A je temperament iba typu talianskej domácnosti?
Lebo teda, ja také doma nemám rada. Netuším, ako sa pri tom správať. Vadí mi to, dlho to vo mne ostáva. Vyhýbam sa tomuto typu temperamentu.
Zato keď ma niečo zaujme, tak sa toho chytím a doslova temperamentne sa do toho pustím. A je jedno, či ide o vyhadzovanie, plánovanie dovolenky alebo upratanie balkóna. Je aj to temperament?
Nie určite temperament nie je o talianskej domácnosti, to len k nej môže trošku prispieť, je to skôr o takej živelnosti snáď skoro vo všetkom?
Ja ti neviem, či som temperamentná.
Lebo ak by som to zobrala ako ten oheň v žilách v štýle letiaci tanier, ruka, krik, tak som temperamentná neni.
ALEBO .... alebo temperamentná som, ale som slabá a nemám rada osobný konflikt. Také, keď lietajú tie taniere, slová a emócie. Ja sa radšej zdujem a keď má niečo letieť, tak vyletí len môj hlas, keď je všetkého nad hlavu. Jak včera. Stojím pri dreze, drhnem riad, riešim s deckami niečo. A reve mi telka za zadkom, pritom to nikto nepozerá, len to ide ako pozadie, ale čo slovo, to "čoooo? nepočujem" Tak hovorím neadresne - "prosím ťa stíš to".
No a to sa spustila taká tá reakcia:
" Podaj mi ovládač."
" Ja neviem, kde je ovládač. Nájdi ho."
" Ja som tu nebol, mami nevidela si ovládač?"
No kde sme? Taký rauch do mňa vletel ... aj talianku by som zatienila jak som vyletela. Keby som bola raketa, tak som niekde už mimo slnečnej sústavy. Ale ono to bolo nazbierané za celý deň.
A čo sa toho temperamentu pri hudbe týka - také ja môžem. Hneď ma myká, sáče, hlavou trasie, ruky samé štartujú. 
s tým osobným konfliktom si to vystihla. Nemám to rada. Nerada zvyšujem hlas. To sa radšej otočím a odídem. Lebo oveľa horšie ako zvyšovanie hlasu je u mňa to, keď zmĺknem. Keď ostane ticho.
Ale už aj to obmedzujem. Zdá sa mi, že máme na tomto svete príliš krátky čas na to, aby som ho mrhala tichom. Zdá sa mi, že ten, čo sme spolu by len tak beztrestne utiekol.
Aj keď niekedy také vyventilovanie môže byť dobré.
U mňa je to o zvládaní emócií. Ten press tam nastane. To máš ako keď pridávaš oheň pod kuchtou. Buď to držíš celým tým parotesným patentom pokope, alebo povolíš ten ventila po trochu púšťam von. A keď do toho niekto drcne ako včera, tak sa tá pokrievka rozletí a vžžžžžž.... Lenže u mňa je to dobré, že jako prišlo, vyluftovalo sa a už bolo dobre. Dlho sa jedovať neviem, ak je to takto vyhrotené.
Jasné, každý to máme nastavené inak. U nňa sa tie hroty nejak vekom obrusujú. Príde mi, že čím ďalej, tým je menej tých vecí, čo sú toho hodné. Teda rozčuľovania sa.... Ale to bude aj tým, že dieťa len jedno a naviac staršie.
Určite vek robí svoje, priority či hodnoty už máme iné.
Keď tak spätne spomínam, viac zo mňa pri troch malých deťoch kričalo zúfalstvo, ako temperament. 
Inak permanentná únava, má aj svoje čaro, na rozčuľovanie sa neostáva energia.
Bez debaty, paru treba vypustiť. 
Ono ešte nastáva otázka, koľko temperamentu nám pridáva PMS a spln mesiaca. 
trefná poznámka
Počas jednej letnej horúcej noci sme sa s drahým, akosi úplne neplánovane ocitli uprostred Kubánskej noci. Znel jeden latino hit za druhým, k tomu spieval úžasný "mladý" muž z Kuby a učitel latino tanca s nami nacvičoval kroky tancov, o ktorým sme nemali ani potuchy že existujú...
Bez debaty latino hudbu milujem, netuším prečo ma tak veľmi láka. Mňa spiacu " krásavicu" len máločo preberie k životu, latino hudbe sa to darí. Ja som pridala nadšenie, drahý sluch a že vie ako skladať nohy a celkom sme si užili taký ten "spartakiadny" či zumbový tanec ...
V závere noci sme skončili pri debate, ako je to s naším temperamentom? Akosi sa nám ho asi veľmi neušlo. Temperament, dynamika života? ... - ako píše wikipedia: Je súbor dynamických vlastností osobnosti prejavujúcich sa spôsobom správania, reakciou na podnety a dynamikou prežívania. Je to stupeň a typ všeobecnej vzrušivosti citov, prípadne i psychickej štruktúry ľudského indivídua.
Ani neviem, či je to dobré či zlé, mať menej dynamické reakcie, u drahého má rozvaha svoje výhody u mňa je to skôr o chýbajúcej energii.... Ale dlho k talianskej domácnosti prispievali štyri deti. Nuda a ticho nehrozilo.
Mám však pocit, že temperament je aj okrásnom živelnom prežívaní toho dobrého, radostného, čo sa v živote prihodí ...
Dievčatá, koľko temperamentu sa ušlo vám, vašej polovičke, deťom ... Mávate občas vďaka tomu taliansku domácnosť? Viete si naplno vychutnať aj to dobré aj to zlé ... Čo vás vie prebrať?