .
normálne je pre mňa to, čím práve žijem.....bez ohľadu na to, čo si o tom myslia ostatní
Jeeeeeej toto sa mi paci petra.
Vločka, opäť súhlasím. To, čím práve žijem. Dnes je to jedna vec, zajtra druhá. Včera som si myslela, že je normálne toto, dnes je pre mňa normálne zase niečo iné. A čo? Sme ľudia, meníme sa a menia sa aj naše názory a presvedčenia. Nevidím na tom nič podivuhodné.
Normálne je podľa mňa to, čo definuje zdravý rozum...ale čo je normálne? A čo ak to "normálne" je pre niekoho niečo úplne celkom iné?! Čiže asi každý považuje to svoje správanie za "normálne". Potom si to musí vysvetľovať(spytovať svedomie) sám pred sebou, alebo rodinou. Ja sa neriadim vačšinou, ale mojím zdravým rozumom, ale ako píše Fidorka...ak by to malo ublížiť(moje správanie)mojej rodine, tak som tiež ochotná ustúpiť...ale až po dôkladnom zvážení mám taký názor, že ak sa riadim zdravým rozumom, tak sa nemám prečo hanbiť, alebo ospravedlňovať, nedajbože ustupovať
Ešte som chcela doplniť:môj zdravý rozum mi hovorí-ži a správaj sa ku druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali ku Tebe...týmto sa riadim
môj zdravý rozum mi hovorí-ži a správaj sa ku druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali ku Tebe...týmto sa riadim
A aký by to bol fajn svet, keby sa tým riadili všetci .
Geo,toto už dlhé roky prízvukujem svojmu manželovi,nikdy nerob iným to,čo nechceš aby oni robili Tebe.A vždy sa správaj k druhým tak,ako chceš aby sa oni správali k Tebe.
Toto je to,že ak by sme mali mať v niečom ako ludstvo jednotný názor,tak v tomto.TOTO považujem za normálne pre všetkých.
K prvej vete - páčilo by sa ti, keby ti niekto roky niečo prízvukoval?
K druhej vete - súhlasím .
Prízvukujem,len v tedy,keď sa chystá urobiť niekomu niečo typu-človeče začalo sa ti nejak dariť a mne nie-tak sa nebude ani tebe o to sa postarám.Z duše nenávidím na luďoch zákernosť.
Vidíš aj tu je príklad,toho stádovania sa.Keď sú zákerný "všetci" musím byť aj ja.A čo tak vložiť do toho trochu individualizmu-keď sú všetci zákerný,tak ja predsa nebudem tiež.Stačí že sú ostatný,nieto ešte aj ja.
Tatiana, ale potom stojí otázka inak - bol tvoj manžel zákerný vždy?
Nad týmto som už premýšlala vela krát.Mám pocit,že pred tým to predo mnou skrýval,ale po čase to začalo vychádzať na povrch.A ja sa nestačím diviť.
No, ale ak bol taký vždy - je to pre neho normálne.
A teraz čo? Myslíš, že sa ti podarí prerobiť ho na tvoju normálnosť?
je pravda, ze normalne je pre mna to, co (alebo cim)prave zijem. len v tomto pripade ma vzdy napadaju extremy - presne sa pridrzajuce tohoto zaveru. psychopati, vrahovia a vsetci ti ludia, co povazuju za normalne presne to, co robia. a nas z toho striasaju zimomriavky a potichu sa modlime, aby sa nieco take k nam ani nepriblizilo. oni nas ale vidia ako tych, co su obmedzeni a nedokazu to pochopit. to skutocne a prave.
No, ale ako chceš prinútiť tých, čo sú "mimo", aby videli svet tak ako väčšina normálnych?
nejde mi o to, ako ich donutit. ja len, ze kazda jedna definicia ma aj svoju druhu stranu. zatial sa tu vlastne beru vsetky z pozicie priemernej vacsiny, ktora sa podriaduje ucte k zivotu - proste, snaha jednotlivca sa vrodene podriaduje prezitiu celeho druhu. k extremom dojde az v ohrozeni.
ale su aj jedinci, ktori myslia inak. a pri nich tie definicie, co tu zatial padli, vyznievaju mrazivo.
len neviem, ci som od hladania normalnosti a jej definicie nezabocila k definovaniu jej idealnej podoby.
Neviem, či sa dá definovať ideálna podoba toho, čo nie je definované .
Myslím, že doteraz sme sa väčšinovo priklonili k tomu, že pre každého je normálne niečo iné. Vrátane tých vrahov a iných extrémov. To patrí k tomu - ako protipól. Duálny svet - v takom žijeme...
Magic,
v tejto debate mi hovoríš z duše - lebo je to ozaj tak - je tu vždy určitá skupina, ktorá vníma veci rovnako a dalo by sa povedať "v norme" - ale rovnako je tu vždy aj skupina, ktorá ide do extrémov - a extrémy sú niečo, čo ma neuveriteľne desí a pociťujem to ako ohrozenie.
Adus, prečo ťa to desí a prečo to vnímaš ako ohrozenie?
No, neviem to celkom presne vysvetliť - možno najskôr takto: umiernenému ľahšie vysvetlíš, ľahšie sa s ním dohodneš ako s extrémistom; umiernený bude s tebou debatovať a možno prijme aj (minimálne čiastočne) môj názor - extrémista, ak sa nebudem ochotná stotožniť s ním, tak mi jednu prid..e a je to
Iste, je to tak. Ale tí extrémisti jednoducho existujú. A ani všetky zákony sveta ti nezaručia, že ho nestretneš a jednu ti nepri...toto.
Donútiť možno ani nie, ale tie normy normálnosti slúžia podľa mňa hlavne tomu, aby sme mali nejakú ochranu pred takýmito ľuďmi: nie je normálne vraždiť, tak mám normu, ktorá hovorí, že kto vraždí, patrí za mreže.
Adus, myslím, že väčšina ľudí považuje vraždenie za nenormálne aj bez normy.
Zaujímavé podľa mňa je, že po zrušení trestu smrti nejako výrazne neposkočil počet vrážd. Prečo?
Geo,
hoci občas ma to pokúša - v zásade si nemyslím, že by trest smrti niečo riešil - ale táto debata je o niečom inom, ak by sme ešte aj trest smrti začali rozoberať, tak to sa nikdy nedoberieme konca.
Súhlsím, že väčšina to berie ako normálne, že sa vraždiť nemá - ale čo s tými "neprispôsobivými", čo to za normálne nepovažujú. Ako som už hore písala, nerada sa cítim ohrozená. A vedomie, že niekde okolo mňa by sa mohol pohybovať niekto, kto vraždenie nepovažuje za nenormálne pociťujem ako ohrozenie a naopak vedomie, že existuje norma, ktorá ho za takéto správanie vie "stiahnuť z obehu" ma upokojuje.
Čo s tými neprispôsobivými? Stiahnutie z obehu a držanie ich za mrežami ich vari prispôsobí? O čo nám vlastne ide? O to, aby sme všetci do jedného žili v pokoji a mieri, alebo o to, aby sme mali pokoj od neprispôsobivých?
Ďalšia otázka - kto všetko je neprispôsobivý? To sa dá krásne stupňovať, že?
Friedrich Gustav Emil Martin Niemöller: Najskôr prišli po komunistov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol komunista. Potom prišli po židov a ja som sa ich nezastal, lebo som nebol žid. Potom prišli po odborárov, ale ja som sa ich nezastal, lebo som nebol v odboroch. Potom prišli po katolíkov, ale ja som sa ich nezastal, lebo som bol protestant. Potom prišli po mňa a vtedy už neostal nik, kto by sa ma zastal.
Normalne je podla mna to, co je vseobecne uznavane spolocnostou a tym "znormalizovane" aj ked by to zo subjektivneho hladiska malo byt nieco nenormalne. 
Takže plávanie s prúdom? Hm, myslím, že keby sa toho držali všetci a od počiatku vekov, tak ešte sedíme niekde v jaskyniach...
Takto je to vnimane v spolocnosti.
Iste, viem o tom, že takto to väčšina vníma. Ale keď sa pozriem na dejiny, tak vývoj posúvali práve tí nenormálni - t.j. tí, ktorí sa nepodriadili tomu, že takto to robia všetci a tak je to normálne. A vymysleli niečo, čo tu ešte nebolo - teda niečo nenormálne. Zaujímavé je, že z mnohých tých nenormálností sa časom stali bežné a normálne veci.
Z toho mi vyplýva, že názor väčšiny je možné (časom) zmeniť tiež .
...normálne je, že ked vstúpim do spoločnosti.pozdravím.
...normálne je, že ked zasvieti oranžová-pribrzdím.
...normálne je, ked niekto potrebuje pomôcť, a som schopná pomôcť-pomôžem.
...normálne je, že nevyhadzujem špinu z auta, ani na ulicu.
...normálne je, myslím, že všetko, čo súvisí so zdravým rozumom
Otázka je...každý má svoj názor, svoju pravdu a svoj zdravý rozum ...takže, každému jednému, je normálne a prirodzené niečo iné.
Súhlasím
Normalne - ako slovo obsahuje v sebe slovo norma. Cize normalne je pohybujuce sa v tolerancnej blizkosti istej normy. Sú normy písané- právne a nepísané- osobné. Takze všetko je istým spôsobom ohraničené- a my sa hýbeme/ak chceme v istom ohranicenom ihrisku života, ktoré je oplotené spolocenskými, právnymi, osobnostnými a inými/napr. kazdy narod ma ine "normalne" sposoby/ normami...
V slkole je to vypuklé- štatna norma/ ucebne osnovy/ dava rebricek- bez ohladu na osobnostmne moznosti a vykony musime hodnotit v porovnani so standartnou normou/znamkou/ -je to normalne? Nie, je to chore, lebo to vobec neodzrkadluje osobnostne vklady... My s MM sme pre mnohých ako ufóni- nie nenormalni, ale vymykajúci sa bezným normam. No. ako bolo povedané, nám je normalne to, co zijeme. Otazka normalnosti zahrna otazku normxy. kto ju stanovuje, ako vznika, preco a ci ju respektovat... Z pohladu typickeho u nas na dedine"No povedzte, je toto normalne?!!" som sa nikdy na svet nepozerala. Len suhlasim, nesuhlasim, tolerujem, robim nieco proti... Dobra otazka, Geo. Mam na nu len jednu odpoved- neprinalôeží mi dačo také posudzovat a ani nechcem...
Vidíš, Broňa - toto je tiež niečo, čo mi vŕta v hlave. Prečo sa niekto (ktokoľvek) snaží ľudí normovať? Prečo niekto (ktokoľvek) určuje, čo kedy a ako a prečo treba robiť?
Osobne som tiež radšej z hľadiska väčšiny nenormálna - ale svoja. Jedinečná - tak, ako sme jedineční všetci .
Pod toto sa podpisujem.
Všetci sa správame podľa noriem, či chceme či nie, či si to priznáme alebo nie. Často si to ani neuvedomujeme, práve preto, že je to pre nás normálne. Niekto sa odkloní od noriem viac, iný menej, niekto často, niekto takmer nikdy. Ale žien po štyridsiatke so zeleným kohútom na hlave a v červených kožených šortkách nechodí po ulici veľa (ak nejaká áno, vopred sa jej ospravedlňujem, že som ju uviedla ako príklad vybočenia z noriem, lebo pre ňu je to, samozrejme, normálne ).
Mirka, čo však v prípade, že mám po štyridsiatke a nemám nič voči bláznivým nápadom - ale zelený kohút na hlave a červené šortky sa mi jednoducho nepáčia? Som podľa normy? Alebo som mimo normy? Alebo ako?
To je už len a len na tebe, či je to v norme, alebo nie. Ten príklad som uviedla ako extrém a viem, že si to pochopila, tak sa nerob.
Pokiaľ ide o mňa, tiež by som sa tak nevyparádila, ale ak to chceš vedieť - nepovažujem to za normálne, je to podľa mňa nad rámec bežných spoločenských noriem (teda mimo karnevalu a pod.)
Normami sa riadime v práci, v spoločenskom živote, v móde (viac-menej), vo vzťahoch... a je to dobre, kde nie sú normy, tam je anarchia. Nepopieram, že prekročiť nejakú tú normičku je občas príjemné , ale s rozumom.
Jasne, že som to pochopila .
Ale sme zase tam, kde predtým. Podľa teba je pre štyridsiatničku mimo normy zelený kohút a červené šortky. Podľa mňa nie. Len nemám najmenšiu chuť na taký oufit. Keby som však stretla niekde v meste takto vystrojenú ženu, len by som si povedala: "Nuž, každý sme nejaký..."
Nemyslím si, že kde nie sú normy, tam je anarchia. Myslím si, že každý veľmi dobre vie a cíti, čo je v poriadku a čo nie. Len sa podľa toho mnohí ľudia neriadia.
Zmenu jednotlivcov k oficiálnej norme (stanovenú zákonmi, príkazmi, zákazmi a nariadeniami) vydupávať trestami a sankciami... Hm, podľa mňa to nie je dobré riešenie.
No - v zásade, ak by sme si tu odvodili analógiu od výchovy detí, že musíme trpezlivo vysvetľovať a vysvetľovať, a vysvetľovať, .... tak áno, čiste teoreticky by sa to dalo zvládnuť bez trestov a sankcií.
Jediný rozdiel vidím v tom, že pri výchove detí má jeden vychovávajúci na starosti relatívne obmedzený počet vychovávaných a naviac ešte takých, čo ho automaticky a prirodzene berú ako "autoritu".
Vo svete dospelých, ak by na každého "hriešnika" musel byť jeden "rodič" - no toto si neviem dosť dobre predstaviť, nehovoriac o tom, ak by tento dospelý hriešnik mal v sebe zakorenené to, že nie sú žiadne normy a môže robiť čo sám uzná za vhodné a normálne.
Dalo by sa to dosiahnuť za ozaj veeeeeeeľmi dlhý čas, ak by ozaj všetci rodičia bez výnimky pristupovali k výchove svojich detí s láskou a trpezlivosťou bez trestov a vyhrážania - lebo takýmto deťom by potom tieto negatívne veci boli cudzie (tu veľmi dobre viem o čom hovorím, ja som takto vyrastala a mala som nekonečne veľa problémov po začatí školskej dochádzky adaptovať sa na prostredie, kde existovali negatívne javy, násili, klamstvo,....)
Keď si vezmeš, ako dlho už ľudstvo existuje a ešte stále sa mu to nepodarilo - nechcem byť pesimista - ale nevidím to veľmi ružovo
Súhlasím s tým, že by to bolo naozaj na dlho a že treba začínať od detí.
Zákonite musíme byť tam, kde predtým , lebo máme každý svoj názor a, chvalabohu, sa líšia, i keď len v detailoch, inak by bola na svete nudaaaa
Neberiem normy tragicky vážne, ale uznávam ich najmä v správaní sa ľudí voči sebe navzájom. Neprivítam klienta slovami "nazďo, starý brachu, wo co gou?" namiesto "dobrý deň, čo pre vás môžem urobiť?". Toto považujem za normu, niekto to tu nazval etiketou, budiž.
Normy v zmysle zákonov a pod. by som sem nemiešala a myslím, že ani ty si nemala na mysli takéto normy, keď si tento blog písala.
Mirka, zákony sú len vyššiou formou noriem. Niektoré normy (a/alebo dohody) dodržiava väčšina úplne dobrovoľne (napríklad tú etiketu, ktorú som, mimochodom, spomenula ja) a dodržiavanie niektorých noriem je (vraj) nutné vyžadovať pod hrozbou trestu.
Tému normálnosti som chcela dať na NM už na jeseň - ale nakoniec som to nechala tak. Ale niektoré posledné diskusie (hlavne o rožkoch a o hraní hymny) mi znova nasadili chrobáka do hlavy.
Ešte ako tak rozumiem tomu, že mnoho ľudí považuje za nutné mať (trestné) zákony o vraždách, krádežiach, podvodoch a podobne. Ale niektorí ľudia považujú za potrebné aj zákony, ktoré sa nás snažia prinútiť byť (napr.) vlasteneckí a čistotní. To už je podľa mňa silná káva a chcela som to prebrať podrobnejšie.
Čo je vlastne normálne?
Na prvé zamyslenie mi z toho vychádza, že normálne je to, čím sa riadi a žije väčšina. Lenže vzápätí tam nachádzam plno háčikov. Normálne správanie (v zmysle väčšinové) sa totiž často vzpiera zdravému rozumu.
Napr. zdravý rozum mi vraví, že je normálne, ak sa dospelí ľudia k sebe chovajú ako dospelí (t.j. bez urážok a urážania sa, bez naschválov/podrazov/intríg, bez "oplácania" "krívd", bez hrania rôznych hier... a mohla by som ešte dlho pokračovať).
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak si premyslím vec skôr, ako sa do nej pustím - a nevrhám sa do čohokoľvek len tak, lebo som sa práve nahnevala/nadchla/zamilovala.... no, proste z premiery emócií rôzneho druhu.
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak sa partneri k sebe chovajú ako partneri, ťahajú za jeden povraz jedným smerom a netrestajú sa navzájom, neprikazujú si a nezakazujú a neponižujú sa a neponižujú toho druhého...atď.
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak prevezmem zodpovednosť za vlastné činy a nehľadám výhovorky, kto/čo môže za to, že sa mi niečo nepodarilo.
A tak ďalej a tak podobne...
Lenže väčšina sa tými "pravidlami zdravého rozumu" neriadi...
Takže je normálny taký jav/dej/činnosť, ktorý uznáva a koná väčšina? Alebo je to taký jav/dej/činnosť, ktorý ako normálne definuje zdravý rozum?