Ak je niekto (povahovo) slabý a necháva sa vodiť za ručičku - kto mu za to môže?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak je niekto (povahovo) slabý a necháva sa vodiť za ručičku - kto mu za to môže?
mozno jeho nevedomost ,lebo ak niekto zije vo svete vlastnych pravidiel alebo navykov je spokojny,neriesi ci je nikde nieco lepsie a ak mu povies preco neurobis toto takto ved je to lepsie tak ti neuveri nepresvedcis ho, pri tomto ma napada iba jedine;
keby si blazna roztlkol tlkom v maziari spolu s tlcou,neodstupi od neho jeho blaznovstvo
Sara, pokiaľ je niekto spokojný a nerieši - prečo by som mala riešiť za neho ja? Tiež neriešim - nech si každý žije, ako vie a chce.
Ale čo ak niekto nie je spokojný a rieši a na všetky rady má výhovorku, že on nemôže, lebo... nevládze, lebo...?
georgina neviem ti odpovedat, ja hovorim stale iba sama za seba, keby som v zivote nestretla spravnych ludi, tak som teraz niekde celkom inde a tvoja posledna veta je na mna presne sita, takto som sa chovala ja.
Myslim si ze prave to,ze kazdy je iny je normalne mozeme sa navzajom od seba ucit a to je dobre.
Georgina, preco su podla teba niektori ludia povahovo slabsi, nerozhodni, dezorientovani?
a nie su niektori ludia taki ?
Su. Ja som sa pytala, PRECO su taki. Nie zeby som cakala, ze mi niekto fundovane odpovie. Iba ma zaujimaju nazory.
ok nic sa nedeje, zle som to pochopila
ja_hodka
mozno aby ludskost zostala v ludoch
aby si zdravy clovek vazil to co ma a chory(alebo starajuci sa o choreho)nemal pocit ze je sam....
Jahôdka, Sara napísala ...su ludia silni a potom taki, ktori sa cely zivot daju vodit za rucicku - opak silných som si preložila ako slabí. A pýtala som sa Sary, čo si o tom myslí ona, prečo je niekto podľa nej silný a niekto slabý.
Ja to beriem tak, že každý je nejaký - a za to, aký je, si môže len on sám.
-sara
mozeme, a nemusime
ano,ale
snaha bez poznania nie je dobra,kto bezi prenahlene zmyli si cestu
tak ak budem mudrejsia ozvem sa
"snaha bez poznania nie je dobra"
Snaha bez poznania nie je dobra snaha /dobre tomu rozumiem ?/? Popravde este som nevidela cloveka, ktory naozaj chce uprimnou snahou docielit nejake poznanie a nedocielil ho /ak ho samozrejme pred cielom nahodou nepresiel autobus /. Ale fakt je ten, ze niekedy to trva. Ale aj tak by som neklasifikovala akukolvek snahu /byt aj bez poznanie/ ako nie dobru
Kde je vola, tam je aj cesta
A nech si kazdy bezi ako sa mu zachce. Kto urcuje pre koho je co prenahlene ? Vsetci sme velmi individualny
polarka
snaha bez POZNANIA nie je dobra
je to prislovie
stare ale dobre
Sara, suhlasim
ja_hodka
dakujem
Ahoj Georgina :)
Vo všeobecnosti by sa dalo povedať, že za normálne je považované všetko to, čo je v súlade s právnymi, spoločenskými, morálnymi prípadne náboženskými požiadavkami konkrétnej doby a konkrétnej spoločnosti.
Uvedená "norma" súvisí aj s uznávanými hodnotami danej doby a spoločnosti.
Katarína
Áno, Katika. A popísali sme tu plno písmeniek o tom, že takto vnímaná normálnosť zrejme nie je tak celkom košér..
Podľa koho a prečo to nie je košér?
Vysvetli mi, aby som pochopila, ako to vidíš Ty.
Veď si prečítaj všetky komentáre a dozvieš sa aj podľa koho, aj prečo
.
ok dík.
Vcera mi prislo od kamosky mailom. Dalsi priklad toho, co vsetko moze kludne byt normalne. Ved kto povedal, ze takto by nevesta a zenich vyzerat nemohli?
Tipujem, ze pre ludi sputanych konvienciami, a tymi co bez rozmyslu a uvazenia prijali "dohody"/normy spolocnosti - to normalne ieste nebude
ALe kedze ja som liberal, preco nie ? Nikomu to neskodi, neublizuje - nema proti tomu nic
No, tradičné to veľmi nie je - ale bez debaty pre tých dvoch dokonale normálne
.
Čo je vlastne normálne?
Na prvé zamyslenie mi z toho vychádza, že normálne je to, čím sa riadi a žije väčšina. Lenže vzápätí tam nachádzam plno háčikov. Normálne správanie (v zmysle väčšinové) sa totiž často vzpiera zdravému rozumu.
Napr. zdravý rozum mi vraví, že je normálne, ak sa dospelí ľudia k sebe chovajú ako dospelí (t.j. bez urážok a urážania sa, bez naschválov/podrazov/intríg, bez "oplácania" "krívd", bez hrania rôznych hier... a mohla by som ešte dlho pokračovať).
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak si premyslím vec skôr, ako sa do nej pustím - a nevrhám sa do čohokoľvek len tak, lebo som sa práve nahnevala/nadchla/zamilovala.... no, proste z premiery emócií rôzneho druhu.
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak sa partneri k sebe chovajú ako partneri, ťahajú za jeden povraz jedným smerom a netrestajú sa navzájom, neprikazujú si a nezakazujú a neponižujú sa a neponižujú toho druhého...atď.
Zdravý rozum mi tiež vraví, že je normálne, ak prevezmem zodpovednosť za vlastné činy a nehľadám výhovorky, kto/čo môže za to, že sa mi niečo nepodarilo.
A tak ďalej a tak podobne...
Lenže väčšina sa tými "pravidlami zdravého rozumu" neriadi...
Takže je normálny taký jav/dej/činnosť, ktorý uznáva a koná väčšina? Alebo je to taký jav/dej/činnosť, ktorý ako normálne definuje zdravý rozum?