upsss, tak to mi nedocvaklo, že máš na mysli tieto normy 
, to bude tým nočným chatovaním ...
K tomuto sa, s odpustením, nevyjadrím, nepatrí sa vulgárne vyjadrovať na verejnosti (ďalšia norma, ale túto ctím). 
Che - mám smolu, že včera večer som doma nezapla počítač - fčuľ vidím, že všetko, čo som chcela k téme napísať, už niekto povedal. Ty si Broni uchytila práve jeden z tých aspektov - teda, že slovo normálne je odvodené od slova norma - čiže určitý predpis, ako má či nemá niečo vyzerať.
A rovnako ako ja sa pýtaš, kto to má určiť - ľudia, Boh (iná vyššia "nehmotná" mocnosť),... úrady? Ja osobne verím, že v určitých oblastiach normy potrebujeme (viď niektoré moje komentáre vyššie) - je ale ozaj otázne, či tí, čo ich tvoria sú tí skutočne oprávnení, či ich vedia utvoriť dobre.
Lebo dokonca aj v takých exaktných oblastiach ako sú technické normy existujú rozdiely medzi jednotlivými technickými normami, viažúcimi sa k určitému problému/javu/veci .. - preto často vidíme (ja si to najviac pamätám z filmov do fotoaparátu), že je to podľa: DIN, ASA, STN ....
Čiže nie je norma ako norma - u nás napríklad môže jeden muž mať len jednu manželku (oficiálne) a naopak. Podľa islamských noriem je to inak . V celosvetovom meradlo to síce môže spôsobovať zmätok, ale napriek tomu stále verím, že určitý stupeň "normalizácie" toto ľudstvo potrebuje
No veď, Adus - okolo tohto sa točíme stále dokola - čo je pre jedného normálne (norma, správny stav), pre druhého je to... trebárs podivné...
No hej,
podla islamkych pravidiel je polygamia legalna. Ale napriklad nevera ( dokazana podla pravidiel trestneho zakona ) je tretnym cinom. Trest je nepodmienecny niekolkorocny (5-12) pobyt vo vazeni.
Jeeej, zdravý rozum, tak to ja nemám. A ani nikoho takého nepoznám. My sme všetci mierne (dosť) švihnutý 
Aretta, vieš, pre koľkých ľudí som ja so svojim "zdravým rozumom" riadne švihnutá? 
Pre mňa je normálne to, čo je v súlade s mojím zdravým rozumom, ale zároveň to, čím neubližujem ostatným, to, čo mi dáva slobodnú vôľu rozhodovať sa...napriek tom si myslím (alebo práve preto?), že písaný zákon naozaj ochraňuje (napr. účastníkov premávky - cestné pravidlá, zákon o úžere), že písaný zákon stanovuje mantinely pre tých, ktorým je "normálne" ubližovať ostatným a pod.
...napriek tom si myslím (alebo práve preto?), že písaný zákon naozaj ochraňuje (napr. účastníkov premávky - cestné pravidlá, zákon o úžere), že písaný zákon stanovuje mantinely pre tých, ktorým je "normálne" ubližovať ostatným a pod.
Písomný zákon neochraňuje. Ak by to tak bolo, tak by sme nemali dopravné nehody, krádeže, úžery, podvody, vraždy atď.
Nie? Neochraňuje? O.K. Tvoj názor, vieš si predstaviť, ako by fungovala napr. premávka bez pravidiel?? Pre niekoho by bola normálne dať prednosť zprava, pre niekoho zľava...ak by to nebolo kdesi napísané, ako by sa tým mohli všetci riadiť? Ústným podaním?
Ak podľa Teba neochraňuje, myslím si teda, že Ti dáva min. právo požadovať v prípade jeho porušenia odškodnenie, satisfakciu. Mňa niektoré zákony ukľudňujú, dávajú mi pocit určitých istôt...
Heluš, nemám vôbec nič proti písomným dohodám. Aj etiketa je spísaná v mnohých knihách a väčšina ľudí ju aj dodržuje - napriek tomu (alebo práve preto?) že za porušenie pravidiel etikety nedostanú žiadny trest - teda v zmysle pokuty, súdu, väzenia... atď.
Nemyslím, že etiketa a zákon sú synonymá
Pravdaže nie sú. Ale mohli by byť. Ak by sa všetky zákony, príkazy a zákazy a nariadenia brali ako dohody. Bez trestov a sankcií akéhokoľvek druhu.
Kedže doržiavanie etikety funguje väčšinovo aj bez trestov - prečo by na rovnakom princípe nemohli fungovať aj ostatné dohody?
Možno preto, lebo zákon obsahuje širší záber, ako etiketa...tá sa dotýka prevažne jednotlivcov, zatiaľ, čo zákon upravuje aj správanie sa kolektívov, organizácií, väčších celkov, pri ktorých sú dohody zložitejšie a komplikovanejšie...ťažko upraviť napr. vzťah občan - štát dohodou
Nepokladám to za nemožné. Aj keď by vyriešenie všetkých detailov trvalo nejaký čas.
Ale - vari ho nemáme?
Myslíš čas? Ten máme, len či ho nemôžeme využiť aj zmysluplnejšie
A čo ak by ten "môj" "model" bol zmysluplnejší?
Vieš, že by nebol? Ak áno - ako to vieš?
Hmmm....toto si vyčítala v mojej odpovedi???? Lebo ja som na "Tvoj model" vôbec nič nepovedala
Nevyčítala som to tam - a práve preto sa ťa pýtam .
Mala som na mysli, že skôr, než skúšať vytvárať nový systém fungovania spoločnosti, metódou pokusov a omylov, by bolo zmysluplnejšie venovať ten čas, zdokonaľovaniu existujúceho systému, odstraňovaním jeho chýb a v neposlednom rade, venovať čas práci v prvom rade na SEBE
Samozrejme, že začať treba od seba 
.
Ale pochybujem, že dnes nás všetkých niečo osvieti a zajtra zavedieme do platnosti úplne nový systém. Ono je celkom fajn sa najprv porozprávať s druhými, dohodnuť sa (aspoň väčšinovo), kde sme, kam ideme, prečo tam ideme a či by nebolo lepšie ísť radšej niekam inam. A potom postupne korigovať (aj metódou pokus-omyl) dnešné smerovanie.
Koniec-koncov, takto je to od počiatku vekov.
Všetko pekne postupne - z jaskýň (aj kotrmelcami, pádmi a omylmi) až na net .
Samozrejme
Ale so zakonmi je to tiez take osemetne. V zasade je jedno co urobis, podstatnejsie je kde to urobis...
Napr. aj taka vrazda za bieleho dna. U nas nieco nepredstavitelne, ale v niektorych moslimskych krajinach je "normalne" niekoho zabit/ukamenovat. Napr. niekto znasilni zenu, a aby rodina nezostala v hanbe, tak ju znesu zo sveta.
U nas nepredstavitelne, a niekde je to uplne bezne...
A okrem toho, ucinnost zakonov je asi taka, ze napriek vsetkym zakonom sa kradne, zabija, robia sa podvody, znasilnuju sa zeny, predavaju sa drogy...
Polárka, Tvoj pohľad na zákony mi príde značne tendenčný....zákon nie je len o povinnostiach, zákon je aj o právach, že? Zákony upravujúce práva sú v pohode? Okrem toho si myslím, že to, či sa zákon dodržiava, alebo nie, je už len na ne/zdravom rozume každého jednotlivca
Myslim si, ze celkom sa to od seba oddelit neda. A tak som napisala aj svoj prispevok. Nikde som presne nespecifikovala len prava, bez povinnosti .
Ak ano, kde ?
A ano, je to tak, je to aj o ne/zdravom rozume kazdeho jednotlivca. A su jedinci, ktorych nezastavi ani pisany trstny zakon, a tresty z neho plynuce
Nie, nemyslela som to tak, že si špecifikovala práva bez povinností...naopak, mám z Tvojich príspevkov pocit, že tŕňom v oku sú Ti práve zákony, určujúce povinnosti a obmedzujúce Tvoju slobodu názoru, činov
Ja necitim neslobodu svojho nazoru ... Trnom v mojom oku nie su ani zakony, akokolvek sa mi /podaktore/ zdaju byt nezmyselne.
Skor si myslim, tak, ako Geo, ze donutit niekoho dodrziavat nejaky/hocijaky zakon/nariadenie za pomoci plynucich sankcii, za jeho porusenie v skutku nic zasadne neriesi. Kto bude chciet vrazdit/znasilnovat/kradnut/podvadzat, vrazdit/znasilnovat/kradnut/podvadzat bude - nehladiac na zakon a trest z toho plynuci.
Otazka vsak znie, ked je to takto, aky vyznam ten trest skutocne ma ? Je skutocne odstrasujuci ? Je skutocne vo svete menej vrazd, zlodejin, znasilnenych zien a deti ?
Stale si myslim jedno. Tento system "civilizovaneho" sveta je totalne chory - hnily ako jablko, a preto kolabuje...
Možno je to daň za pokrok
Pokrok ?
Sem tam mam pocit, akoby ista cas ludstva cuvala
Cúvala v myslení, dobre tomu rozumiem? Lebo pokrok techniky, technológií a ich foriem je neodškriepiteľný
Ano aj v mysleni...
Pokrok techniky je pre mna velmi diskutabilny. Pre mna je pokrok pokrokom az vtedy, ak dany pokrok nijak neohrozuje a nezatazuje moje zivotne prostredie
A tam vacsina technologii bohuzial nespada ani nahodou
a viete co mi je cudne? nikoho nenormalneho tu nevidim. protivacsinove? tak ktora je teda ta vacsinova? je tu niekto taky? jasne, ze si kazdy mysli, ze je vynimocny. ved o tom to je. sme taki. snazime sa robit veci dobre, lepsie, po svojom, pre svojich. trepeme sa do politiky s idealmi. pracujeme na sebe. mne to nenormalne nepripada. nekonvencnost, protivacsinovy postoj nie je predsa nenormalnost.
mam znamu, nieco sa jej stalo. nevedela o tom, nikto JEJ to nepovedal, no vedela to jej najblizsia rodina. ona cely zivot zije v tom, ze nieco nie je v poriadku, ze je nenormalna. a co to vlastne je, zistila az pred patdesiatkou. mam ju velmi rada, je skvela. prekonala neskutocne veci, casto suvisiace s tou "nenormalnostou". velmi ju obdivujem. co by sem asi ak napisala? mozno to, co mi vravieva: "chcela by som byt ako vsetci". mam este dalsie dve kamaratky, ktore su "ine". aj tie by to rady ozeleli. jasne, ked sa v tom babreme, padne veta: "ano, je to dar", ale to, co sa odraza v ich ociach vas pichne pri srdci.
Ariesa, ale my všetci sme "iní". Každý jeden. Lenže väčšina chce byť "ako všetci".
A to je ako? Vážne sa pýtam - ako vyzerá a správa sa a myslí človek, ktorý je "ako všetci"?
ved my sme "vsetci". robime same voloviny 
, ok, uz len zartujem, pretoze toto ja neviem pomenovat. ako by si nas ty popisala? mne totizto napada, ze sme vsetci normalne nenormalni. plni paradoxov. hra tu nejaku rolu urcovanie si normy? aj tak je cely zivot o improvizovani. ano, odhodit plienku do kosa - a nie, nedodrzim zakaz behania po mestskej zeleni a vycapim sa na travnik, lebo mi to robi dobre. som preto rozpoltena osobnost? rebelka alebo slusna lebo smeti patria do kosa? a tu ide len o malickosti na vykreslenie.
zato ti "ini", co poznam, tak tych rovno viem z fleku popisat ako anjelov. staraju sa a riesia situacie. neodmakaju to za cloveka, len ucia a predchadzaju zlozitejsim veciam. a v pokore(!) pri vsetkom tom usili a neistote vysledku. tym som zaskocena asi najviac.
Za paradox považujem, že ľudia, ktorí sú nenormálni z hľadiska väčšinových pravidiel, sú označovaní za anjelov.
Ale krásny paradox to je .
geo, ako neandertálec, len s logikou.
žiaľ nemám čas prečítať všetky komentáre, tak možno nejaký názor zopakujem. Každopádne sama za seba môže povedať, že za normálne správanie považujem to, ktoré je v súlade so svedomím. Bez ohľadu na to či je väčšinové alebo nie.
Je totiž veľmi častým javom, že stádovitosť sa prejavuje nielen v móde, trendoch a pod., ale aj v posunutí morálnych noriem. A ako vieme, stále najčastejšie platí, že "stádo vede vul" a skôr sa prispôsobí múdry človek hlupákovi, dobrák zloduchovi ... ako opačne. A preto to, čo ešte nedávno bolo považované za trestuhodné, je dnes "normálne".
Neuznávam teda žiadne spoločenské normy ktoré by mi mali diktovať čo je normálne a čo nie. Preto niekedy zdieľam názor väčšiny a inokedy "plávam proti prúdu". A som s takýmto postojom spokojná.
Na záver dodávam, že tento postoj mi nebol daný, ale časom som sa k nemu prepracovala, zdolávajúc mnoho chýb a potkýnajúc sa na polenách ktoré som si sama nahádzala pod nohy... dlho som musela v sebe upratovať. A teraz mi do očí bije toľko "nenormálnych" vecí okolo mňa ( z môjho pohľadu ), že radšej niekedy zatváram oči, keďže pohnúť s nimi nemôžem...
hm, po precitani mi z toho vyplynulo: tolerancia + zasady (v roznych situaciach v roznom pomere), s tym vcelku suhlasim.
ale to prisposobovanie casom sa mi az tak nepozdava.
A preto to, čo ešte nedávno bolo považované za trestuhodné, je dnes "normálne".
takisto to, co bolo kedysi normalne dnes uz nie je tolerovane. kedysi boli normalne telesne tresty a mrzacenia kriminalnikov. dnes sa skor orientujeme na obmedzenie osobnej slobody a odopieranie obcianskych prav.
áno, máš pravdu, súhlasím... Veď ani upaľovanie čarodejníc nebolo kóšer. Z tohto uhla som sa na to nepozrela. V minulosti sa popáchala veľa nenormálnych a nemorálnych skutkov.
Mám však dojem, akoby sa svet stával zo dňa na deň tolerantnejší k zlobe ( aspoň teda počas môjho života ) a pravidlá ktoré sa vo všeobecnosti považujú za normatívne mi jednoducho nevyhovujú. Preto za normálne považujem to, s čím sa dokážem vnútorne a bez výhrad svedomia stotožniť. Aj keď si niekto iný klope na čelo...
Mám však dojem, akoby sa svet stával zo dňa na deň tolerantnejší k zlobe...
Ammalka, ale v tom vidím základný bod nedorozumení. Ty - a ešte XY iných ľudí - máte taký dojem. Ja - a ešte XY ľudí - taký dojem nemá.
Vraj každý z nás žije vo svojej vlastnej realite, ktorú mu ovplyvňujú jeho vlastné "filtre", cez ktoré vidí svet. Takže aj pri tej najväčšej snahe sa nemôžeme dohodnúť na tom, čo je vlastne norma. Nejde to - každý ma svoju vlastnú.
iste, to je práve tá úloha svedomia, to má každý vlastné a nie každý rovnako citlivé a zhodne nastavené.
Napriek tomu som presvedčená o tom ( určite v rozpore s mnohými inými ), že nie všetko sa dá relativizovať a určité skutočnosti sa dajú považovať za absolútne.. Bez ohľadu na uhol pohľadu.
Použijem veľmi zjednodušený a triviálny príklad: ak povedzme niekoľko nespratných výrastkov fyzicky týra psa, natáča si to na mobil, zverejní na internete a dobre sa na tom baví, nie je to normálne. A filtre ktoré to dotyčným povoľujú sú deravé, nefunkčné, vadné... Bez ohľadu na to, čo správanie dotyčných spôsobilo. Pretože pri posudzovaní samotného skutku ma nezaujíma pozadie ( rodinné zázemie, sociálne väzby a pod.), ale skutok samotný. Lebo v konečnom dôsledku sa dá všetko ospravedlniť a vinu "hodiť" na plecia niekoho iného. Aj prílišná tolerancia je niekedy aj na škodu.Je to veľmi podobné ako s výchovou dieťaťa kde je potrebné určiť hranice - a teda čo je normálne a čo nie. ( s Tvojich príspevkov viem, že si zástancom výchovy podľa určitých pravidiel )
Aj tu platí, že človek je slobodný do takej miery, pokiaľ neobmedzuje slobodu iného. Ak mi niekto ubližuje, jeho filtre ma nezaujímajú.
Ak niekto považuje za normálne poprepichovať sa piercingom, môžem sa nad tým pousmiať, môžem sa čudovať, môžem nesúhlasiť... ale ak to dotyčný považuje za normálne - nezasahujem, nekomentujem, neriešim. V tej jeho realite je to OK a tú moju to neobmedzuje.
Napriek tomu tvrdím ( so všetkou úctou k odlišným názorom ), že existujú aj skutočnosti ktoré sa nedajú prekrúcať a ospravedlňovať uhlom pohľadu. Sú buď DOBRÉ (normálne), alebo ZLÉ (nenormálne), pretože sú PRAVDIVÉ
Ammalka - Aj tu platí,že človek je slobodný do takej miery,pokial neobmedzuje slobodu iného ...
Ammalka, tu som písala o dospelých ľuďoch. Som presvedčená, že dospelý sa môže zmeniť len vtedy, ak to chce on sám.
Ale OK, poďme na to od detí.
V jednom dokumentárnom filme o vývoji človeka (v rámci ľudského života - t.j. od počatia po smrť) sa hovorilo o tom, ako vedci robili pokusy s niekoľkomesačnými deťmi: ukazovali im bábkové divadielko, kde modrá bábka bila druhú červenú. A potom modrá bábka odišla a prišla žltá bábka a s červenou sa hrala.
Po skončení divadielka ponúkli deťom, aby si vybrali zo všetkých bábok jednu na hranie. Žiadne dieťa si nezobralo modrú bábku. A výsledok pokusu bol taký istý, aj keď „zlá" bábka mala inú farbu.
Takže – odkiaľ tie batoliatka vedeli, že nie je správne ubližovať druhým?
Utvrdilo ma to v mojom názore, že my všetci veľmi dobre vieme, čo je dobré, čo zlé a ako sa správať k druhým i k sebe.
Bežná výchova (v našich zemepisných šírkach) však tento "základ" v deťoch od mala pretvára a tlačí im do hláv rôzne sprostosti. Len veľmi stručný výber na ukážku: „Chlapci neplačú. Nehovor tete, že ju nechceš pobozkať. Musíš poslúchať. Nerozumieš tomu. Si zlý. Dievčatá musia byť pekné. Nehovor, čo si myslíš - ale to, čo sa patrí. To sa nepatrí. Toto nevrav. Nepapuľuj! Zlá stolička, buchla ťa!"
No, mohla by som písať do rána.
Všetko sú to v podstate maličkosti, ale keď pôsobia denno-denne a opakovane, stávajú sa novým modelom správania, podľa ktorého sa dieťa učí fungovať. Aj keď mu je smutno, neplače – lebo sa to nepatrí. Aj keď sa mu teta protiví, pobozká ju. Stolička (otec, mama, neskôr manžel, šéf, macko Uško) je na vine, že sa mi stalo niečo zlé. Atď.
Ale vnútri dieťa (a neskôr dospelý) cíti, že síce niečo nie je v poriadku, ale ten pocit rýchlo prehluší: „Veď mama, manžel, šéf... povedali...".
Aj tých puberťákov, týrajúcich psa, z tvojho príkladu niekto "prerobil". Nie za deň, ani za dva a nebol to len jeden človek. Verím tomu, že niekde hlboko v sebe oni dobre vedia, že to nie je správne. Ale nejako sa naučili, že aj toto je pre ich realitu v norme.
Ak by sa deti dôsledne vychovávali v tých základných a teda pravdivých modeloch, s ktorými sa narodili - časom by neboli žiadni výrastkovia, týrajúci psa.
Časom - teda po dvoch, troch (možno viacerých) generáciach.
Už zostáva len vymyslieť, ako naučiť dospelých vychovávať deti takýmto spôsobom .
Lenze to by mnoho ludi nesmelo vychovavat svoje deti, alebo by sa museli skolske osnovy obohatit o hodiny vychovy, komunikacie, asertivity...
/ked uz to berieme globalne, tak som to aj ja situovala podobnym smerom /
Akýkoľvek zákaz (a už vôbec nie zákaz vychovávať vlastné deti) ešte nikdy nič nevyriešil.
Takže hlasujem za metódu číslo dva .
Nesmelo, nebolo v zmysle zakazu... V zasade je mnoho ludi nekompetetnych vychovavat deti /aj ja si tak niekedy pripadam /....
A druha moznost sa mi zda uplne najsamlepsia, ktora by sa dala pokojne preniest aj do uz existujuceho vzdelavacieho systemu
Georgina, súhlasím so všetkým čo si napísala a nevidím rozpor s tým, čo som uviedla ja. Aj z tohoto Tvojho príspevku mi vychádza to, čo som prezentovala ako svoje osobné presvedčenie. A teda že existujú veci objektívne "normálne" aj "nenormálne". ( Ako vyplýva aj z príkladu ktorý si uviedla ohľadom detí a ich výberu hračiek ). Že existuje niečo ako univerzálna pravda ( nemyslím to nábožensky )a tá funguje v súlade so svedomím bez ohľadu na normy a väčšinový názor. A všetky ostatné obaly alebo filtre či farebné okuliare, sú získané v priebehu života. V prvej fáze vzťahom s rodičmi, ich výchovou, priateľstvami a sociálnym zaradením jedinca. Preto nie som zástancom postoja "každý má vlastnú pravdu", pretože pravda môže byť len jedna aj keď ju mnohí dokážu veľmi presvedčivo prekrútiť. Tvrdenia o uhloch pohľadu, bezbrehej tolerancii k čomukoľvek len aby sme boli liberálnymi... pokladám za alibizmus. Mnohí sa hrdia svojou toleranciou k čomukoľvek, vravia o slobodných rozhodnutiach, a ani si neuvedomia, že tento postoj im nie je vlastný, ale tak dôkladne a nenápadne vtĺkaný do hláv, až sa s ním časom stotožnia.
A preto sa z detí ktoré odmietnu modrú bábiku stávajú bezohľadní karieristi ktorí v snahe o zabezpečenie vlastného blaha neváhajú liezť po cudzích chrbtoch, podrážať kolegov, sexovať so šéfom, ísť cez mŕtvoly...lebo v ich očiach a podľa ich filtrov je to normálne. Lebo im to bolo úspešne podprahovo podsúvané rodičmi, školou, filmami ... kde je toto všetko normálne.
Keď som použila príklad týraného psa, schválne som v zátvorke uviedla, že pozadie ich činu ma nezaujíma. Pretože v tom článku som nepátrala po tom prečo tak konali, ale odsúdila som čin ako taký a ich správanie označila za nenormálne.
Ako sama píšeš: "Utvrdilo ma to v mojom názore, že my všetci veľmi dobre vieme, čo je dobré, čo zlé a ako sa správať k druhým i k sebe"
Týmto všetkým chcem poukázať na to, že pravdivé normy existujú, nie sú nikde napísané ale sú nám dané svedomím. Väčšina ľudí ich však nevidí alebo vidieť nechce.
A ich tolerancia k čomukoľvek ( nesprávnemu ) poukazuje v lepšom prípade na nevedomosť a v horšom na ľahostajnosť.
Takže dilema existencie hraníc normálneho je vyriešená .( - to bol pokus o vtip .)
Ammalka, kompletne súhlasím a stotožňujem sa s tvojím chápaním normálnosti-nenormálnosti. Dnes som prišla presne k tomu istému ako ty-je mi srdečne jedno, či niekto bude pobehovať nahý po ulici a šaškovať tam (nenormálny? jeho vec...), kým osobne neobťažuje ľudí, mňa, deti...
A - častokrát sa práve väčšina - dav - správa divne, nelogicky až nenormálne, pričom je to považované za všeobecne akceptovateľné a teda normálne...
- Mimomanželské vzťahy - už všeobecne tolerované - NORMÁLNE,
- Anorektické babenky - 14-ročné deti s kruhami pod očami/banán denne - "taký je trend, takto to teraz je" - NORMÁLNE,
- všeobecná tolerancia zlodejiny - aj na najvyšších postoch - lebo veď "každý kradne, šikovní sú proste-aj ty by si tak robil, keby si tam bol" - NORMÁLNE
A je to naozaj NORMÁLNE?
Ľudia sa presne tak-ľahostajnosťou nechali otupiť, prispôsobili sa, lebo každý hovorí len o tebe, konkrétnom jednom človeku, ako sa máš starať len sám o seba (a autority sa už postarajú o posúvanie hraníc normálnosti )preto sa mnoho vecí javí ako normálnosť, priemer a hranice sa posúvajú - podľa toho, ako to vyhovuje autoritám...a ich peniazom, pohodlnosti...
Alexa, a práve preto sa tu pýtam, čo je vlastne normálne .
Ammalka, veď ja som ti neodporovala - tiež mám pocit, že píšeme o tom istom, len každá inými písmenkami .
Dnešná všeobecná normálnosť sa posunula niekde úplne inde, ako je ten "základ" s odmietnutými modrými bábkami.
Otázka je, ako si zložiť z očí všetky tie filtre, čo sme si za život nazbierali a mnohí ich usilovne nasadzujú aj svojim deťom.
obávam sa, že to musí každý zo seba vydolovať sám. Pretože akákoľvek snaha o presadenie vlastného názoru u niekoho iného je len nasadzovaním ďalšieho filtra...
Takéto diskusie ale určite môžu prispieť k tomu, aby sa každý pokúsil pozrieť sa na túto problematiku zvnútra.
PS: rada čítam Tvoje blogy a diskusie, vždy majú nejakú myšienku, hlavu aj pätu, aj keď nie vždy 100%-ne súhlasím.... Teším sa na ďalší.
..akákoľvek snaha o presadenie vlastného názoru u niekoho iného je len nasadzovaním ďalšieho filtra...
Súhlasím .
A za PS ďakujem 
preco vobec riesit taketo otazky a dilemy ?
Svetlanka, vážne neviem...
Moja normálnosť vyzerá (aj) tak, že riešim takéto nesmrteľnosti chrústa. Už som riešila aj to, prečo to vlastne riešim. A zatiaľ odpoveď nemám .
Draha Geo,
keby sme za normu povazovali nazor vacsiny, zrejme by sme stale boli vo feudalizme.
Napadaju ma ti dvaja chlapici, co vynasli elektriku Tesla/Edison a co tak Bill Gates a Microsoft? Vacsina skvelych vynalezov bola v pociatkoch zatracovana, alebo sa mylim?
Zuzka, nemýliš sa - a presne o tom to je. Väčšina chce, aby všetci boli ako väčšina. Lenže bez tých (napr.) švihnutých, nenormálnych, mimo normy, anjelov... by to zrejme nefungovalo .
Ja si myslim, ze pan Imanuel Kant to povedal velmi krasne :
Hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon v nás...
Keby sa tym dokazala riadit nadpolovicna vacsina, viedli by sme lepsi zivot. Zvlast, ak by to nebolo vyzadovane, ale chcene. Osobne si myslim, ze vacsina ludi tuzi po kludnom spokojnom zivote. Avsak ista vacsina ludi ma o ludstve, ako takom zlu mienku. Otazka je, co by prinieslo napriek tomu, ze ista vacsina chce mat pokojny zivot bez hrozieb, kolektivne vedomie o zlej mienke ludstva, ako takeho....
Hmmm...
Dobrá otázka .
normalne je u mna to ze sa riadim vacsinou mojim vnutornym hlasom ,
ktory sa malokedy zhoduje s mojim rozumom ktory je naprogramovany na dnesny normal.
preto som pre vela ludi nenormalna ,ale pre mojho manzela nadnormal a to mi staci v dnesnom nenormalnom svete 
Nezamyslam sa velmi nad tym co je normalne. Viem len, ze urcite normy - moralne a eticke zakony su cloveku dane. To by malo byt zakladom na ktorom si uz kazdy volne a tvorivo postavi svoju existenciu a vsetko, co sa mu zda prijatelne a je v sulade s tou spomenutou normou, je podla mna ok.
Georgina, ty si popisala ako normalne skor take racionalne alebo zrele chovanie sa. Je samozrejme v poriadku, ak ludia spolu spokojne ziju, ale ja by som ziadne hranice "normalnosti" v medziludskych vztahoch, alebo v ludskom konani vobec, neurcovala, kym su este v sulade s tymi vyssimi zakonmi. Nie sme vsetci v rovnakej faze, rovnako naladeni, nastaveni, kazdeho okolnosti su jedinecne...Zrejme zatial nie je mozne, aby sa vsetci chovali zrelo, racionalne a dokonca si myslim, ze to do nikoho ani nenahustis, pokial sam nedozreje do stadia, ked je schopny to pochopit.
Uvedomujem si, že do nikoho nič nenahustím - aj keby som čo robila .
Ale zdá sa mi veľmi zaujímavé, že sme sa tu vlastne všetky zhodli v tom, že také základné veci (morálne a etické zákony - ako si to ty nazvala) vnímajú naozaj všetci rovnako.
Pokiaľ by bolo výsledkom tejto debaty to, že si čitatelia položia sami pre seba otázku prečo potom ten náš svet vyzerá tak, ako vyzerá? - tak si myslím, že táto debata mala zmysel .
"Ak by sa deti dôsledne vychovávali v tých základných a teda pravdivých modeloch, s ktorými sa narodili - časom by neboli žiadni výrastkovia, týrajúci psa." Definuj mi tie základné a pravdivé modely. Mám jednu kamarátku, ktorá sa stará o deti vo veku od 6 mesiacov. Má tam jedného chlapčeka, 8 mes., ktorý kúše deti. Je to prvé dieťa v rodine. Mamička je z toho dosť nešťastná. Psychologička tvrdí, že je to normálny prejav získavania pozornosti. Mamine to príde ako nenormálne. Kamarátka zaujíma neutrálny postoj, lebo nevie určiť hranicu normálnosti a nenormálnosti. Podľa psychologičky sú iste prvky správania geneticky dané. Niektoré deti sú agresívne od prírody. Výchovou sa môže ich agresivita vystupňovať, alebo utlmiť.
Toto už ale asi patrí do inej diskusie..alebo?
Rosa, pod tými základnými a pravdivými modelmi som myslela napr. to, že niekoľkomesačné deti sa odmietli hrať s modrou bábkou. A podobné základné veci, ktoré tu spomenuli aj iné dievčatá.
Ale máš pravdu, to je asi naozaj na ďalšiu diskusiu - keď pre nič iné, tak pre toho chlapčeka z tvojho príkladu .
A možno tú ďalšiu diskusiu aj založím - časom .
V tejto súvislosti - naozaj zaujímavú knižku napísal Robert Fulghum Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole. O nej napíšem (pre zmenu ) recenziu.
na tú recenziu som zvedavá
A recenzia už je tu: http://www.nanicmama.sk/filozoficke-zamyslenia/robert-fulghum-vsetko-co…
A povedz, Geo, nemá v tej knižke pravdu?? Jedna z mojich "naj"
Helus, je to úžasná knižka
Všetky Fulghumove sú super
nepozicias ?
Zla otazka, vzdy sa pytaj kladne
ok sefiku 
geo pizicias ??
Pravdaže .
ok dohodneme sa cez mail
nic nie je normalne a vsetko je normalne zaroven.
len ma zaujima, co tu vlastne skumame. normy, ktore definuju normalnost vseobecbe v kazdom case a priestore alebo normy, ktore by dali "hmatatelnu" podobu normalnosti, co nas teraz obklopuje?
inak, ak chcete menit akukolvek spolocnost, votrite sa do skolstva (alebo systemu, ktory vplyva na vychovu deti v danej spolocnosti) a jemne, ale permamnentne ho prekrucajte. minimalne do troch generacii budu skakat, ako ste vy im kedysi piskli.
co tu vlastne skumame. normy, ktore definuju normalnost vseobecbe v kazdom case a priestore alebo normy, ktore by dali "hmatatelnu" podobu normalnosti, co nas teraz obklopuje?
Podľa mňa aj to, aj to .
ak chcete menit akukolvek spolocnost, votrite sa do skolstva (alebo systemu, ktory vplyva na vychovu deti v danej spolocnosti) a jemne, ale permamnentne ho prekrucajte. minimalne do troch generacii budu skakat, ako ste vy im kedysi piskli.
Súhlasím s tým, že akékoľvek menenie sveta sa dá najúčinnejšie začať pri deťoch.
Ale učiť niekoho skákať tak, ako ktosi pískol, mi nepripadá ako dobrý nápad .
Geo,
stale ma prenasleduje jedna otazka:
"Kto ma autoritu urcovat co je normalne?"
Zuzka, to by zaujímalo aj mňa .
Možno úplne od veci, a možno až k podstate - rozhovor s Jaroslavom Duškom: Jedna a jedna může být tři.
postoj cloveka k zivotu, to ako sa rozhodne riesit svoje starosti,radosti,to formuje jeho charakter[samozrejme nie len to ale aj rodina....] a podla toho si kazdy urcuje[alebo sa s tym nezaobera] co je pre neho normalne, preto je kazdy iny, aj nie, lebo niektore priority su danne vychovou ine zivotnymi skusenostami
Sara, a podľa mňa je vecou každého dospelého človeka, ako sa vysporiada sám so sebou, so svojou výchovou a aj so svojimi životnými skúsenosťami. Aj keby som dostala najlepšiu výchovu na svete a žila by som si ako v bavlnke - mohla by som byť ten najhorší človek na svete. A opačne - aj keď budem mať príšerné detstvo a život ako peklo na zemi - môžem byť pokojná a spokojná a k druhým ľuďom láskavá. Je to proste na mne.
to je pravda, no nie kazdy to dokaze,su ludia silni a potom taki, ktori sa cely zivot daju vodit za rucicku
Čo je vlastne normálne?
Na prvé zamyslenie mi z toho vychádza, že normálne je to, čím sa riadi a žije väčšina. Lenže vzápätí tam nachádzam plno háčikov. Normálne správanie (v zmysle väčšinové) sa totiž často vzpiera zdravému rozumu.
Napr. zdravý rozum mi vraví, že je normálne, ak sa dospelí ľudia k sebe chovajú ako dospelí (t.j. bez urážok a urážania sa, bez naschválov/podrazov/intríg, bez "oplácania" "krívd", bez hrania rôznych hier... a mohla by som ešte dlho pokračovať).
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak si premyslím vec skôr, ako sa do nej pustím - a nevrhám sa do čohokoľvek len tak, lebo som sa práve nahnevala/nadchla/zamilovala.... no, proste z premiery emócií rôzneho druhu.
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak sa partneri k sebe chovajú ako partneri, ťahajú za jeden povraz jedným smerom a netrestajú sa navzájom, neprikazujú si a nezakazujú a neponižujú sa a neponižujú toho druhého...atď.
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak prevezmem zodpovednosť za vlastné činy a nehľadám výhovorky, kto/čo môže za to, že sa mi niečo nepodarilo.
A tak ďalej a tak podobne...
Lenže väčšina sa tými "pravidlami zdravého rozumu" neriadi...
Takže je normálny taký jav/dej/činnosť, ktorý uznáva a koná väčšina? Alebo je to taký jav/dej/činnosť, ktorý ako normálne definuje zdravý rozum?