No ono je to asi tak, ako sme to v blogu o pozitívnom myslení písali trochu - treba aj tie mračná, aby sme slnko videli.
Inak - to prírečie, že u susedov zelenšia tráva rastie asi platí aj pri trápení ... podaktorý aj to majú lepšie nielen tú trávu ako my ... akurát, to trápenie nech si teda nechajú .
Drž sa!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nedávno som stála pri plote a debatovala so susedom. Rozprával mi svoju skúsenosť, ako pomáhal známemu po úraze a nie a nie sa dostať k lekárovi, čo by sa o ujal. Nakoniec musela zapracovať známa lékarka, z úplne iného oddelenia ...
Do toho spomenul aj vážny problém, čo má dotyčný so synom ... Sused uzavrel debatu pre mňa celkom novou hláškou "Net chyža bez kríža." Snáď netreba prekladať. 
Spomenula som si na ňu počas víkendového stretnutia, keď som sa tam aspoň na malú chvíľu zavítala. Stačilo pár krátkych rozhovorov s dievčatami aby som zistila, že každá ma tých svojich starostí takých i onakých. Neporovnateľných, pre každú z nás tak dôležitých, v niektorých prípadoch ozaj vážnych.... Občas je dobré chvíľu počúvať iných a zistiť, že sa máme v podstate skvele ... Alebo, že sa dá k problémom pristupovať tak i onak, pozitívne s vierou, občas bezmocnosťou, občas so zúfalstvom ...
Ako sa to hovorí? "Pánboh nám naloží, len toľko čo unesieme ..." Včera som si vybrala svoju krátku chvíľku zúfalstva, už ani neviem na akú tému, a hor sa s úsmevom do ďalších dní.
Dievčatá, nech sú tie vaše kríže čo najľahšie. 