KAPITOLA V. časť druhá

Neskôr po obede vedúci zobrali svoje oddiely do jazdiarne. Doobeda zvyčajne jazdievali staršie deti s Evou a Veronikou a popoludní zasa mladšie deti s Karin a Ivetou. Keďže detí zahlásených na jazdenie bolo veľa ,museli ich takto rozdeliť do dvoch skupín .Karin s Damienom učili deti, ako majú sedieť v sedle ,keď kôň kráča. Na prvú hodinu stačilo deťom na koni iba krokovať. Aj tak mali niektoré problém udržať sa v sedle a nespadnúť.
• Dôležité je ,aby ste mali päty nižšie ako špičku –vysvetľovala Karin deťom a narovnala nohu Adrianke, ktorá práve sedela na Lune. -Takto ,dobre? Do strmeňa sa zaprite touto časťou- ukázala na nohe dievčatka presné miesto- A trošku sa zaprite ,akoby ste sa chceli postaviť na tie strmene. Zároveň lýtka a kolená tlačte na koňa a seďte pevne v sedle s narovnaným chrbtom .Rozumiete všetci tomu, čo vravím?- spýtala sa Karin. Išlo jej hlavne o to, aby rozumeli hluché deti. Ale Damien bol našťastie poruke a keď niekto niečomu nerozumel ,znovu im to vysvetlil.
• Adrianka ,vyrovnaj sa a mierne sa zakloň- vysvetľovala dievčatku na koni posunkovou rečou -To je ono a teraz pritlač lýtka na koňa, silnejšie, výborne. -Karin sa potešila, keď sa Luna pohla do kroku. Pochválila Adrianku, tá sa šťastne usmiala a už oveľa sebavedomejšie vykročila s Lunou dookola jazdiarne. Karin s Damienom mali veľa práce ,kým sa vystriedali všetky deti .Damien zachytil Karinin pohľad a mierne sa pousmial. Otočila sa a ani nevedela prečo, ale žalúdok sa jej mierne zachvel. Podľa jeho pohľadu sa jej zdalo, že to vie presne, čo pocítila. Privrela oči, zhlboka vydýchla ,aby sa zbavila toho zvláštneho tlaku vo svojom vnútri. Stále však cítila jeho pohľad na svojom chrbte. Znovu sa otočila a zazrela na neho. Damien sa zasmial ,ale oči z nej nespúšťal.
„Je krásna“- pomyslel si .Jemný pôvab jej čŕt mal v sebe čosi éterické. Dlhé vlasy mala zapletené do vrkoča, ale niekoľko uvoľnených pramienkov jej lemovalo tvár. Veľmi ho fascinovali jej oči. Prenikavo zelené, skoro až tak ,ako tie jeho a mali tvar mandle. Lemovali ich husté ,tmavé riasy a nad nimi sa klenulo dokonale tvarované obočie. Toto boli oči zasneného dievčaťa. Áno, Ivetine slová mohli byť pravdivé a bol by im aj veril. Chvíľu sa s tou myšlienkou pohrával, no napokon usúdil ,že to nie je jeho vec. Keď skončili dve hodiny jazdenia, Damien spočítal deti ,no jedno mu chýbalo. Očami ešte raz prebehol po detských tvárach a zrazu zbledol .Začal sa nervózne obzerať.
• Jeremy!- zavolal .Zvyčajne takto nestrácal hlavu a od istej doby zostával pri akciách pokojný a chladný. No nie, keď ide o Jeremyho.
• A.C.- zavolal na brata. Andreas, ktorý bol na druhej strane jazdiarne pri svojom oddiely sa otočil. Pri pohľade na Damiena ihneď pochopil, že sa niečo deje.
• Jeremy –zvolal Damien- nie je tu- Obaja nervózne pobehovali po jazdiarni. Iveta s Karin na nich nechápavo pozerali. Nakoniec to Karin nevydržala. Pristúpila k Damienovi.
• Hééj , pobehuješ tu ako blázon- chrstla mu do tváre- Strašíš deti. Ak hľadáš Jeremyho ,išiel na wc. -Damien na ňu zazrel a ona si povedala ,že taký výraz strachu a zlosti v jedných očiach ešte nevidela.
• Ty si ho pustila samého a bez môjho vedomia?- vyčítal jej
• Čo ti je ,veď išiel iba za dvere haly-
• Ak sa mu niečo stane, tak ťa.......-nedopovedal ,lebo zbadal Reného ,ktorý viedol za ruku uplakaného chlapca.
• Jeremy- vydýchol si Damien a schytil ho do náručia -ty si mi ale nahnal strachu-
• Prepáč, strýko. Chcel som ísť iba na záchod a zablúdil som. Ale tento pán mi pomohol. –povedal Jeremy po anglicky a ukázal na Reného .Damien Renému poďakoval a tuho si privinul chlapca na hruď.
• Už nikdy nesmieš ísť sám, rozumieš? Vieš, čo som sľúbil. Mama by sa na mňa hnevala ,keby sa ti niečo stalo.-
• Ja viem, naozaj už to neurobím- ospravedlňoval sa Jeremy a objal Damiena okolo krku.
• Ty si sa úplne zbláznil- Damien si vzdychol ,keď začul za sebou Karinin hlas.
• Čo to s tebou je?- pýtala sa cez stisnuté zuby. Damien si zahryzol do pery ,položil Jeremyho na zem a rýchlym krokom vyšiel z haly. Potreboval sa nadýchnuť. No keď zistil ,že Karin vyšla za ním, mal pocit ,že vybuchne. Zastal ,keď naňho skríkla, no neotočil sa.
• Počúvaš ma vôbec? Prečo si na mňa tak reval- kričala ,až sa mu to vracalo v ozvenách. Preložil si ruky na hrudi a pomaly sa k nej otočil. Tvár mal napätú.
• Čo chceš ,Baby?- pohŕdavo sa spýtal.
• Chcem, aby si sa mi ospravedlnil. Nedovolím ,aby si sa ku mne takto správal pred deťmi. Nebudeš so mnou takto jednať.
Damien sa uštipačne rozosmial.
• Nič iné si nezaslúžiš- povedal pokojne- už si sa videla ,ako jednáš s ľuďmi ty?-
• Ty nemáš právo ma posudzovať. –skríkla -ty mužské pokolenie nezaprieš. .Žena ti nestojí ani za to ,aby si s ňou slušne zaobchádzal .Asi je to u vás dedičné, máš to zrejme po otcovi.-
• Chcem, aby si okamžite prestala s tými hlúposťami- vystrúhal otrávenú grimasu .-Si horšia ako gramofón .Do zbláznenia opakuješ to isté. Už dosť!-
• Nie, neprestanem, viem, že mám pravdu- nedala sa Karin
• Nie ,nemáš- bránil sa Damien a už si stáli tak blízko pri sebe ,že sa takmer dotýkali nosmi-
• Ale mám -zasyčala
• Nemáš-
• Nenávidím ťa- zrazu z nej vyletelo.
Čosi sa v ňom pohlo. Nenávidí ho? Ešte žiadna žena mu nepovedala, že ho nenávidí .Pokrútil hlavou a hľadal niečo v jej očiach ,čo by jej slová poprelo. Tam to nenašiel. Ale v jej hrudi áno. Videl ,ako sa jej zrýchlil dych .Vôbec sa nenamáhal ,keď ju chytil vzadu za vlasy a jemne si ju pritiahol k ústam. Nepobozkal ju, iba sa na sekundu dotkol ústami jej pier. Tie sa jej mierne pootvorili a on zistil, čo potreboval. Obtrel sa jej lícom o jej a zľahka jej prešiel špičkou jazyka po maličkej zlatej náušničke. Karin skoro spadla. Zrazu necítila nohy. Čo spraví? K čomu ju nabáda? Čo od nej očakáva? Dolu chrbtom jej stiekla kvapka potu a Karin striaslo .Damien sa usmial a vedel ,že keby boli teraz sami niekde inde, miloval by sa s ňou ako blázon. No teraz nie ,teraz má pre ňu niečo iné. Karin cítila niečo tak úžasné, že sa jej to zdalo ako sen. Sen ,ktorý sa vzápätí rozplynul ,keď začula tie slová.
• Nie ty mňa ,ja nenávidím teba- zašepkal jej Damien do ucha. Karin zdvihla hlavu a pozrela mu do očí. Ani sama nevedela ,čo tam vidí. Zakryla si rukou ústa, aby neskríkla. Pomaly ustupovala dozadu , nakoniec sa otočila a vbehla do jazdeckej haly. Sprevádzal ju Damienov smiech.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Karinina večerná jazda s My Lordom, bola zasa veľmi vyčerpávajúca. Lord bol nervózny ,akoby cítil, že jeho jazdkyňa nie je vo svojej koži .A veruže nebola. Celú dobu jazdenia myslela na Damiena. Privrela oči a cítila vôňu jeho parfumu. Ešte teraz ju vnímala na svojom líci. Jemné citrusové tóny striedal podmanivý punc klinčekov a santalu. Decentná, jemná vôňa, ktorá si podmaní každú ženu. Cítila dráždivú vôňu jablka a jemnej škorice.
• Karin !-skríkol tréner Renecký. Ale skôr ,ako stihla otvoriť oči ,bola na zemi. Zadok mala zaborený v pilinách a strašne ju bolel.
• Je ti niečo?- pribehol k nej tréner.
• Myslím, že nie, iba som si narazila kostrč.- Karin si pošúchala zadok. Lord stál vedľa nej a očividne nechápal, prečo z neho spadla. Veď vôbec nič nespravil, ani zadkom nevyhodil a ani len neposkočil .Zdvihol hornú peru ,ukázal všetky zuby a pokýval hlavou.
• Tak ty sa mi smeješ? Ty , konisko jeden?- usmiala sa Karin ,keď videla ,ako Lord cerí zuby.- Zhodil si ma-
• Mýliš sa, Lord nespravil nič, ale ty si vyzerala ,že si zaspala. Si unavená?-
• Ja že som zaspala? Nie, určite nie. Len sa mi zatočila hlava-
• Ok. Zoberiem Lorda do stajne a postarám sa o neho. Ty bež do tábora a trochu sa daj do kopy. Na dnes sme skončili.-
• Ale ..ja som v poriadku- protestovala Karin
• Karin, nerozprávaj hlúposti, veď ledva stojíš na nohách.- tréner bol rázny ,ako vždy a ona už neprotestovala.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++

Bolo už veľa hodín, keď sa vrátila do tábora. Mala čo robiť ,aby sa stihla osprchovať a obliecť do kostýmu Zimnej kráľovnej. Zoznamovací večierok sa konal v hale veľkej chaty. DJ púšťal práve najväčšie hity a menšie deti zabrali celú plochu haly na tancovanie. Staršie dievčatá posedávali v kútoch a chichúňali sa. Chlapci ich zasa bokom zahanbene sledovali a naberali odvahu ,aby ich pozvali tancovať. Iveta s Andreasom postávali pri východe a dávali pozor ,aby sa nejaké dieťa nevybralo na potulky.
• Vidíš ich, pubertiakov ? Aký sú milí. Hanbia sa ešte pozrieť si aj do očí. Toto obdobie prvých lások je hádam najkrajšie- povedala Iveta a zasnene sa pozrela na prvých -násťročných odvážlivcov, čo prišli ku skupinke dievčat. Tie sa usmievali, schovávali sa jedna za druhú a líca im blčali od toľkého tepla, čo ich zrazu oblievalo.
• Dáš si niečo na pitie? –spýta sa jej Andreas.
• Áno, poprosila by som ťa o minerálku- usmiala sa naňho Iveta. Andreas prešiel cez tancujúce deti a podišiel k malému provizórnemu baru ,zloženého z dvoch spojených veľkých stolov. Tie sa prehýbali od množstva farebných malinoviek, ovocia a rôznych sladkostí. Vybral neperlivú minerálku a nalial z nej do dvoch umelých pohárov. Keď prechádzal cez tanečný parket naspäť, jednu ruku mal vysoko nad hlavou a snažil sa v nej udržať pohár s minerálkou. Druhý pohár si niesol v zuboch .Keď ho Iveta zbadala, ako kľučkuje pomedzi deti, rozosmiala sa. Keď už bol skoro pri nej ,akási dieťa sa potklo a spadlo. Andreas sa mu chcel vyhnúť, prudko uskočil a obsah pohára ktorý niesol nad hlavou zrazu prudko vyšplechol. Iveta a niekoľko detí sa rozosmiali. Andreasovi po tvári stekala minerálka.
• Bavíš sa dobre?- spýtal sa s úsmevom Ivety. Vôbec ho to nerozhádzalo ,práve naopak .Bol rád, že sa Iveta smeje. Mal rád jej smiech. Tak úprimný a zvonivý .Skoro by uveril, že patrí Červenej Čiapočke, ktorej kostým mala na sebe a vyzerala v ňom úžasne nežne, ako dieťa. Iveta zaklipkala očami, aby vyplavila slzy smiechu, vytiahla si zo zástery červenú vreckovku a utierala Andreasovi tvár. Pozeral na ňu tak nežne ,že sa zapýrila a sklopila zrak.
• Pozri sa na mňa- ticho jej prikázal ,hlasom zmeneným vzrušením. Iveta zdvihla hlavu a znovu mu pozrela do očí.
• Máš nádherné oči a je pre mňa veľmi príjemné sa do nich pozerať- povedal .Iveta vedela, že práve vyzerá ako červený stĺp. A bolo jej to jedno. Úplne zabudla, kde je ,keď sa približoval k jej ústam.
• Hej, vlk ,nie že nám tú Červenú Čiapočku zješ- utrúsila Karin ,ktorá sa blížila k nim. Iveta sklonila hlavu a vydýchla .“Zaškrtím ťa Karin“ povedala si v duchu. “Takúto chvíľu mi skaziť, no počkaj“ Zaťala zuby a so sileným úsmevom pozrela na priateľku. Karin ihneď pochopila.
• Aha..no.... nenechajte sa rušiť- habkala a rýchlo odchádzala- ja len prechádzam okolo vás. Prepáčte, už nevstúpim na vaše územie- opísala rukou polkruh pred nimi. Zasmiala sa a odišla.
• Má dnes dobrú náladu- povedal Andreas
• No, uvidíme dokedy- mykla Iveta plecami.
• Kým nezbadá môjho brata- Obaja sa zasmiali.- Kde sme to skončili?- pozrel znovu na Ivetu
• Ja ...no, ja neviem.- jachtala- mali by sme sa asi trochu venovať deťom.-
• Myslím, že tie sa dobre bavia-
• No...áno...ale..-„Bože ,aká som nemožná ,ani vykoktať sa neviem“ karhala sa v duchu Iveta. Andreas sa usmial, natiahol ruku a prstom jej prešiel po brade.
• Pôjdem si prezliecť tričko- povedal
• Hmmm- prikývla rýchlo ,ale do očí sa mu neodvážila pozrieť. Andreas odišiel a Iveta sa pridala ku Karin. Tá práve vysvetľovala rodičom malej Andrianky, ktorý sa prišli pozrieť, či ich dcéra je v poriadku, ako to v tábore funguje. Adrianka sa veľmi bála nastúpiť do tábora ,bolo to veľmi nesmelé a plaché dieťa. Aspoň to tvrdili rodičia .Keď ju však videli teraz, ako tancuje a zabáva sa s ostatnými deťmi, nemohli uveriť tej pozitívnej zmene. Karin vysvetlila, ako prebieha celá výučba jazdy na koni. Presvedčila rodičov, že sa nemusia báť, že kone sú pokojné a za tie roky, čo tu vedie túto výuku ,sa deťom nič vážne nestalo. Ako vždy pobavila a upokojila všetkých ,ktorý prišli skontrolovať svoje deti .Zábava pokračovala ,vyhlásili detskú kráľovnú a kráľa tábora ,rozdali ceny za maratón v tanci a odmenili najväčšieho lenivca poduškou na stoličku. Aby ho z toho sedenia nebolel zadok. Všetci sa zabávali- všetci , až na jednu osobu. Hlavnú vedúcu Janu Malenovú. Karin si všimla, aká je jej teta veľmi nervózna .Vyzerala ,že sa každú chvíľu zrúti.
• Teta ,je ti niečo?- nežne ju pohladila po ramene.
• Čo mi je?- strhla sa teta, ale zrazu pocítila uprený pohľad Damienových očí. Mierne pokrútil hlavou s prosebným výrazom v tvári. Vedel, nad čím premýšľa. Boli tu rodičia niekoľkých detí a ona uvažovala ,že ich presvedčí ,aby si ich odviezli domov. Bála sa , ako to všetko dopadne a mala pocit ,že to tajomstvo v sebe neudrží. Vedela však ,že tábor je dobre strážený a za všetko sa zaručila polícia. Ak by Stoune stúpil na slovenské územie, okamžite by zrušili tábor a deti odviezli k rodičom. Takže nebezpečenstvo deťom a vedúcim nehrozilo. Teta odvrátila rýchlo zrak od Damiena , hlboko vzdychla, aby sa upokojila a potom odpovedala miernym hlasom Karin.
• Nič sa nedeje, Karin- prehovorila teta- len som sa bála ,aby rodičia neboli nespokojní.-
• Nespokojní?- uškrnula sa Karin- Teta, dávame ich deťom najlepšiu starostlivosť, akú len môžeme. Strážime ich ako vlastné a niekedy to až preháňame s tou opaterou- spomenula si pritom na dopoludňajší Damienov výstup v jazdiarni.
• Máš pravdu- uznala teta –dávame im veľakrát viac starostlivosti ,ako ich rodičia. No čo už ,sú to iba také moje zlé sny. Ale ty sa bež ešte baviť, za chvíľu pôjdu deti do postele, tak ich poriadne vytancuj- usmiala sa a pobozkala neter na líce.
+++++++++++++++++++++
Karin sa naozaj s deťmi dobre bavila. V bielučkých šatách ,vyšívaných striebornou niťou vyzerala ako naozajstná kráľovná. Iveta rozhadzovala medzi deťmi zo svojho košíčka cukríky. Eva v kostýme kovboja hrala v rohu haly na gitaru a dievčatá z jej oddielu si s ňou pospevovali. Veronika sa obliekla do kostýmu čarodejnice ,sedela na stoličke a pokojne čítala knihu. Jessy a Mick dávali pozor na schodisku, ktoré viedlo na poschodia. Tam sa podchvíľou vytratili deti z najstaršieho oddielu , lebo sa im „stráááášne chcelo spať“. Mick s chladným výrazom na tvári práve schádzal po schodoch, držiac za uši dvoch výrastkov. Boli to chlapci z najstaršieho oddielu a Mick gestom naznačil Jessovi ,že fajčili. Karin sledovala celú situáciu na večierku a uvedomila si ,že bez týchto chlapov by to tento rok ťažko zvládali starostlivosť o deti. Zábava trvala asi do 22.00 hod.. Potom šli deti spať a mladých vedúcich pozvala Jana Malenová na pohárik do svojej chaty. Tam sa Karin usadila na pohovku ,vzdychla a usrkla si z ponúknutého šampanského. Únava jej zatvárala viečka a nebyť hlasného smiechu ostatných vedúcich v miestnosti, zaspala by. Ešte stále sa myšlienkami vracala k udalostiam z dopoludnia. Snažila sa prebrať si v mysli, čo to s ňou Damien zamýšľal. Ale napokon bola veľmi vyčerpaná ,aby o tom premýšľala
• Karin, počuješ ma?- Karin sa unavene pozrela na svoju tetu.
• Pýtala som sa , ako sa ti spolupracuje s Damienom.- usmiala sa na ňu teta
Karin však nebola schopná ani odpovedať. Iba sa na chvíľu zahľadela na Damiena ,potom položila pohár na stôl a vstala.
• Prepáč teta ,ale som veľmi unavená, pôjdem si ľahnúť. Dobrú noc.- a vzápätí vyšla von z miestnosti. Všetci chvíľu pozerali za ňou. Damien napokon rýchlo dopil a vybehol za ňou. Jana Malenová zdvihla obočie ,popozerala sa po prítomných a potom sa usmiala.
• Baby-
• Daj mi pokoj- pokojne povedala Karin a ani sa neotočila. Prešla cez lúčku v strede tábora na druhú stranu, prišla k svojej chatke. Nemotorne začala otvárať dvere, ale Damien za jej chrbtom reagoval s veľkou šikovnosťou .Chytil ju jednou rukou zozadu okolo pása, otočil ju a oprel o dvere chatky. Zablokoval jej cestu tak, že sa oprel rukou o stenu chatky. Pohla sa na druhú stranu ,ale ani tam ju nepustil. Uvedomila si, že je uväznená a nemá kam ujsť.
• Čo týmto chceš dosiahnuť?- spýtala sa rozhorčene. Jej oči boli v jednej rovine s jeho ,keď sa k nej skláňal. Uznala ,že to bola pre neho rozhodne výhodná pozícia. Jeho teplý dych a vôňa parfumu ju rozochvievali.
• Chcem sa ti ospravedlniť -zašepkal
• Nie- povedala rázne a odvrátila hlavu.
• Čo nie?- nechápal Damien.
• Neprijímam tvoje ospravedlnenie. Poznám ťa pár dní a už si mi niekoľko krát ublížil ,ako ešte nikto.-
• Prosím ťa, iba som ťa pobozkal- s úsmevom pokrútil hlavou.
• Ja nie som žiadna šľapka ,aby si ma hocikedy zdrapol a bozkával. Je mi to nepríjemné a od teba bezohľadné. Ak si myslíš ,že budeš takto so mnou zaobchádzať ,následne sa ospravedlňovať a ja ti budem odpúšťať....mýliš sa!- povedala drsne Karin. Damien poodstúpil ,založil si ruky na hrudi a zvraštil obočie.
• Ok, Baby ,nebudem sa ti ospravedlňovať donekonečna, nie som ako môj brat-
• No, tak tým som si nie vždy istá. Máte vôbec niečo ,čím sa líšite?- otočila sa mu chrbtom a začala znovu otvárať dvere na chatke. Damien sa nahol dopredu, až strnula.
• Tak na to ,krásavica ,budeš musieť prísť sama- povedal vyzývavo a skôr ,než mohla čokoľvek dodať ,bol preč. Vydýchla si a vošla do chatky .Ani sa nevládala ísť osprchovať. Povedala si teda ,že si privstane a pôjde ráno. Keď Iveta o desať minút vošla do chatky, Karin už ležala v posteli. Nechcela ju rušiť, zobrala si mikinu a zasa vybehla von. Karin sa usmiala ,otočila sa na druhý bok a v okamžiku zaspala.