Kapitola VI, časť tretia

Niekoľko ďalších dní prebehlo bez intímnejších stretnutí medzi Karin a Damienom. Hoci spolu trávili skoro všetok čas, snažili sa jeden druhému vyhýbať aj pohľadmi. Posledný konflikt medzi nimi nastal asi pred týždňom. Práve mali športové hry s deťmi ,na lúke pred chatkami ,keď pri bráne zastalo tmavomodré auto. Vyšiel z neho muž v čiernom overale a na hlave mal čiernu šiltovku.
• Čo sa deje? Kto to je?- spýtala sa Iveta Karin.
• Neviem, myslela som, že je to pošta pre deti ,ale toto poštár nie je. Kto vie, možno len zablúdil-
• Dobrý deň ,hľadám pána Damiena Masyka- zvolal chlapík pri bráne smerom k nim.
• Nezablúdil- povedala Karin ľahostajne, otočila sa a ďalej sa venovala deťom. Hoci nemohla poprieť ,že by ju nezaujímalo, prečo ho hľadajú, povedala si , že sa tým nechce zaoberať. Ale nespravila dobre.
• Do you speak english?- spýtal sa Damien.
• Yes – prikývol vodič- Tuto mi to podpíšte- ukázal Damienovi na miesto na papieri. –dobre ,ale prosím vás, z auta si ho vyberte sám, mne stačila tá cesta sem. Keby som v aute nemal sieťku ,mám pocit že by ma zožral.-
• Bol zlý? –zasmial sa Damien
• No, to nie, ale keď mi tými šedými očiskami pozeral v spätnom na mňa, tiekol mi pot dole zadkom- sťažoval sa šofér .
• Nie je sa čoho báť- presviedčal ho Damien a otvoril zadný kufor na dodávke– Waring je neškodné šteňa.- Veľký čierny pes skočil Damienovi na hruď a takmer ho zhodil.- Nazdar, kámo ,kde sa tu berieš? – oslovil psa a pohladil ho hlave- Chýbal som ti? –
• No tak sa majte, ja už pôjdem- pozdravil šofér dodávky a naštartoval. Damien mu podal ruku.
• Ďakujem za poštu .Majte sa- rozlúčil sa .Damien pocítil veľkú radosť ,keď zistil, že mu Smith na Slovensko doviezol jeho milovaného psa .Veľký írsky vlkodav vzbudzoval rešpekt už keď ležal. No keď sa postavil, stretnúť sa s ním o samote zoči voči by nechcel nik. Jeho šedo- tmavomodrá srsť sa leskla v slnečnom svetle a oči mu strašidelne žiarili. Damien sa usmieval od ucha k uchu ,keď kráčal smerom ku skupine detí. Andreas stál s preloženými rukami na hrudi a krútiac hlavou sa uškŕňal . Waring sa rozbehol k nemu a Iveta sa mu schovala za chrbát.
• Neboj ,nič ti nespraví. Je to šteňa –
• No poriadne prerastené šteňa- povedala Iveta s trasúcim sa hlasom .Waring ju oňuchal a ona ho opatrne pohladila.
• Dobrý psíček ,dobrý. Sľúb, mi že ma nezožerieš. – prihovorila sa psovi, načo sa Andreas zasmial.
• Neboj, nezožerie ,dám pozor, veď by mi to môj brat neodpustil.- Tľapol Damien brata po chrbte, až ho hodilo dopredu. Iveta zacítila ,že jej horia líca. „Tak to už musia vedieť všetci.“ Povedala si v duchu. Ich náklonnosť s Andreasom bola zjavná už na prvý pohľad. Iveta mala pocit ,že až teraz začala žiť. Cítila ,že toto je muž , s ktorým by chcela prežiť ešte veľa krásnych chvíľ.

Damien sa zrazu chytil za hlavu.
• Waro, nie!- skríkol ,keď videl svojho psa, ako sa rozbehol k jeho oddielu. Karin bola otočená chrbtom, vyzula si botasky a trochu pobehla. Chcela deťom ukázať, ako sa hádže s kriketovou loptičkou do diaľky. V ruke pritom zvierala loptičku. Waring miloval loptičky.
• Jéééžiši , toto bude zlé- povedal Andreas, keď zistil ,prečo jeho brat kričí. Iveta si chytila ústa, aby neskríkla ,zato jej najlepšia priateľka si hlasivky precvičila aj za ňu. Karin tak zajačala , keď niečo skočilo zozadu na ňu, až sa jej to z lesa vrátilo niekoľko krát v ozvene. Waring, inteligentné to zviera, bežal najskôr za loptičkou, ktorú vyrazil Karin z rúk. Keď však videl, že osoba, čo sa s ním „chcela hrať“ leží na zemi, otočil sa a rozbehol sa k nej, aby ukázal svoje schopnosti záchranára. Damien sa veľmi, ale veľmi chcel zasmiať, no vedel ,že by ho Karin asi zabila.
• Waring ,okamžite k nohe!- zreval na psa. Karin sa rýchlo pozviechala a postavila sa. S vydeseným výrazom v tvári stála Karin celá meravá a čakala, ako sa pes zachová. Ten sa jej však iba obtieral o nohy a s vyplazeným jazykom dychčiac pozeral na ňu. Pritom slintal priamo na jej bosé nohy. Damien pribehol k nej a s veľmi nesmelým úsmevom chytil Waringa za obojok. Deti, ktoré doteraz stáli ako obarené, sa vrhli ku psovi, keď videli ,že patrí Damienovi.
• Prepáč, je to ešte šteňa. Má veľmi rád loptičky- ospravedlňoval Damien psa.
• Čo má zasa toto znamenať? Čo tu robí to zviera? – precedila Karin pomedzi zuby.
• To je môj pes. Volá sa Waring a ja ho volám Waro. Ako vidím, ty si sa mu veľmi zapáčila - pozrel jej na nohy, ktoré jej šteňa oslintalo.
• Pomôžem ti nejako?- spýtal sa opatrne.
• Vypadni a odvleč to baskervilské monštrum odtiaľto, kým ublíži deťom-
• On miluje deti ,nikdy by im neublížil. Pozri, aký je chutný, šteniatko milučké....-
• Áno, je to naozaj pekný kus klobásy.- skočila mu Karin do reči. Ak sa ma ešte raz dotkne, prisahám, že zavolám poľovníkom ,aby ho zastrelili ako divú zver. Potom ti z neho uvarím guláš a ty mi môžeš povedať, aký je chutný - povedala mu to takmer pri uchu ,aby ju deti nepočuli .Zuby mala pritom pevne stisnuté a oči zúžené. Damien vedel ,že to myslí vážne. Karin si zodvihla botasky a pobrala sa k chatke, aby si v umyvárke umyla nohy. Najväčšiu radosť mali z nového štvornohého kamaráta deti. Damien mu hádzal drievko ,za ktorým sa Waring s radosťou rozbehol. Deti s ním behali po lúke a ich výskot a smiech sa ozýval po celom lese dookola tábora.
• Karin, si v poriadku?- Iveta dobehla do detskej umyvárky. Našla tam svoju priateľku, ako sedí na zemi pri sprchovom kúte s nohami vo vnútri a nechávala si na ne tiecť vodu.
• Áno, Ivet ,som v poriadku. Iba premýšľam – odpovedala Karin pokojne.
• To je fajn ,asi si sa veľmi zľakla.- Iveta si k nej čupla a zahľadela sa jej do tváre.
• Ani nie- povedala po chvíli Karin, zastavila sprchu a utrela si nohy.- Damien vie, čo čaká to zviera, ak sa ma ešte raz dotkne. Určite to pochopil a tým to pre mňa končí.-
• Andreas ma uistil, že deťom neublíži. Je na ne zvyknutý. Je to vcelku iba neškodné šteňa.- usmievala sa Iveta.
• Ivet – zdvihla Karin varovne ruku- nechajme to. Je mi to jedno. – Bolo to rázne a presvedčivé a tak sa Iveta už k tejto téme nevyjadrila.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Od tohto dňa sa Damien Karin radšej vyhýbal. Nechcel ju provokovať a vyvolávať hádky, keďže sa maximálne sústredila na svoj jazdecký tréning. Ak to bolo možné, Karin chodievala na jazdiareň skôr a po večeroch čítavala deťom rozprávky. Napokon si s Damienom vytvorili presný denný rozvrh ,kto bude kedy s deťmi a napodiv to fungovalo. Hoci by si to Karin nepriznala ,Damienova pozornosť jej chýbala.

Zdalo sa jej ,že si skôr rozumie so študentkami pedagogiky ,ktoré boli v tábore na povinnej praxi .Striedali vedúcich na dve hodiny počas dňa a získavali skúsenosti s deťmi pri hrách a prácach s počítačom. Karin bola často svedkom ,ako sa Damien s mladými učiteľkami zabáva . Zjavne sa im páčil a tak sa snažili vyčariť ten najzvodnejší úsmev vždy, keď sa s ním stretli. Karin si vždy zahryzla do pery ,keď videla, ako niektorú z nich chytil len tak ledabolo za ruku, alebo sa pri rozhovore k niektorej naklonil až príliš blízko. Mala chuť im ten blažený úsmev zoškriabať z tváre. No radšej sa vždy rýchlo otočila a sústredila všetku svoju pozornosť na deti.
++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Damien bol zo dňa na deň nervóznejší. Aspoň Andreas to tak videl. Mal chuť chytiť svojho brata vždy, keď v noci chodil sem a tam po chatke a uviazať ho o posteľ. Ale vedel ,že by to nepomohlo. Damien to robil často, keď bol v úzkych, mal problém, alebo sa len potreboval unaviť. Potreboval výjazd ,akciu ,niečo čo by ho naplnilo a uspokojilo jeho potrebu a dodalo mu do žíl adrenalín.
• Ak si nervózny – oslovil jednu noc brata ,keď už mal dosť jeho pochodovania po chatke- zober si lezecký výstroj a asi dva kilometre odtiaľto na západ je veľká skala. Nie že by som ťa vyháňal ,ale rád by som si trochu pospal.-
• Vadí ti niečo?- vyprskol na neho Damien
• Áno, vadí. Normálni ľudia totiž v noci spia. Ja viem ,že ty nie si z tých ľudí, ale mne by moc pomohlo, keby si na chvíľu prestal dupať. –
• Ok ,už tu nie som- povedal Damien , zdrapil si zo stoličky maskáčovú bundu a zatresol za sebou dvere.
• Waro! – polohlasom zavolal na psa. Po chvíli márneho čakania zahvízdal melódiu, na ktorú bol pes vycvičený. Damiena neprekvapilo, keď videl, z akého smeru Waro dobehol. Posledné dni spával pred chatkou Karin a Ivety.
+++++
Waro si sám od seba si zvolil toto miesto a Damien sa nesnažil ho odtiaľ odvolávať. Ráno s úsmevom sledoval z okna ,ako sa Karin v prvé dni pobytu na Waringa pred ich chatkou najskôr hnevala, no po čase už ho brala ako samozrejmosť. Dokonca ho už aj oslovila, na čom sa Andreas s Damienom dobre zabávali.
• Počuj, ty jedna ohava ,ty si ešte tu? Ty si sa určite rozhodol ,že mi budeš znepríjemňovať život miesto tvojho pána. Ak sa čo i len pohneš, či skočíš na mňa , predám ťa Číňanom. Im chutia aj také potvory, ako si ty - po takomto príhovore Karin k psovi jej pekne kráčal v pätách a odprevádzal ju aj do spŕch, ktoré sa nachádzali asi tridsať metrov od jej chatky.

Sprchy boli v samostatnej dlhej budove. Po vstupe do nej sa chodbičkou delila na dve časti- vľavo na dámsku a vpravo na pánsku časť.. V každej časti sa nachádzali tri oddelené sprchy , tri umývadlá a veľké zrkadlo. Keď Waring odprevadil Karin ku sprche ,otočil sa a bežal za Damienom, ktorý stál pred svojou chatkou oproti, a ten ho potľapkal po chrbte. Karin sa pozrela na Damiena a keď videla, ako sa usmial, vbehla do sprchy a zabuchla za sebou dvere. „ Somár ,on si ma snáď necháva tým psiskom strážiť ,ako nejakú korisť. Ešteže mu nepovie prines ,aj to by mu určite z radosťou splnil“ vravela si v duchu.

++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++++
Damien bežal s Waringom po boku popri plote ,ktorý bol okolo celého tábora a zrejme slúžil ako ochrana pred zverou. Asi päťsto metrov od tábora našiel v plote veľkú dieru, ktorá otvárala priestor do tmavého lesa. Rozhodol sa, že preskúma okolie. Siahol do vrecka bundy a vytiahol odtiaľ malé zvláštne okuliare. Mali tvar miniatúrneho ďalekohľadu, ale jeho ľavá časť bola o niečo dlhšia ako pravá. Damien si okuliare nasadil na oči, vzadu si zapol suchý zips, ktorý okuliare pridŕžal na správnom mieste, a stlačil malý bod pri ľavom spánku. Bol to ďalekohľad na nočné videnie a ľavú stranu mal väčšiu pre to, že slúžila Damienovi ako zameriavač na zbraň. Cez ľavé oko videl celkom jasne akýkoľvek cieľ ,hlavne keď ho chcel zamerať zbraňou na väčšiu diaľku. Prebehol asi päť kilometrov lesa, našiel niekoľko chodníčkov , pozorovateľní zveri a všetky si zaznačil na papieri. Na niektoré stromy nakreslil dookola pňa bielou kriedou kruh. Prešiel ešte asi kilometer na západ a našiel asi dvadsať metrov vysoký skalnatý výbežok, o ktorom vravel Andreas. Zhodnotil ,že stál za námahu a poobzeral si najstrmšiu časť. Do chatky sa vrátil okolo druhej nad ránom a to už bol aspoň trochu unavený. Vybral ešte z kufríka na stole notebook a napísal si pár poznámok do svojej zložky.