Suseda, ktorá sa vyhráža svojim deťom, že ich zabije, Ja žena, Diskusie

Najskôr by som sa pokúsila porozprávať so susedou. Vie, že deti bývajú občas u teba ? Komunikuješ s ňou niekedy? Myslíš si, že ju majú deti rady alebo sa jej boja? Je ťažké sa starať o problémy druhých. Niekedy v dobrom úmysle sa dá narobiť i viac škody ako úžitku. Ťažko povedať . Stane sa , že občas rupnú nervy. Ale biť by ich rozhodne nemala. Neporadím ti, ale snažila by som sa porozprávať s ňou a ponúknuť jej pomoc v zmysle, že sa deti môžu u teba zahrať, že ich postrážiš a tak.
Zasiahla by som len vtedy keby ich preukázateľne týrala a ubližovala im, ale pokiaľ sa riadne stará o deti a je len nervózna a uťahaná , narobila by si jej len ďalšie zbytočne problémy navyše a deťom tiež.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ak si videla ako deti bije, ako si zareagovala? Ked pocujes vulgarne nadavat detom a vyhrazat sa im zabitim, ako reagujes? Ja by som minimalne dala vediet susede pri najblizsom vybuchu, ze som tu, ze pocujem a ze budem riesit, pokial sa neukludni a nezamysli.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Katka, nemontovanie sa do cudzích vecí končí v tom momente, ako sa začne niekomu ubližovať. Ubližuje vždy silnejší slabšiemu (prípadne skupina slabých jednému silnému) ktorý to nemôže zvládnuť sám. Alebo dospelý deťom (v akomkoľvek množstve, tam je vždy prevaha aspoň mentálna).

Je veľmi zaujímavé, že v takýchto chvíľach ľudia (aj tí, ktorí za iných okolností veľmi radi strkajú nos aj do čoho ich nič nie je) dávajú ručičky preč, len čumia, nezavolajú ani políciu, nieto aby zasiahli sami.
Úplne ukážkový prípad 28-ročnej Kitty Genovese v Kew Gardens, New York. Tridsaťosem slušných, pracujúcich ľudí sa nečinne pozeralo ako umiera mladé dievča, ktoré pod ich oknami (a na pokračovanie) vraždili - a nikto nič neurobil. Políciu niekto zavolal až dvadsať minút po jej smrti.

Psychológovia toto volajú bystander efekt. Dospeli k tomu, že čím viac ľudí vidí niekoho v takýchto (a podobných) problémoch, tým je menšia šanca, že niekto pomôže.

Čo tým chcem povedať. Som si takmer istá, že tie plačúce deti a nadávajúcu susedu nepočuješ len ty. Určite to počuje a vidí veľa ľudí. A všetci sa tvária, že to nie je ich vec.
Pritom sa jedná o deti.

Takže - prikláňam sa k riešeniu Marge. Hoď pokec so susedou pri najbližšej príležitosti, keď bude zase v afekte. Ponúkni jej prípadne aj pomoc, ale rozhodne daj najavo, že ak TOTO neprestane, pôjdeš si pokecať inde a s niekým iným.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Možno tej žene chýbajú sociálne kontakty (alebo možnosť vypnúť, vyrozprávať sa). Mať možnosť sa s niekým podeliť o radosti a aj starosti. Niekoho, kto nebude odsudzovať jej konanie(hoci ona sama asi vie, že toto nie tá najsprávnejšia cesta, alebo sama nič iné nezažila, ako dieťa, preto nevie vychovávať inak), vypočuje, a nenásilným spôsobom ukáže cestu, ako by to šlo aj inak, podporí. Takýchto rodičov treba zapájať do spoločných aktivít s deťmi mimo domova spolu s inými dospelými - nie dištancovať a vyhrážať sa inštitúciami.
A je jedno čo by som robila ja, pretože ja som ja a ty si ty.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Takýchto rodičov treba zapájať do spoločných aktivít s deťmi mimo domova spolu s inými dospelými - nie dištancovať a vyhrážať sa inštitúciami."
To by najprv katus musela mat cas, chut, naladu a moznost- zapojit susedu do aktivit, ale hlavne- suseda by musela chciet a to je tiez otazka ci by vobec mala zaujem.
Ja osobne napriklad nemam cas na to, aby som niekohmu dospelemu vytvarala kulturny program aby si nasiel cestu k vlastnym detom. A tiez nemam take deti, aby to nevyzeralo prinajmensom cudne, ze co vlastne chcem...
No a ten pokec a oznamenie o tom, ze este raz a pokecam si s instituciou blablabla, by som nebrala ako vyhrazanie sa, ale vetu oznamovaciu- je to minimalne slusne- oznamit cloveku, ake kroky podniknem ked neprestane ublizovat vlastnym detom...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Lydush
stačí podať leták na nejakú komunitnú skupinu pre rodičov, alebo centrum pre rodičov a deti s adekvátnym pokecom. Zbytok je na danej pani.

Ostatne NLŽD sa pýtala čo by kto urobil, nedala tam časový limit, či iné obmezenia. Ja som prispela svojím, teraz nečakám, že to každý bude aplikovať. Sme dospelí, selektujeme, vyberáme si čo nás oslovilo. Teba to neoslovilo, nemáš čas, OK, svet sa nezrúti.

Len dodám, že do knihy "Proč jsou šťastné deti šťastné" prispela aj matka, ktorá mala totožný problém s deťmi, ako pani z tohoto príspevku. Okrem sedení u psychológa, začali s deťmi a manželom navštevovať rodinné centrá. Malo to pozitívny účinok. Ale každý z nás je jedinečný, takže mu môže pomôcť niečo iné. Viac hláv, viac rozumu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jarka, aj suseda je dospelá, mala by zvládať svoje emócie (viem, mnoho dospelých to nedokáže, to však nie je ospravedlnenie) a neriešiť si svoje frustrácie na deťoch.
Opakujem - na deťoch.

A hej, môže sa okolo nej chodiť ako po vajciach, aby náhodou neutrpela nejakú citovú ujmu, ofukovať ju aj jej ego, a čakať, kým ju osvieti, naštuduje si leták, dovtípi sa, čo tým chcel asi tak autor povedať, podumá si, či má na niečo také vôbec čas a chuť a energiu, potom začne na sebe možno aj nejako pracovať...

Tie deti majú toľko času? Fakt?
Ich ujma nie je dôležitá?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Jarka, aj suseda je dospelá, mala by zvládať svoje emócie (viem, mnoho dospelých to nedokáže, to však nie je ospravedlnenie) a neriešiť si svoje frustrácie na deťoch.
Opakujem - na deťoch."
Súhlasím.
Nemyslím si, že je to o ofukovaní, a o utrpení citovej ujmy. A nechce sa mi to rozoberať na skle.

Ich ujma nie je dôležitá?
A to píšem kde ? Samozrejme, že je dôležitá. A fakt si myslíš, že ich matku postaví do pozoru vecný rozhovor o inštitúciach, pokiaľ nezmení štýl výchovy ? Isteže o 5 minút na to sa naučí, ako zvládať svoje emócie, ako riešiť veci s kľudom, poprípade prinajmenšom pobeží na kurz rodičovstva a cestou pokúpi všetky knihy o výchove a detskej psychológii. Alebo druhá možnosť odnesú si to deti. Možno si dá pozor, aby ju nebolo počuť a pod. - ľudská kreativita niekedy nepozná hraníc. A keď bude ticho tým viac si to ľudia prestanú všímať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Aha.
Dobre, berme to tak, že dospelý má väčšie právo na bezpečnosť a pokojné žitie ako dieťa. Nerobme nič, alebo len veľmi opatrne, aby náhodou suseda nerobila deťom zle potajomky.

Neviem, zrejme si to predstavuješ tak, že Katuš nabehne ako bohyňa pomsty a bude ziapať na susedu ako pominutá, vyhrážať sa sociálkou, políciou a súdmi. Odhliadnuc od toho, že Katka takého niečoho zrejme nie je ani schopná (nič v zlom, Kati ), takým jednaním by sa skutočne dosiahlo asi len to, že suseda nebude so sebou robiť NIČ, a ešte to dá deťom parádne vyžrať.

Ja píšem o tom, že ak zase bude tartas, treba zájsť k susedom, zazvoniť, a potom stručne a vecne oznámiť: "Dobrý večer, pani suseda, hnevajte sa alebo nie, ale toto sa už nedá počúvať. Takto s deťmi nemôžete zaobchádať. Ak to neviete inak, choďte k psychologičke, alebo na kurz sebaovládania, rodičovstva, či čokoľvek, to mi je vcelku jedno. Ale vravím vám, ak ešte raz budem počuť, že sa deťom vyhrážate zabitím a bijete ich, pôjdem sa o tom porozprávať s kompetentnými na sociálke. Ďakujem za vypočutie, prajem dobrú noc."
Čelom vzad, odchod domov.

Podstatné pritom je, že potom treba tak aj urobiť, ak suseda neprestane.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Aha.
Dobre, berme to tak, že dospelý má väčšie právo na bezpečnosť a pokojné žitie ako dieťa. Nerobme nič, alebo len veľmi opatrne, aby náhodou suseda nerobila deťom zle potajomky.
Vôbec nie. Kde píšem, že nemá robiť NIČ, že dospelý má v niečo väčšie právo ?

"Ja píšem o tom, že ak zase bude tartas, treba zájsť k susedom, zazvoniť, a potom stručne a vecne oznámiť: "Dobrý večer, pani suseda, hnevajte sa alebo nie, ale toto sa už nedá počúvať. Takto s deťmi nemôžete zaobchádať. Ak to neviete inak, choďte k psychologičke, alebo na kurz sebaovládania, rodičovstva, či čokoľvek, to mi je vcelku jedno. Ale vravím vám, ak ešte raz budem počuť, že sa deťom vyhrážate zabitím a bijete ich, pôjdem sa o tom porozprávať s kompetentnými na sociálke. Ďakujem za vypočutie, prajem dobrú noc."
Čelom vzad, odchod domov."

Áno ak by si hovorila s dospelým ktorý je OK, tan by to pochopil. Ale zjavne matka nie je OK (keďže sa deťom vyhráža zabitím). A mám dojem, že by to dala deťom vyžrať, ale možno sa aj mýlim.
Za druhé - keby situáciu vedela vyriešiť inak, ako krikom asi by tak spravila dávnejšie. Predpokladám, že sa ľudia nevyžívajú v žití v stresujúcom prostredí (pokiaľ nemajú ťažkú duševnú poruchu). Z uvedeného mi tiež vyplýva, že tá žena je zjavne predráždená a teda môže (nemusí) na vyššie uvedený apel reagovať hystericky (odskáču si to deti). Treba vyskúšať . Ale kto vie či tie deti potom bude púšťať k susedom a ak nie som zvedavá, ak ustane krik, ako sa zistí či tá tyrania nepokračuje potichu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Jarka, vážne sa mi tu nechce doťahovať, svoj názor som tu rozpísala pomerne podrobne, uviedla dôvody, pre ktoré ho mám - tým to pre mňa hasne.
Reálne s tým nemôžem urobiť nič, aj keby som ako chcela.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mňa napadlo, keď budú deti zase u vás, zavolaj aj susedu nakávu, aby videla, že sa vedia aj pekne pohrať, tvoriť a pri tej príležitosti ju nasmeruj s deťmi k psychológovi - ak aj tam príde mama, že decká sú zlé a v skutočnosti nie sú, tak ju aspoň "zorientuje" a poradí kolegu pre dospelých Na sociálke by som to ešte neriešila, ak sa dá s mamou aspoň trochu komunikovať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Iwa,určite to myslíš dobre. Ale ja myslím, že matka má evidentne psycho problém. Je to nervák a rieši si takto svoj pokoj. Môže to byť pokojne zdravotné dôvod,pre ktorý je takáto. No myslím,že aj keby prišla k nielen žienke domácej a videla tie deti,nič by to s ňou nespravilo. Iba by ich okríkala ďalej. Mala som to v rodine,hovorím z vlastnej skúsenosti. Ak matke z nejakého dôvodu deti neodoberú,tak je to len na nich,ako sa budú v budúcnosti správať oni a akou cestou pôjdu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak niekto kriči a robí okolo seba veľký tresk, žiada o pomoc, lebo inak to povedať nevie. Ja by som ju naozaj pozvala na kávu a povedala čo si o tom všetkom myslím a prečo mi to vadí a že to musí riešiť, lebo to inak oznámim. Treba jej dať tu šancu.
Viem že dospelá matka sa tak nechová, ale nikto z nás nevie čo prežila a čo si so sebou nesie a preto ja by som poprosila o pomocnú ruku, ved môže byť iba znovu vulgárna a ty už potom budeš vedieť čo robiť a v lepšom prípade sa zmení jej chovanie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak si susedu Katka pozve na kávu a bude to chcieť prebrať s ňou vtedy, takmer na 100% suseda všetko poprie. Nič také sa nikdy nestalo, ktovie, koho a kde Katka počula. Susedu treba "prichytiť pri čine".
Ako sa poznám, ja by som si ešte predtým, ako by som sa vybrala za ňou, najprv nahrala všetko, čo by bolo počuť. Taká som ja osoba, fuj, hanba mi!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No vidíš ? ja by som to neurobila, ale bud by som strašne vybuchla, keby som ju počula nadávať deťom, alebo ten rozhovor. Každý sme nejakí a ja si myslím, že aj tvoj prístup je fajn, ale ja sa nejako neviem vzdať viery v ľudskosť v každom človeku.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veď aj ja, ale to sa predsa nevylučuje s tým, že ak niekto na svoju ľudskosť "pozabudne", urobím všetko, čo je v mojich silách, aby som pomohla tým, ktorí to potrebujú.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Anka a Ty vieš odkiaľ, že to bude tak na 100% ?
Možno nie pri prvej káve, možno pri tretej. Aj keď sa správa nevhodne k svojim deťom a jej činy sú odsúdeniahodné - stále je to človek, a pri správnej pomoci, alebo nasmerovaní to môže dopadnúť aj dobre - ale to by sa muselo aspoň skúsiť.

Ale možno je správne vykašľať sa na matku, je dospelá, má vedieť, ako sa správať a má vedieť, ako riešiť problémy bez toho, aby kričala na deti. Zobrať deti preč čím skôr, keď nevie kudy kam a hotovo.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Citujem (sa): ...takmer na 100% suseda všetko poprie.
Nevylúčila som možnosť, že to tak nebude.

A ja som ochotná chodiť po špičkách okolo kohokoľvek, brať ohľady na jeho city a potreby a ja neviem čo všetko ešte, ale nie vtedy, ak ubližuje deťom.
Ak si mám vybrať, koho potreby uprednostím, tak rozhodne tých bezbranných.

Ty si tu zo susedy spravila možnú psychopatku, ale veľmi pravdepodobne je to len veľmi frustrovaná a na smrť unavená mama, ktorá ako najľahšie východisko na dostanie negatívnej energie zo seba berie to, že ju vykydne na svoje deti. To by robiť nemala, na tom sa tu asi zhodneme všetci. Ak to nepôjde inak, tak treba deti odobrať. Sociálne pracovníčky to nerobia na prvý šup, najprv sa snažia situáciu riešiť tak, aby deti zostali v pôvodnej rodine.
A ak je náhodou suseda naozaj psychopatka, tým skôr treba odtiaľ deti dostať, a nečakať, kým budú mať ťažké psychické problémy aj ony.

Skončila som, viac k tomuto vážne nemám čo dodať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

OK
nič iné sa z mojich písmenok a súhlasov s inými príspevkami ani nedalo vydedukovať...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Júúúj.Kolko krát nás v detstve šli rodičia slovne spraviť zo sveta.Dostali sme aj nejeden buchnát.A keby len od mamy.Bili nás aj učitelia.A ako nám aj vynadali v návale hnevu.
Mne tiež neraz uleteli nervy až tak,že som navrieskala na svoje deti.Moja vzdelaná suseda/pracuje na sociálke/A veruže som už zažila jej prasknutie nervou.Sudeda profesorka,doma tínedžeri.Myslíte že nevie nadávať?Ved všetci sme len ludia.
Nikto s touto matkou nežije,nikto nevie prečo po deťoch aj vrieska.Ja som asi dvakrát navrieskala na svoje deti ked sme žili v bytovke.
A kto sa do mna vtedy zastarel?Jedna nepríjemná susedka,ktorú už vela rokov nenavštevujú ani vlastné deti.A prečo asi?
Ja netvrdím že máme byť voči iným nevšímaví.Lenže treba rozlišovať čo je neoprávnený zásah do rodiny.Keby mne niekto chcel radiť ako mám vychovávať moje deti,jednoducho ho vyrazím.

vyčerpáva ma to, zároveň sa cítim bezmocná, pretože aj keď vidím, že by sa s nimi dalo pracovať, musia sa opäť vrátiť do naozaj nevyhovujúceho prostredia.

Nevyhovujúceho z hľadiska správania sa matky. Inak je tam čisto, deti chodia slušne oblečené, pani neustále niečo vypeká, rozvoniava to až na chodbu... Chodia pravidelne do školy...
Možno to nevyhovuje len susede.To čo je pre niekoho divné,inému sa javí ako normálne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

OMG...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

lenze tie deti uz su z toho ustrasene a na zaklade toho az agresivne, ked sa im naskytne sanca nieco viac mat. idu po nej ako supy po potrave (aspon podla opisu).
to uz nie je normalne.
mozno mama ma rada vsade poriadok, mozno ma slaby nabeh na puntickarstvo - takze ju aj mensi poriadok vytaca a ked sa to stale opakuje, vybuchne hnevom.
mozno su tie deti hyperaktivnejsie, mozno iba ona vyzaduje viac kludu a pokoja a deti su bezne normalne hlucne ako deti v ich veku.
su aj mamy, co naozaj nevedia, co s detmi. vedia sa postarat, nezanedbavaju, ale nevedia sa nimi hrat, chapat ich, niektore to dokonca otravuje a nudi, takze deti posielaju kade tade nech sa zabavia sami a daju jej pokoj. inak doma vsetko tip-top a mila pani. len ta dusa trpi.

ze sa mama inak stara - v poriadku, telo ma potrebne blaho. aj stravu, aj odev, aj vsetko. a dusa za to zaplati, ze to telo vobec dostane.

manzel domov nosi peniaze, zabezpecuje, zena ma co si pomysli - ale doma je permanentne oznacovana ako neschopna, dirigovana, co ma ako robit, co kam upratat, ked to tak nie je, je peklo. ale inak vzorny chlap.

starostlivost tej mamy sa da brat aj z tejto stranky.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ako sa vyjadrujú deti o svojej matke, ked sú u vás na návšteve? Nerozprávala si sa o tom s nimi?
Prečítala som si príspevky a ja sa prikláňam k tomu, že ak chcem pomôcť deťom, v prvom rade treba pomôcť matke. Deti sú následok....matka je príčina. Tá žena je z popisu čo som prečítala podľa môjho názoru chorá...potrebuje lásku, pomoc a pochopenie....vyhrážky alebo povedzme dobre mienené upozornenie, že sociálka...a podb. asi v jej prípade urobí opačný efekt.
Nič nevieme o nej....aký mala život, ako bola vychovaná, čo zažila.
Ako matka dvoch detí si neviem predstaviť pri zdravom rozume, že by som sa svojim deťom vyhrážala zabitím, ziapala po nich a bila ich. Tá žena je jednoznačne psychicky chorá...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ako píše Akalenka vyššie, je to úúúplne normálne správanie milujúcich rodičov .

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Pani pochádza z iného sociálneho prostredia a neviem s ňou veľmi nájsť spoločnú reč. Bývam tu krátko; zatiaľ som sa skôr snažila tak priateľsky "pokecať" - napríklad o krúžkoch, ktoré bezplatne ZŠ poskytuje (čím by sa ona sama odbremenila cez popoludnia, keď ju tak tie deti rušia); bavili sme sa o diagnózach jej syna, ktorý má ADHD, ale k psychiatrovi chodí len po lieky, pritom by sa mu veľmi zišli aj sedenia (rozpráva o tom, ako ked bude veľký, bude bývať sám, pretože všetci ľudia sú špiny a ženy len pýtajú peniaze a on si žiadnu nepotrebuje zavesiť na krk... a ak ho bude jeho otčim otravovať, tak ho zastrelí... /boli aj s mamou fyzicky týraní, potom od tyrana odišla, dievčatko si to nepamätá/), vravela som jej, aký je citlivý (často sa rozplače, citlivo reaguje na mnoho situácií) a že tieto deti potrebujú veľa pochopenia, objatí, pretože tým, že všade, kam príde, je braný ako zlý, tak potrebuje aspoň aby maminka chápala, že on veľa vecí nerobí naschvál; len prikyvovala; prípadne som jej hovorila (cez príklady o mojich deťoch, veď viete, taký susedský pokec medzi dverami, kde som jej chcela nenápadne podsunúť, čo sa dá s tými deťmi robiť) máme tu kúsoček lesík, tak som vravela, že je super vybehnúť na prechádzku, kde sa aj tieto divé deti (rátam tam aj svojho syna) môžu v pokoji vybehať, vykričať, dajú sa zbierať lesné plody, z gaštanov či lístia si deti môžu tvoriť a ani o nich nebude vedieť... Ona len, že to by jej chýbalo, aby jej zvonka vláčili veci do bytu. Dosť si zakladá na poriadku. (Možno raz napíše blog o tom, aký je u nás bordel a či nemá na nás zavolať sociálku, že moje deti chodia špinavé od farby až za ušami a s trávou vo vlasoch )

Na situácie (bitka, krik) som nemala možnosť reagovať - videla a počula som to cez okno, prípadne pred bytovými dverami. Keď bol veľký krik, otvorila som dvere na byte, ona je v okamihu milá, usmiata, sladká ako med, jačí a vzápätí prejde do takého neprirodzene láskavého hlasu. Reagovala som skôr tak, že: "Zase vymýšľaš? Maminku treba poslúchať" a navrhla som, že sa môže na chvíľu pohrať u nás, nech si ona oddýchne.

Ja mám veľa pochopenia pre unavené matky, sama často nevládzem, som zničená, vyčerpaná, bez energie; tiež ma krpec vie vytočiť, tiež niekedy kričím... A používam taký slovník, z akého sociálneho prostredia pochádzam; tak ako podľa mňa aj ona; nepoužívam vulgárne výrazy, pretože to nie je môj štýl, u nej je to spôsob jej prejavu. Vidím problém širokouhlo; je to kedysi týraná žena (ktovie či nie i v detstve), vravela, že by chcela ísť do invalidného dôchodku, že ju bolí noha, takže zrejme má bolesti, ten chlapec je ADHD, čo je výzva aj pre najtrpezlivejšieho rodiča, dievčatko je mimoriadne chladné, agresívne, nevie sa hrať, len sedí, ťažko sa zapája do aktivít, na nej zase naopak nevidno žiadne city, vyjadruje sa veľmi kruto, je k matke hrozne drzá... Nemá to s tými deťmi ľahké, ale evidentne to nezvláda. Zo začiatku som myslela, že pani zlyhali nervy, no čo stáva sa, ale je toho už priveľa. Napr. budíme sa každú sobotu ráno o 6tej na veľký krik, ako vyhadzuje deti z domu.

Zatiaľ ju pozorujem, pretože neviem ako na ňu. Keď čo len naznačím kritiku, reaguje hrozne prudko (ako štvaná zver by som to nazvala). A to hovorím naozaj len o takých mojich kvázi nevinných vetách, ako že násilie plodí násilie a k ničomu nevedie a podobne.

Ešte bola otázka, či ju majú deti rady - chlapec ju má rád (súdim z toho, že vravel, že keby jej chcel niekto ublížiť, tak ho zabije) a dievča o nej vraví zle. Už z tohoto, čo píšem, je zrejmé, že toto nie sú úplne bežné deti. Všetky tieto veci vychádzali najavo postupne, aj informácie o ich rodine som sa dozvedala len postupne. Dohodli sme si pravidlá a rešpektujú ich - u nás sa škaredo nerozpráva, u nás sa všetci správame k sebe pekne. Keď sa mi nepáči, čo druhý robí, poviem mu to, ale nekričím. Tú chvíľku, čo sú tu, to rešpektujú, ale mali sme tu aj iné deti (k nám sa chodí hrať veľa detí) a vtedy už prichádzalo ku konfliktom. Nevedia sa hrať s inými deťmi, majú problém s agresivitou. Ani navzájom sa k sebe nesprávajú veľmi pekne...

Preberala som to s inou susedkou, ona to robí podobne - keď sú deti vyhodené vonku, zavolá ich k sebe; vraj malého pred rokom bila vonku matka kolobežkou, tak vtedy sa jej už táto dalšia susedka vyhrozila sociálkou. Údajne odvtedy už nebola svedkom podobného incidentu. Skôr len facká, pohlavkuje... Váčšina sa odohráva za dverami, počuť len krik, takže ťažko povedať. A na toto sa detí ani nepýtam.

Minule to vo mne už vrelo; ibaže mi napadlo presne to, čo píše Polárka, že ktovie, či to neutíchne len "navonok". Lepšie by bolo prehovoriť jej tak do duše. Ibaže je medzi nami veľká komunikačná bariéra. Nemám skúsenosti s takýmito "jednoduchými" ľuďmi. Ona nepremýšľa tak ako my tu, v takých širších súvislostiach.

Ďakujem za príspevky. Je zaujímavé čítať Vaše postrehy. Ja som ten typ, že to nemôžem nechať len tak Na to sa príliš stotožňujem s tými deťmi. Aj keby som sa nechcela, keď každý deň u nás zaklopú, nedá sa zatvoriť oči

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja by som s nou rozhodne dala rec o tom, ze nahlasis na socialke ako sa k detom sprava. Nemas to jednoduche a nevies, ako sa matka zachova, no budes vediet, ze ty si urobila maximum...
Stale mam akosi v pamati to dieta, ktore bolo mrtve v byte niekolko rokov a socialka napriek upozorneniam nic neurobila, aby dieta prezilo...mne by sa zilo dost blbo s tym, ze som pocula, ako otcim dieta topi a nepovedala som nikomu nic...rovnako blbo by som sa citila, kebyze vidim ako matka vyhadzuje deti von a radsej ich ja volam k sebe, ako by som sa nejakym sposobom "postarala" o to, aby matka "prisla k rozumu"....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Takže suseda si veľmi dobre uvedomuje, že to, čo s deťmi robí, by robiť nemala.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak, keď je to takto - už len tá sociálka. Osobne by som však neavizovala susede, že Ja zavolám tam a tam. Nech sa deti môžu naďalej hrávať aj u vás. Veď ona nemusí vedieť, kto volal, či ?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

snažiac sa vžiť do kože tých detí, si pre ne svetlým bodom...takým
Aspon u niekoho majú možnosť vidieť a porovnať, že aj inak sa dá.
Ich problém je však dosť veľký a má hlboké korene....oooooooch
To chce jednoznačne odborníkov

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Čiže sociálku. To je ich práca.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

podla popisaneho ide o vysoko problemovu vychovu, deti caka podla vsetkeho narocny zivot.(dievcatko mozno aj pobyt u nas a chlapca v chlapcenskom zariadeni, mnohe nase dievcata maju taketo nieco za sebou...)
Ani mna by toto nenechalo chladnou, "ospravedlnit" si to tym, ze kazdemu mozu prasknut nervy, sa mi vidi ako alibizmus.
Katka, ja by som sa na tu socialku obratila. Oni totiz mozu konat, len ked vedia, kde. Deti jej neodoberu, budu s rodinou pracovat, ponuknu pomoc psychologa na UPSVaRe. Ak by sa situacia v rodine nezlepsila a deti by zacali vykazovat poruchy spravania, je mozne aj odobratie deti z rodiny.
Eva

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No tak toto by som už asi aj ja rozmýšlala nad tou sociálkou.To je už ovela hlbší problém.Hoci ma dosť udivuje,že nie je s deťmi vedená na sociálke.U nás tam chodia všetky deti s ADHD.Vedú s nimi akési psychologické sedenia.A dokonca aj s rodičmi.Ja som sa pár takýchto sedení zúčastnila aj s MM,ked zisťovali či to naše kvietko nemá ADHD.
Ale môj synáčik nie je ADHD,je len jednoducho rozmaznaný.Jediný chlapec a dokonca najmladší.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ak mozem pridat moj nazor to rozhodnutie - co/ci nieco urobit - Ti nikdy neprinesie 100%nu spokojnost, pretoze ked sa budes "len prizerat" (a to sa vobec neprizeras, pretoze si im ponukla pokoj svojej rodiny, za co si zasluzis obrovsky obdiv , preto som to dala do uvodzoviek ), budes mat obavy, kam az to zajde a ked sa stane nieco horsie, do smrti si budes vycitat, ze si tym detom nepomohla Na druhej strane ak to nahlasis (aj ked opatrne a po debate s matkou), budes trpnut, ci si urobila dobre a ci to nedopadne opacne a nebude to mat uplne opacny efekt aky chces, aby to malo - cize pomoct ich mame, aby sa uvedomila a neublizovala viac svojim detom V kazdom pripade Ti prajem vela sil, urcite sa rozhodnes spravne