Snád ti tá poradna pomôže.Po prečítaní príspevku som zistila,že hlavný problém máš asi sama so sebou.Ak nemáš konflikt priam ho vyhladávaš.
Dohováranie vodičovi...Zabávala si sa na pumpe.Aby si si priznala chybu,zdržíš ludí za tebou ešte viac,lebo vystúpiš a ideš podla mna dohovárať.
Normálne sa urýchlene pohnem a niekde z boku zakričím prepáčte.
Nemohla by som chodiť na zumbu pokial by MM alebo niekto z rodiny trpel.Nedalo by mi to.Tvoj muž má pravdu ked hovorí že zdravá kritika posúva vpred.
ja si myslim, ze pocuvam kazdy jeden impulz samej seba, co ja viem? mam nastavenu zvysenu citlivost?-s tým musím súhlasiť.Tvoj príspevok mi naozaj znie v zmysle že počúvaš sama seba a všetko ostatné je pre teba nevyhovujúce a hladáš len veci ktoré sú v tvoj prospech a dobré pre teba.
......reagoval, ze ma pocit ze mi preskakuje a vsetko sa mi v hlave zmixovalo, ze nemam realny usudok.
Myslíš že sa až tak velmi tvoj muž mýli?Porozmýšlaj.Možno ti poradia v tej poradni ten správny smer. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne. Andrea, je veľmi dobre, že si začínaš vážiť samú seba. Uvidíš, čoskoro si Ťa začne vážiť aj Tvoje okolie. Teraz mám pocit, že si skočila do druhého extrému, a to vyžadovanie si rešpektu (v tom dobrom zmysle slova) aj od ostatných, dôležité ale je, aby si našla rovnováhu. Aby, ako píše lydusha, si si vedela aj priznať chybu, keď ju urobíš a naučila sa ospravedlniť bez toho, aby si sa cítila ponížene. To, či si spravila skutočne chybu, alebo to je "snaha o manipuláciu" vždy nájdeš v sebe. Stačí sa naučiť počúvať svoje ja a reálne sa pozerať na svet 
idem do svojho vlastneho vlastneho prispevku, lebo mi asi naozaj chyba nadhlad.
reagovala som z mojho vlastneho bodu, ako asi kazdy a vlastne ma zaujima vas nazor.
momentalne s muzom byvame oddelene, tyzden, sme rozideni/nerozideni so skusobnou dobou 3 mesiace. v podstate sme uz nedokazali byt pod jednou strechou, v kuse sme sa vytacali, jeden druheho. v tej dobe, 3 mesiace chodime spolu k psychologicke. uvidime, ci to zachranime, ked nie, bude to definitivny koniec.
mne vadilo, ze sa nemozem citim vnutorne slobodna pri nom, este stale nado mnou visi sada nepisanych pravidiel, ktore treba dodrziavat a predstav, aka by som mala byt. muz tvrdi, ze som voci nemu zaujata a cokolvek spravi, stale mam pocit, ze ma tyra. mozno reagujem prehnane, neviem. u nas strasne 'fungovalo' obvinovanie, to bol najhorsi nastroj ako mnou tocit, az do bodu ze spravim cokolvek lebo sa citim vinna. situacia - ja sa chodim zabavat na zumbu. muz dostal alergiu, silnu komplet s opuchom pol tela,byva inde. isli sme spolu k psychologicke. jedina vec, ktoru povedal v aute je - jedna zena z roboty si mysli - tvoja zena sa chodi zabavat na zumbu a ty sa tu rozpadas na kusky. uplne ma to vytocilo - automaticky zacitim obvinovanie/ze ako sa ja mozem zabavat, ked on trpi, s narazkou ze teda by som nemala chodit na zumbu alebo aspon ked tam idem nemala by som sa zabavat a mala by som sucitit s tym ze jemu nie je dobre/. na vysvetlenie - dalsi den ked ma poziadal aby som ho zaviezla do nemocnice, som to urobila, aj stravila tam spolu s nim 5 hodin. nebolo to o tom, ze potrebuje pomoc, ja na to kaslem, idem na zumbu, bolo to o tom, ako sa ja mozem zabavat, ked on trpi. otazka je, reagujem prehnane/co si mysli on/, alebo naozaj citim manipulovanie/co si myslim ja/. muz si mysli, ze som voci nemu zaujata a reagujem prehnane, ja si myslim, ze pocuvam kazdy jeden impulz samej seba, co ja viem? mam nastavenu zvysenu citlivost?
dnes sa mi to vsetko poukladalo, uplne jasne- nas problem - roky nazbieranych ublizeni, neschopnost komunikovat, stare vzory spravania. moj problem- neschopna samostatne existovat, viazem sa na ludi az do bodu chorobnej zavislost, nesamostatnost a fixovanie sa na vonkajsie istoty plus stare ublizenia, moje vlastne. muzov problem - citove tyranie/obvinovanie, posmievanie sa, pouzivanie hnevu ako nastroja kontroly, ignorovanie mojich pocitov atd/. je to samozrejme moj pohlad, nie jeho.
tak ma zaujimalo, chcela som v podstate vediet, ako to vidi on, aby ste tomu rozumeli, nenutim nikoho sa zmenit a je to jeho slobodna vola, co bude robit a ja sa tiez podla toho zariadim. len som chcela vediet, ci to, co vidim ako problem, aky je jeho nazor. precitala som vela stran internetovych o tyrani/
Geo/ a vytiahla si z toho co sa ma dotykalo. a pozvala muza na diskusiu.
moje zoznamy boli asi take
ZDRAVY VZTAH
clovek ma pravo na citovu podporu, byt vypocuty, na vlastny nazor i ked je odlisny od nazoru toho druheho, na akceptovanie pocitov ako skutocnych, na ospravedlnenie, na pravo zit bez obvinovania, kritiky a odsudzovania, pravo na respekt co sa tyka zamestanania a zaujmov, pravo zit bezcitovej alebo fyzickej hrozby a vybuchov hnevu atd, skratila som to.
CITOVE TYRANIE
obvinovanie, vyhrazky, rozkazovanie, critizovanie, davanie nevyziadanych rad, ticha domacnost/s cielom dosiahnut svoje- u nas trvalo aj mesiace/ atd, tento zoznam bol nekonecne dlhy.
hned na zaciatku reagoval, ze ma pocit ze mi preskakuje a vsetko sa mi v hlave zmixovalo, ze nemam realny usudok.
chcela som v podstae vediet, ci moj muz ma rovnaku predstavu o zdravom vztahu ako ja a ci rozoznava veci, ktore boli zle a treba ich riesit.reagoval prudko uz pri zdravom vztahu, podla neho to bez kritizovania a obvinovania nejde, ze to posuva vztah dopredu, ze kritika sluzi na to aby si ten druhy uvedomil ze nieco robi zle. ja si dofrasa myslim, ze prijatie toho druheho posuva vztah dopredu.
k citovemu tyraniu sme sa ani nedostali, to uz nemohol.
tento clanok pisem z jedineho dovodu. potrebujem vidiet, ci prehanam. tema tyrania sa ma naozaj hlboko dotyka. muz ma pocit, ze z internetu vytahujem veci, ktore sa mi hodia, aby som to pouzila proti nemu. viem, ze mam nastavene sensory navysoko, napr. cely zivot som nechala sebou zametat, teraz vidim nieco co sa ma dotyka- nastupim do autobusu, sofer dupne na plyn, 2 deti co su so mnou spadnu,zlaknu sa a skoro rozplacu, nemozem inac, len ist za soferom a poprosit ho, ci by mohol byt taky ohladuplny a pockat kym sa deti usadia druhykrat, lebo si mohli ublizit alebo cakam na benzinke, zena za mnou trubi ako zmyslov zbavena, hladala som nieco a nevidela ze auta sa posunuli, nemozem inac len vystupit a povedat jej/zakazdym hovorim pokojne a k veci/ - ci to bolo naozaj nevyhnutne takto vytrubovat, nieco som hladala a nevidela miesto predomnou. toto robim, naozaj, drzi ma to pri zmysloch, nedokazem uz mlcat ked mam pocit ze niekto vosiel do mojho priestoru respektu.
otazka - prehanam? vidim tyranie, kde nie je?nerespektovanie, kde tiez nie? sup sem nazory. dakujem