Kapitola X, časť štvrtá

Až keď vydala zo seba ston, Damien sa narovnal a pozrel jej do očí.
• Baby, ak to nechceš, povedz to hneď, lebo keď vojdeme do izby, už nebudeš mať kedy - varoval ju. Karin však bola pevne rozhodnutá.
• Aj keď mi rozum vraví niečo iné, moja túžba po tebe je veľmi silná -
Damien to pojal ako súhlas a zdvihol ju do náručia.
• Ten rozum preberieme neskôr - usmial sa. Preniesol ju do izby, ktorú mala pridelenú s Ivetou a nohou za sebou zakopol dvere. Postavil ju doprostred miestnosti na koberec a nežne ju pobozkal. Trochu zaprotestovala, keď jej rozopol zips vzadu na šatách a tak sa zastavil.
• Dnes si vyzerala nádherne. Aj Venuša ti musela závidieť, keď ťa zvrchu sledovala. Ale ak nechceš a máš pochybnosti, povedz mi to, nebudeme to siliť -
Chytila mu tvár do dlaní a pritiahla si ju k ústam.
• Ak to budeš ešte chvíľu zdržovať, utečiem ti - zašepkala.
Damien sa nenechal ponúkať. Pozeral jej do očí, keď jej zvliekal ramienka šiat a tie sa jej zložili pri nohách. Zostala iba v bielej čipkovanej spodnej bielizni. Prstami jej nežne prešiel po ramenách a Karin zatvorila oči, aby si vychutnala túto jedinečnú chvíľu. Siahol jej do vlasov a vytiahol biele ihlice, ktoré jej držali účes. Ten sa jej uvoľnil a hnedé pramene sa jej rozpustili po ramenách. Damien trochu odstúpil, aby si ju obzrel, ale keď sa jej znovu pozrel do tváre, zbadal že sa červená. Damien zvraštil obočie.
• Baby? - prekvapene zareagoval. Karin si rukami zakryla tvár.
• Do kelu - zahrešil Damien - Prečo si mi to nepovedala? Nepripravila ma na to? Cítim sa ako totálny idiot - Pritiahol si ju k sebe. - Prepáč, Baby, počul som to, ale neveril som a teraz sa cítim hrozne. Mohol som ti ublížiť a to by som si nikdy neodpustil. Som vlastne šťastný, keď môžem byť prvým mužom ženy, ktorú milujem - posledné slovo zvýraznil a pre Karin to bola rajská hudba. Ale mlčala. Jednoducho nevedela, čo má povedať, ani ako posunúť túto situáciu ďalej. Damien jej dlho hľadel do tváre, akoby skúmal jej myšlienky. Napokon sa zhlboka nadýchol.
• Nie, nebudeme to naťahovať. Je mi ľúto, ale neublížim ti -
• Prečo ti je to ľúto? - spýtala sa potichu. Vložil si hlavu do dlaní, zápasiac so svojou narastajúcou túžbou a otočil sa od nej.
• Pretože toto by mal byť jeden z príjemnejších zážitkov v tvojom živote a ja ťa tak veľmi chcem, že by som ti mohol ublížiť - najradšej by si otĺkol hlavu o stenu, keď videl, ako sa jej chveje brada.
• Vážený pán, amík, tá posledná vec, ktorú od teba očakávam, je aby si ma ľutoval - zdvihla si šaty zo zeme a vybehla z izby.

Karin si sadla v malom salóniku do kresla a premýšľala. "Prečo mu to vlastne nepovedala?" Bála sa, že ju vysmeje? Ale on ju predsa miluje, povedal jej to. A ona miluje jeho, tak prečo by ju nechcel aj ako pannu? Mala mu to povedať. Dopadlo by to inak. Predsa po ňom túžila, tak načo toto divadlo? Prečo ho nechala samého v takejto situácii? Veď ho predsa miluje a chce ho, veľmi ho chce. Hnaná láskou a túžbou bežala späť k nemu.

• Ty somár jeden, somár...... - opakoval si Damien v duchu. Dopil už druhý pohár vína, keď prišla Karin. Bol jej otočený chrbtom a nepohol sa ani keď počul, že vošla dnu. Podišla k nemu a zozadu ho objala okolo pása. Cítila, ako sa pri tom dotyku zachvel. Otočil sa a vzal ju do náručia.
• Od prvého dňa, ako som ťa zbadal, som po tebe túžil -
Ovinula mu ruky okolo krku a pritisla sa bližšie.
• Aj ja som túžila po tebe a veľmi, ale nechcela som si to pripustiť -
Zhora sa na ňu usmial a pevnejšie ju objal.
• Tak po mne túžiš? - perami ju zľahka bozkával na oči, líca a krk.
• Áno - vydýchla.
• A túžiš ešte po niečom? Po čom ešte túžiš? - pýtal sa jej medzi bozkami. Vychutnával sladkosť jej úst a dráždil jej zmysly.
• Nepočul som, povedz mi to, Baby, chcem vedieť, po čom túžiš - pýtal sa naliehavo. Jeho jazyk zdolal mierny odpor a prenikol do jej úst. Nebola schopná slova. Odpoveďou mu bol iba jej ston, keď jej vsunul stehno medzi nohy.
• Chcem, aby si ma miloval. Damien - šepkala.
• Veľmi rád - priznal a posúval stehno pomalým pohybom vyššie. - Vieš o tom, že si ma po prvý krát oslovila menom? - spýtal sa a pobozkal krémovú pokožku na jej krku, cítiac ako sa pri jeho dotyku zachvela.
• A ty ma kedy začneš volať menom? Po dnešnej noci už nebudem dieťa, ako ma voláš - tajomne sa usmiala.
• Hm, to máš pravdu - jazykom jej prešiel po krku. Karin mu vošla rukou pod košeľu a začala mu rozopínať gombíky. Damien ju nechal a sledoval každý jej pohyb, keď mu rukami prechádzala po svalnatej hrudi.
• Po tomto som túžila, takto sa ťa dotýkať - Naklonila sa a zľahka ho pobozkala na jamku pod krkom. Damien privrel oči. Vsunul prsty pod ramienka jej šiat a znovu jej ich vyzliekol.
• A ja ti ukážem, po čom som túžil ja - zašepkal a rozopol si nohavice. Keď už aj tie ležali na zemi, zdvihol ju do náručia a odniesol na posteľ. Ľahol si vedľa nej a pozrel jej do smaragdových očí.
• Naozaj........- chcel sa spýtať, no Karin mu priložila prst na ústa.
• Nikdy som si nebola ničím istejšia - upokojila ho. Rukou siahol na jej chrbát. Obratne uvoľnil háčiky na jej podprsenke a odložil ju nabok. Sklonil hlavu a vzal do úst jej bradavku. Chvíľu ju jemne sal a potom prešiel na druhú. Karin sa prudko nadýchla a cítila, ako sa jej telo doslova topí vo vlnách vzrušenia.
• Damien, prosím -
• Áno? Počúvam - spýtal sa jej pri ústach a rukami sa naďalej maznal s jej telom - Povedal som ti, že ma raz budeš prosiť - usmial sa. Prešla mu rukami cez pevné svaly na jeho ramenách a dolu po bokoch. Jeho dych sa zrýchlil. Damien využil všetku svoju schopnosť sebaovládania. Zatiaľ.
Na chvíľu sa oprel o lakeť a vyzliekol si slipy, nespúšťajúc z nej oči. Sledovala, ako posunul ruku a dotkol sa čipkovaného trojuholníku jej nohavičiek. Slastne zavzdychala, keď vsunul prst pod čipku. Chytila ho za ramená a chcela si ho pritiahnuť bližšie.
• Ešte nie, Baby. Nepovedala si mi, čo chceš, tak si to budeš pamätať tak, ako chcem ja -
• Ty si ale zviera - vytkla mu nežne
• Hm, aj to ti raz ukážem – povedal a kolenom jej oddelil nohy od seba. Rukou jej prechádzal po stehnách a ústami láskal jej bradavky. Pomaly, veľmi nežne jej vyzliekol nohavičky a prstami láskal jej lono, až kým sa nezachvela a nestuhla v nádhernom kŕči. Pevne ju chytil a čakal, až vzrušenie doznie. Karin sa zahanbila, keď videla, že Damien sa usmieva. Rukami jej pevne uchopil boky a pritiahol si ju pod seba. Ale keď sa svojím pulzujúcim mužstvom dotkol jej lona, Karin na chvíľu stuhla.
• Neboj sa, len sa uvoľni. Teraz to už predsa nevzdáme. Neublížim ti. Možno to bude trošku nepríjemné, ale sľubujem, že to urobím čo najrýchlejšie. Zastavíš ma, ak by to bolo nepríjemné, áno? - chlácholil ju. Šťastie, že obaja hovorili anglicky, inak by to takto nikdy po slovensky nepovedal. Vošiel rukou medzi jej stehná, pomaly vkĺzol prstom do vlhkého tepla, potom druhým a pripravoval ju na to, čo mala očakávať.
• Uvoľni sa - privrel oči a Karin sa sústredila na jeho hlas - Musíš sa uvoľniť, to je ono - šepkal jej. Prikývla a keď tak urobila, spokojne sa usmial. Sledovať tohto pekného muža, ako sa spokojne usmieva pri milovaní, bolo vzrušujúce. Privrela oči a započúvala sa do jeho nežných slov, keď vnikol dnu a slabučko vykríkla od bolesti. Zo zatvorených očí sa jej skotúľali slzy, no po chvíľke, keď bolesť začala ustupovať, sa usmiala. Damien sklonil hlavu a pobozkal ju na oči. Chcel sa odtiahnuť, no Karin ho chytila za bedrá a pritiahla si ho späť. Pobozkal ju spaľujúco a vzrušene. Niekoľkokrát sa v nej pohol, veľmi opatrne a keď cítil, že sa uvoľnila a mierne zaklonila hlavu, prestal sa hýbať. Nemohol sa hýbať, ak sa chcel ovládať a okrem toho chcel, aby mala aj príjemnú spomienku na túto chvíľu. Položil ústa na jej pery a so spokojným úsmevom čakal, kým ju prejde vlna vzrušenia.
• Prečo si to urobil? - spýtala sa, keď vzrušenie doznelo a ona mohla zasa rozprávať.
• Čo? - Damien sa bál, či ho neobviní, že zasa spravil niečo zlé.
• Ty si sa ani nepohol. Veľmi sa hanbím - začervenala sa - to od teba nebolo fér -
• A prečo? Lebo si si užila pocit z milovania? Láska moja, pre mňa to bol úžasný zážitok, pozerať sa na teba a vedieť, že to ja som ti doprial tento pocit. Ale aj tak si ešte nezažila to pravé orechové. No ak chceš, môžeme si to zopakovať, ja som stále pripravený -
Pritiahla si jeho pery k svojim.
• Ľúbim ťa, Damien - ich ústa sa spojili v spaľujúcom bozku. Karin hladila jeho chrbát a keď sa začal pohybovať, najskôr pomaly, potom čím bol viac vzrušený, tak rýchlejšie, jej prsty sa mu zarývali do ramien. No necítil to. Bozkával ju, hladil po stenách, posúval si jej nohy vyššie, až kým mu nimi neobjala bedrá. Celé jej telo zachvátili nádherné spaľujúce kŕče, keď dosiahla vrchol. Tak na toto Damien čakal. Zaregistrovala jeho ston a jeho chrbát sa oblúkovite prehol.
Karin pomaly otvorila oči a pozrela mu do tváre. Stekali mu po nej kvapky potu a očami blúdil po jej tvári. Rukami sa opieral vedľa jej ramien a prudko dýchal. "Je tak pekný", pomyslela si Karin.
Chcel sa zosunúť na bok, no zastavila ho.
• Zostaň takto ešte chvíľu -
• Netlačím ťa? Mám cez 90 kíl, nie som žiadne pierko -
• Nie, je to veľmi príjemná ťarcha - usmiala sa na neho.
• Neľutuješ? - spýtal sa a pobozkal ju.
• Nie, som veľmi šťastná -
• Nikdy mi žiadna žena nedala to, čo ty -
• Mal si veľa žien? - spýtala sa trochu smutne.
Damien sa pomaly z nej zosunul nabok.
• Mal - priznal - ale povedz mi ty, prečo si čakala tak dlho? -
• Neviem - priznala - možno som čakala na teba. -
• To ma teší - usmial sa - prečo si ma doteraz nevolala menom? -
• Dobrá otázka. Ani neviem prečo. Je to pekné meno, no tebe by som asi dala iné -
• Aké iné?-
• Neviem, mužnejšie - vysvetlila Karin. Damien si ju pritiahol na hruď a zakryl jej telo dekou. Čo by dal za to, keby jej mohol povedať svoje pravé meno. Ako to Karin zoberie? Čo ak sa Stoun objaví a on zomrie? Čo bude s ňou? Ale on nezomrie, vyrieši to raz a navždy. A potom si toto úžasné stvorenie zoberie. Áno, ožení sa.
• Damien? -
• Hm? -
• Rozprávaj mi o sebe -
• A čo? -
• Všetko, chcem vedieť všetko - Karin zívla.
• Milujem ťa, Karin Meisy Hardenová, veľmi ťa milujem - vyznal sa a pohladil ju po vlasoch. Karinina hlava spočívala na jeho hrudi. So zatvorenými očami vnímala údery jeho srdca. Jeho srdce bilo práve pre ňu. Bolo to úžasné, ako splnený sen. Od dnešného dňa patril iba jej. A obaja to vedeli. Po chvíli ich premohol spánok.