Čo sa chcem naučiť keď raz budem veľká?

Diskusie Naničmama.sk: 

Ok, tak nie raz, ale tu a teraz. Ako nedávno kamoška poznamenala, život nám uteká pomedzi prsty .... Momentálne tu na NM rezonujú témy, čas na seba, starať sa o seba ...., ktoré navzájom úzko súvisia .... Mne pri tom automaticky vyskočí otázka, ako tráviť čas vyhradený len mne...., keď si konečne uvedomíme, že na také máme nárok, zorganizujeme si zvyšok, alebo len konečne dovolíme ten luxus ....

Ako vedela by som rozvinúť aj tému, ako si vôbec oddýchnuť, ale tú si nechám na inokedy. Teraz by ma zaujímalo, či ešte máme svoje sny, túžby a ciele, oblasti v ktorých by sme sa chceli posunúť, naučiť niečo nové?

Keď sa tak zamýšľam nad sebou, mala by som sa naučiť po anglicky, keď chcem poznávať svet ..., ale stále ostávam v pozícii mala. Zďaleka to nie v pozícii chcem sa naučiť, lebo by mi to spravilo radosť. Takže , čo by som to vlastne chcela ... ?

Fascinuje ma krása a jej zdieľanie ... Hudba, ale na jej tvorbu si netrúfam a ta je tak vysoko individuálna ...., na každého rozpráva niečo iné ....  Chcela by som raz vedieť písať tak, aby slová a ich kombinácie dokázali s človekom také divy ako hudba, ale ... ?

Chcela by som vedieť fotiť, zachytiť krásu, ktorá je všade okolo nás. Už sa len zastaviť, zhlboka nadýchnuť, vedieť sa kochať a dokonca ten okamih aj zachytiť foťákom .... Asi dozrel čas znovu obnoviť, aktivity mojej momentálne zakrpatenej mozgovej kôry a konečne pochopiť technické záležitosti fotenia, okrem iného .... A naučiť sa aj ostatným grifom ...., aj keď bez umeleckej duše to nepostačí .... Ale však umelkyňa som statočná, taká kus divná, ale však umelci zvyknú byť čudákmi. Chichocem sa

Ako si predstavujem praktickú stránku svojho zlepšovania sa o fotení? Že budem znova sedieť doma na zadku a študovať videa po anglicky samozrejme ...Hambím sa No dobre, do mesta je to stále rovnako ďaleko ... Uvidíme. Na začiatok mám cieľ a verím, že sa raz nájde aj cesta. Ako som nedávno voľakde čítala, cesta bez cieľa nikam nevedie ... Na druhej strane stále tvrdím, že občas je dôležitejšia cesta, ako samotný cieľ.Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Dievčatá, máte ešte svoje sny, v čom by ste sa chceli zlepšiť, posunúť, čo naučiť? Čo ste ochotné pre naplnenie svojho sna spraviť?

Jááj, neviem, či nevidíš rovno do mojej hlavy. Už dva týždne vážne uvažujem o tom, že by som sa chcela naučiť hrať na nejaký klávesový nástroj. Teda, niečo menšie, lebo klavír sa nám nezmestí :) Ocudzích jazykoch ani nehovorím. Stále sa odhodlávam na španielčinu. Aspoň vtelke si púšťam kanál....

A keď hovoríš o fotení, fascinuje ma blog tejto dámy. Zažila všeličo a začala blogovať ako blogerka o móde pre 50+. V poslednej dobe sa jej blog posunul k prechádzkam po Prahe. Chodí na pár kilometrove túry a popri tom fotí. V Košiciach by isto bolo tiež čo fotiť. Teda, nielen v Košiciach, v ktorokoľvek mieste, kde človek žije.

Krásna dáma, krásny blog. Mňa kus nakopol mladší syn, začal skladať hudbu, bez hudobného vzdelania, bez toho aby hral na hudobný nástroj, lebo sa mu to páči ... Ako jasné, trochu skúša hrať, poznáva noty ..., ale to len tak povedľa. Však starší syn robí obdobné, len v kus temnejšej oblasti hudby.  ÚsmevNa joge nám raz vysvetľoval, "učiteľ", že to čo sa nám páči by sme mali robiť .... Ak sa nám páči výtvarné umenie, máme kresliť, maľovať, to isté pri hudbe..., neostať len pri obdive, ale skúsiť tvorivý proces, akýkoľvek v našej obľúbenej oblasti. Klavír, aj klávesy znejú úžasne. Úsmev

Budúci týždeň sa chystám do Ružomberka, do Galérie Ľudovíta Fullu. Je tam aktuálne výstava Mikuláša Galandu. Tak pevne verím, že ma to zase k niečomu nakopne.

Inak, keď som bola malá, tak som tiež skladala hudbu Chichocem saChichocem sa Dostali sme v škole notové zošity, tak som sa rozhodla, že niečo napíšem - veď to nemôže byť zložité, rozsypem tam nejak noty a je to...

Vlastne, ja som ako malá aj napísala knihu. Aj som si ju ilustrovala, aj som ju zviazala. A potom som sa rozhodla, že svoje dielo dám do knižnice. Normálne do obecnej knižnice, mama bola knihovníčka. Jediný problém, ktorý som riešila bolo, či to založiť medzi knihy pre deti alebo knihy pre dospelých. Zaujímav, že toto okolo si pamatam, ale fakt netuším, o čom tá kniha bola :) Mám pred očami iba atrament a zviazanie červenou perlovkou Chichocem saChichocem sa

Takže pointa nebola v písaní, ale dekorovaní obalu? Úsmev Ale však aj písať vieš, aj tvoriť ....

Som veľmi príjemne prekvapená, ďakujem za zdieľanie odkazu na môj blog. Všimla som si v štatistikách, že  mi z tejto stránky prichádza návštevnosť a vďaka tomu som ju objavila! A hneď som sa aj zaregistrovala, vyzerá to tu byť príma spoločnosť.

Vitaj medzi nami. Tvoj blog patrí medzi moje obľúbené teším sa že ku nám občas nakukneš

Vďaka, Dáša, za privítanie a i za čítanie blogu!

Noooo ... ak cesta bez cieľa nikam nevedie, tak ja som sa stratila v tej krajine Nikam. A docela si to vychutnávam.

Mala a aj mám ciele, lenže nejak ich stále posúvam, resp. idem niekam a niečo naokolo zbadám a poviem si "Ha! To sa mi páči - tadiaľ idem."

Chcela som schudnúť - kráčala som za tým, schudla som. Potom som chcela spevnieť - zas som na tom pracovala, niečo dosiahla. A teraz, teraz to robím, lebo ma to baví. Je to vlastne cieľ?

Chcela som sa učiť cudzie jazyky. Nemčinu som musela, angličtina ... K angličtine som sa dostala tak, že veľa čítam anglické blogy, knihy, sledujem videa. Nebojím sa napísať sťažnosť Veľký úsmev ... aj keď viem, že nie gramaticky presnú - zatiaľ sme sa vždy pochopili - občas síce tretím mailom, ale však kto chce, ten to nejak dá.

Hudbu - tú som si užila do 20tky - aj tvorila, komponovala, teraz tak pasívne a keď je ťažšie na duši, tak veľmi impulzívne ňou tú ťažobu straším. Spievam. Ale niečo tvorivé - to ee.

Kam kráčam? Nejak neviem. Neriešim. Proste idem vpred jak tá Dorry - plávaj, plávaj, stále plávaj. Sem tam ma niekto na tej ceste postrčí, sem tam zhodí, sem tam sa za niekoho zadkom veziem v závoze a nechám strhnúť hurá efektom. Na mne je "úžasné" to, že som za každú blbosť. Zjazd lesom na lyžiach? Prečo nie?! Spustiť sa na biku dolu kopcom pomedzi kamióny, keď mám strach ten kopec ísť autom? No však skúsime. Váľam sa od smiechu po podlahe Vybrať sa s tlupou detí lesom a nevedieť kadiaľ ani kam? Však nás je dosť - niekoho budú predsa len hľadať.

Nejak som si povedala, že v živote treba vyskúšať čo najviac vecí. Niektoré mi síce stačí skúsiť len raz - napr. tlačenku Váľam sa od smiechu po podlahe, ale pre niektoré som nepoučiteľná.

Ale však ty máš toľko krásnych dielčích cieľov, za ktorými si ideš tu a teraz, paráda. Niet lepšej možnosti ako žiť namiesto snívania. Úsmev

Akurát ja to ako ciele nevnímam. Proste " Aha svetielko, poďme tam." A občas je to perníková chalúpka aj s ježibabou.

Jasne, pomenovanie nie je dolezite, može to byť, sen, túžba  ....., chcela si schudnut, schudla si, chcela si spevneit ,spevnela si, chcela si znova lyzovat, lyzovala si, chcela si skusit bicykel  ... ides do toho a to je skvele

Ja som si nespomenula na nič čo by som chcela, viem čo nechcem, nenávidím fotenie a nechcem sa to ani naučiť ale potrebujem to k môjmu životu takže bude stale pokus omyl. Nechcem sa naučiť paličkovanie, čomu nerozumiem ale počas môjho života ma mnoho ľudí do toho tlačilo, ale ja som nikdy toto nechcela tak ako viazať macrame zo sisalového čo iného špagatu, pre mňa je špagát veľmi nepríjemná vec, stačilo ked som musela otcovi pomáhať spletať lana. Nechcem sa učiť žiadne jazyky - to všetko pokročilo samo a ja som v určitom období jednoducho skončila, uvedomila som si že ja robím toľko veci ktoré ma bavia že je to aj na sedem životov a tak dakujem.Úsmev

Ja som vždy chvela študovať na vysokej škole . za mladi som mala vysnívajú jednu na ktorú ma nevzali a inú som nechcela. Mne sa o tom aj snívalo v noci, že študujem. No a  situácia sa vyvinula tak, že som tú VŠ potrebovala do roboty a tak mám teraz  v štyridsiatke za sebou prvý ročník - takže si vlastne jeden sen plním.  Aj cudzí jazyk som začala študovať okolo trid siatky, aj som sa niečo naučila, potom som skončila, ale chcem sa k tomu vrátiť - len som lenivá. Ale čo som na seba pyšná je, že zdvihnem zadok a chodím behať alebo rýchlochôdzovať pri rieku - to ma baví, a chodím aj cvičiť - ale to sa mi nechce. Mám už násťročné deti, tak si  môžem dovoliť plniť tieto ciele, ale roky pred tým som mala plno výhovoriek, prečo to nemôžem robiť - pritom to bola len pohodlnosť./ aj keď behať som chodila aj od malých detí/ A to je možno aj do inej témy, čo tu beží - nestaráš sa o seba - na sebe vidím, že sa všetko dá, keď chcem - a to bývam na dedine a starám sa o dom aj záhradu.

Blahozelam k vysokej skole aj pravidelnemu behaniu Áno, sikovna si, nech sa ti dari v oboch oblastiach. Úsmev

 

Odkaz pre pani Kamilu: ak Vás láka fotografovanie a zdieľanie krásy, prihláste sa na Instagram. Táto sieť je presne len o zdieľaní fotografií. Dôležité je - HNEĎ publikovať, nefotiť "do šuflíka". To publikovanie je najdôležitejšie, lebo presne to Vás bude nútiť zdokonaľovať sa a študovať spomínané videá. Je to motor. Prvé fotky pritom vôbec nemusia byť dokonalé a reakcie prídu veľmi rýchlo.

Ďakujem za radu. Na instagrame som, zatial len s kolacikmi, ktore sa pokusam fotit, len pri nich mi chyba fantazia a cas na aranzovanie? A to ostatne, asi si este budem musiet chvilu pockat, moja najmladsia ma este len 11 ..., taxikarcim, aj ked starsi traja su uz dospelí. Úsmev Ale nie, neviem si zorganizovat cas, ale vsak postupne. Jedna vec je vediet sa pozerat a druha fotit ... a hlavne si to cele vediet vychutnat a najst si na to priestor a cas. Úsmev

Inak obdivujem akou ste krasnou modelkou. Úsmev

Presne takéto témy sú to, prečo som prišla na toto fórum. Keď vidím ako veľa z vás si dokáže plniť nejaké sny, či malé alebo veľké, aj vo veku keď už sú mamičkou a majú hŕbu povinností a zodpovedností, poháňa to aj mňa dopredu niečo robiť so sebou. 
Vo svojom veku, stále neviem jazdiť na bicykli. Áno je to hanba, ale je to jeden z mojích snov, naučiť sa bicyklovať. Myslím, že by som to určite mala skúsiť. Snaď na to nie je pozde Chichocem sa 
Ina úžasný blog, veľmi inšpiratívny ÚsmevKvietok

Keď napíšem, že všetko, tak asi nebudem ďaleko od pravdy, lebo ja už aj teraz som taká, že všetko nové si musím vyskúšať ... 

Len aby toho času bolo dosť (každý dôchodca mi hovorí, že ako si predtým myslel, koľko bude mať na dôchodku času a ako ho potom zrazu nemá) a aby zdravie slúžilo.

Asi si konečne kúpim psa - už sme raz jedného mali a nedopadlo to najlepšie, lebo nebolo dosť času sa mu patrične venovať. Budem s ním chodiť na dlhé prechádzky a možno na ne zlákam aj MM, ktorý by to potreboval podstatne viac ako ja ;-)

Uvažovala som aj o univerzite 3 veku, ale keďže mňa zaujíma všetko, asi by som si nevedela vybrať, čo by som chcela študovať, takže mám veľké podozrenie, že tento plán sa nedočká realiázácie.

No a mám veeeeeľmi veľa techník v oblasti ručných prác, ktoré by som sa chcela naučiť (napríklad také paličkovanie).

Aaaale, na čo sa teším najviac, to je "babičkovanie".


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.